Taraba predložil prvú novelu zákona, žiada jej schválenie v skrátenom konaní

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pod novým vedením navrhuje zrušiť dve ustanovenia, ktoré v zákone č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže pribudli v roku 2021. Stalo sa tak po tom, ako poslanci NR SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa vo veci neskôr obrátila na ústavný súd.

S argumentáciou prezidentky sa teraz stotožnil aj nový minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS).

Šéf envirorezortu dnes (20. novembra) predložil novelu zákona spolu s návrhom na jej prijatie v skrátenom legislatívnom konaní. Ak materiál ešte tento rok stihnú schváliť poslanci NR SR, novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2024.

Na návrh MŽP SR sme sa pozreli bližšie. Jeho plné znenie a sprievodné dokumenty si môžete stiahnuť cez odkazy v závere tohto textu.

V článku sa dozviete:

• čo zaviedla novela zákona pred dvomi rokmi,
• prečo bola hlava štátu proti,
• aký postup teraz navrhuje MŽP SR,
• aké financie má vyplatiť Environmentálny fond.

Čo prijali poslanci

Predvlaňajšou novelizáciou zákona č. 409/2011 Z.z. chceli poslanci vytvoriť mechanizmus, ktorý by mal uľahčiť sanáciu envirozáťaží. Reagovali tak na dlhodobý problém, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve.

Ministerstvo životného prostredia vtedy na zmenu legislatívy reagovalo tlačovou správou a konštatovaním, že predošlé vlády súhlasili s postupom, kedy vlastníci areálov s environmentálnymi záťažami prenášali ťarchu nákladov za odstránenie environmentálnej záťaže na štát.

„Nová legislatíva napraví túto nespravodlivosť, kedy celé náklady zostávajú na občanoch. Štát prevezme zodpovednosť iba v tom prípade, keď už neexistuje právny nástupca a verejná investícia sa zaistí očistením pozemkom,“ povedal vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj.

Kľúčovou zmenou v zákone bolo, že majiteľ nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza envirozáťaž, je povinný uhradiť financie vynaložené z verejných zdrojov na jej sanáciu. Vychádza sa pritom z reálnych nákladov na odstránenie environmentálnej záťaže.

Čo namietala prezidentka

Na novelu zákona, ktorú poslanci NR SR prijali prelomením prezidentkinho veta, Zuzana Čaputová vlani reagovala podaním na Ústavný súd SR. Hlava štátu pritom poukazovala na neprimeraný zásah do vlastníckych práv a možný konflikt zákona s ústavou.

„Považujem za neprípustné, aby osoba, ktorá nie je zodpovedná za vznik environmentálnej záťaže, bola povinná znášať náklady na vykonanie sanácie v plnej výške,“ zdôraznila prezidentka v odôvodnení k podanému návrhu na začatie konania.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.