Posun termínu o rok a zrušenie povinného testu GS21 privítali predstavitelia samosprávnych združení s poklonami.
Ministerstvo životného prostredia v piatok (24. novembra) zverejnilo návrh novely tzv. skládkovacej vyhlášky č. 382/2018 Z. z., ktorou chce riešiť akútny problém nepripravenosti Slovenska na zavedenie úpravy odpadov. Tému sme podrobne spracovali v samostatnom texte.
Minister Tomáš Taraba uviedol pripravované riešenie vo forme návrhu novely na tlačovej konferencii minulý týždeň 24. novembra.
Podľa ministra si príprava úpravy odpadov pred skládkovaním vyžiadala doterajšie investície 120 miliónov eur, pričom sa očakáva, že ešte ďalších 120 miliónov eur bude treba investovať.
V rozsiahlom článku sa dozviete:
- ako uviedol minister Taraba riešenie úpravy odpadov,
- ako vnímajú navrhnuté riešenie samosprávne združenia,
- aký má minister názor na MBÚ,
- ako vníma Taraba nedostatok kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov,
- ako hodnotia analýzu IEP a ďalšie témy.
„Realita je však taká, že k dnešnému dňu je pripravených iba približne 49 percent územia Slovenska,” uviedol T. Taraba.
Podľa ministra to znamená, že sme na Slovensku rozdelili samosprávy medzi tie, ktoré sú pripravené, a ktorým práve preto, že stihli tento termín, to spôsobí nárast cien separácie komunálneho odpadu o takmer 20 eur na tonu.
Tomáš Taraba skritizoval predchádzajúce vedenie ministerstva za to, že na úpravu odpadov pred skládkovaním nepripravilo financovanie z fondov.
„Sú tu obce, ktoré to nestihli aj preto, že ich ministerstvo životného prostredia na začiatku spustenia tohto procesu zaviedlo tým, že spustia rôzne európske fondy na to, aby mohli čerpať finančné zdroje na túto technickú prípravu. Vzhľadom k tomu, že sa to neudialo, tak zostali samosprávy v tomto absolútne vystavené napospas sami sebe.”
Informácia neodráža celkom realitu. Napríklad v septembri minulého roku ministerstvo vyhlásilo 77. výzvu, ktorej súčasťou bola aj výstavba zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadov.
Na mechanicko-biologickú úpravu zmesového komunálneho odpadu bola zverejnená aj 32. výzva ešte v roku 2017. S MBÚ počítala aj 72. výzva z roku 2021.
V roku 2019 dostala dotáciu na vybudovanie MBÚ vo výške 2,3 milióna eur spoločnosť Hinkom s.r.o.
Problém eurofondami na MBÚ spočíval najmä v nízkej sume dotácií na jednotlivé výzvy a tiež v nastavení pravidiel, ktoré obciam znemožňovali žiadať o tieto prostriedky. Téme sme sa venovali začiatkom tohto roku.
Tomáš Taraba | Foto: Odpady-portal.sk
MŽP má riešenie pre investorov
Podľa Tarabu preto začalo ministerstvo viesť konštruktívne rokovania s tými, ktorí sú na úpravu odpadov pripravení, teda najmä so spoločnosťami zo súkromného sektora, ktoré s tými prevádzkovateľmi, ktorí už investovali enormné finančné zdroje.
Minister však neupresnil, aké riešenie pripravil rezort pre všetkých investorov, ktorí zariadenia na MBÚ už postavili.
„Museli sme nájsť riešenie, ktoré bude najviac vyhovovať všetkým, a to riešenie znamená, že sme vytvorili platformu, na základe ktorej budeme nastavovať novú politiku spracovania komunálneho odpadu v roku 2024.”
Výsledkom dohody má byť posun termínu na zavedenie úpravy odpadu o jeden rok, ktorý už ministerstvo pripravilo do medzirezortného pripomienkového konania.
„Tento posun je finálny a od 1. januára 2025 predstavitelia ZMOS-u, ale aj ÚMS garantujú, že v drvivá časť Slovenska bude môcť už potom spustiť celý tento proces tak, aby bol bez závad a aby fungoval,” uviedol Taraba.
Minister sa vyjadril k jednej investícii obcí, ktoré by mali byť posunom termínu poškodené, v okolí Krompách. Malo by ísť zrejme o vyššie zmienenú MBÚ linku spoločnosti Hinkom, za ktorou stojí združenie obcí Ekover a súkromná spoločnosť CLEANMET.
„Budú potrebovať určitú asistenciu, takže sme ochotní baviť sa na úrovni vlády o tom, ako to preklenovacie obdobie im umožní.”
V ZMOS-e chcú byť o rok pripravení
Predseda ZMOS-u Jozef Božik (primátor Partizánskeho, pozn. red.) na tlačovej konferencii upozornil na to, že kapacita cementární, kde mohlo končiť alternatívne palivo z úpravy odpadov, je limitovaná a nákladná.
„Dnes dostávajú cementárne takmer 80 eur za tonu za TAP (tuhé alternatívne palivo, pozn. red.), ktoré prichádza z Rakúska. Tá situácia je veľmi vážna a chceme s ministerstvom a kolegami z ÚMS hľadať spôsob, ako vytvoriť podmienky na to, aby sme túto situáciu v roku 2025 zvládli.”
Otázku spracovania odpadu nepovažuje J. Božik za vec, ktorá by mala byť viazaná na dotácie, či na financovanie zo samospráv. „Povinnosťou samosprávy je, aby objem nákladov na spracovanie odpadu bol premietnutý do výšky poplatku.”
Predseda ZMOS považuje za realitu, že budú rásť poplatky za komunálny odpad. Chce tiež dosiahnuť, aby výstup z MBÚ nekončil na skládke, aj v dôsledku toho, že cementárne nebudú stíhať spaľovať tuhé alternatívne palivo.
Jozef Božik ocenil, že ministerstvo sa stretlo so zástupcami samospráv skôr, než predchádzajúce vedenie ministerstva pri prvom odklade termínu povinnej úpravy odpadov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.