Sľúbili eurofondy na úpravu odpadov. Obce sa však k peniazom dostanú len ťažko

„Od budúceho januára pôjdu pokuty a tie zaťažia vašich občanov. Budeme zverejňovať menoslovy starostov, ktorí sa na svojich občanov vykašľali a chystajú im tieto pokuty.”

Týmito slovami sa minulý týždeň prihovoril predstaviteľom samospráv minister v demisii dočasne poverený vedením rezortu životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Narážal tým na posun povinnej úpravy odpadov pred skládkovaním, ktorú ministerstvo v závere vlaňajška presunulo na 1. január 2024.

J. Budaj na tlačovej konferencii vo štvrtok 5. januára zároveň opakovane zdôraznil, že envirorezort obce podporuje pri budovaní infraštruktúry na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) a tie môžu na tento účel využívať výzvy z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Tieto tvrdenia sa ale rozchádzajú s realitou.

Denník Odpady-portal.sk pátral po reálnych možnostiach podpory z eurofondov, ktoré majú obce k dispozícii, ak sa rozhodnú investovať do liniek MBÚ. Z vyjadrení oslovených odborníkov vyplýva, že slová ministra v demisii mohli samosprávy voviesť do omylu.

V článku sa dozviete:

• aké eurofondové výzvy majú podľa J. Budaja obce k dispozícii a aká je realita,
• čo komplikuje reálne využitie týchto podporných nástrojov obcami,
• aký je záujem samospráv o príspevky,
• čo musia obce splniť, aby získali eurofondy na MBÚ,
• kto je oprávnení žiadať o príspevky

Tlačia na obce, ale zákon je vágny

Jednou z hlavných a stále celkom nevyjasnených otázok v súvislosti s úpravou odpadov je, kto má za fungovanie MBÚ zodpovedať. Sú to obce a mestá, alebo zberové spoločnosti, alebo prevádzkovatelia skládok?

Napriek apelu J. Budaja, ktorý bol adresovaný samosprávam, zákon o odpadoch ani naň nadväzujúca vyhláška otázku jasne neriešia. Dlhodobo na to upozorňuje viacero odborníkov.

„Čakalo sa, že táto otázka bude zodpovedaná počas roka, ale stále zodpovedaná nie je. To spôsobilo, že mestá, ktoré majú aj iné a oveľa väčšie starosti, túto tému odsúvajú ďalej,“ konštatoval vlani v septembri Roman Malček, majiteľ spoločnosti Redox, ktorá je dodávateľom komunálnej techniky na slovenský trh.

Podobne vníma nastavenie legislatívy aj Tomáš Schabjuk, odborný konzultant a konateľ spoločnosti Odpadový hospodár. „Ministerstvo v zákone nenapísalo, že obec je povinná vybudovať tieto zariadenia. Je to tam zle napísané, povinnosť nemá de facto nikto a toto je jeden z momentov, prečo to ide ako v lete na saniach,“ reagoval T. Schabjuk.

Foto: Odpady-portal.sk

Odhliadnuc od týchto nejasností je však viacero nevyjasnených otázok a nezrovnalostí aj v samotnom apeli ministerstva, aby obce využívali na budovanie liniek MBÚ eurofondy. Minister v demisii J. Budaj pritom spomenul konkrétne dve výzvy z OP KŽP, a to 72. a 77. výzvu, z ktorých podľa neho obce môžu získavať podporu.

Problém spočíva v tom, že obce a nimi vlastnené podniky sa k podpore týmito cestami nemajú ako dostať. Jedna výzva je už ukončená. Druhá, ktorá sa uzavrie o tri týždne, zas obciam pri MBÚ podľa oslovených odborníkov reálne veľmi nepomôže.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.