Zväz je znepokojený, akým smerom sa uberá príprava povinného zberu textilného odpadu.
KOŠICE, 1. februára 2024 – Zväz odpadového priemyslu (ZOP) je znepokojený, akým smerom sa uberá príprava povinného zberu textilného odpadu. Povinný zber textilného odpadu má byť vo všetkých členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, zavedený k 1. januáru 2025. V súčasnosti je u nás zber textilného odpadu z domácností dobrovoľný.
ZOP eviduje iba symbolické aktivity orgánov štátnej správy o diskusiu k povinnému zberu textilu. Čo je však podstatné, z ich strany zatiaľ neexistuje žiadna legislatívna iniciatíva, ktorá by jasne vymedzovala spôsob a charakter povinného zberu textilného odpadu. Pritom príklady zo zahraničia jasne ukazujú, že ide o logisticky náročnú oblasť, ktorá bez širšej odbornej diskusie môže znamenať slepú uličku a vyhodené milióny eur daňových poplatníkov. Prax na Slovensku navyše ukazuje, že jeden kalendárny rok na serióznu diskusiu s najlepším konsenzuálnym riešením, je málo.
ZOP upozorňuje, že prax v štátoch, ktoré zber textilného odpadu v predstihu riešili, ukázala názorovú nejednotnosť na to, či zber zveriť do rúk jednej monopolnej organizácie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), alebo vytvoriť konkurenčný trh. ZOP sa v tomto prípade prikláňa k názoru OECD, podľa ktorého by sa služby zberu, triedenia a spracovania odpadu mali obstarávať transparentnou súťažou. OECD zdôvodňuje tento postoj veľmi jednoznačne: „Politiky RZV by mali byť čo najviac konkurenčné pri dosahovaní cieľov environmentálnej politiky. Je to v súlade s odporúčaním Rady OECD o hodnotení hospodárskej súťaže.“ Rovnako skúsenosti z Nemecka a Rakúska v oblasti OZV pre obaly ukazujú, že konkurencia medzi OZV vedie k úspore nákladov a inováciám.
„Dnes už nestaviame na zelenej lúke, veď na Slovensku existujú Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré majú na starosti triedený zber. Je ich niekoľko, majú nastavené mantinely. V rámci nich si navzájom konkurujú a funguje to. Nevidíme jediný dôvod, prečo by mal mať textil napr. oproti plastom alebo papieru výnimočné postavenie cez osobitný systém, ovládaný jedným monopolným zoskupením. Môžeme sa baviť o spôsobe a intenzite kontroly trhu orgánmi štátnej správy, alebo o dominantných a menej dominantných poskytovateľoch služby, ale nevytvárajme rámec iba pre jedného hráča,“ vysvetľuje pohnútky zväzu Ján Chovanec, generálny riaditeľ ZOP.
Nečinnosť orgánov štátnej správy je v celkovom protiklade s angažovaním sa združenia SATEX, ktoré, ako to vyplýva z webového sídla združenia, bolo založené významným hráčom na trhu s textilným odpadom – Ekocharitou, Tá ako zberová spoločnosť a spracovateľ odpadu navyše nemôže založiť OZV, alebo byť jej spoločníkom. Práve SATEX predstavil navrhované textové znenie zákona, ktorým sa upravuje povinný zber textilného odpadu, pričom znenie návrhu korešponduje so závermi štúdie zverejnenej na webovom sídle združenia. V návrhu určuje práva a povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov textilných výrobkov. Návrh v línii so zverejnenou štúdiou predpokladá vznik jedinej „monopolnej“ OZV pre textil na základe poverenia od MŽP SR, podobne ako tomu bolo pri zálohovom systéme, ktorý však kvôli vyplácaniu záloh spotrebiteľom funguje inak. Jednou z navrhnutých povinností takto vzniknutej OZV je „vytvoriť infraštruktúru systému združeného nakladania tak, aby vytvorená infraštruktúra zberných miest pokrývala celé územie Slovenskej republiky, primerane reflektovala na veľkosť územia spádovej oblasti, hustotu obyvateľstva, očakávaný objem a kvalitu odpadu z textilných výrobkov a dostupnosť a blízkosť zberných miest ku koncovým používateľom.“
Členmi SATEXu sú aj výrobcovia a dovozcovia textilu, medzi nimi viaceré nadnárodné spoločnosti, ktoré vyrástli na otvorených trhoch, kde nie je monopol v žiadnom odvetví prípustný. Je otázne, či členovia združenia chápu, kam smeruje iniciatíva zakladateľov združenia SATEX, ktorá už má svoje paragrafové znenie.
„Ekocharitu a SATEX si vážime ako rešpektovaných tvorcov trhu s textilným odpadom, s takto koncipovaným preberaním iniciatívy z ich strany však zásadne nesúhlasíme. Jediným a výhradným orgánom, ktorý by mal určovať podmienky fungovania trhu s textilným odpadom je Ministerstvo životného prostredia SR, a to bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. ZOP chápe, že výhodou vytvorenia monopolu sú nižšie transakčné a administratívne náklady, ale pri monopolnom systéme hrozí zneužívanie postavenia na trhu a riziko neproduktívnych nákladov, ktoré nie sú tlačené konkurenciou nadol. Minister Budaj zaviedol systém jednej spoločnosti pri zbere PET fliaš, ktorý súčasný minister Taraba kritizoval. Dnes sa o tvrdšiu verziu monopolu s textilom pokúša niekto iný. Kontrola jedného súkromného subjektu nad celým trhom s textilným odpadom je škodlivá a neprípustná. Dobehne nás to vtedy, keď sa do sporu s týmto subjektom dostane štát ako regulátor trhu a nebude mať naňho žiadne, alebo dostatočné páky,“ vysvetľuje J. Chovanec.
V rámci zavedenej praxe RZV v Európe predovšetkým pre obaly a neobaly je 10 krajín, ktoré majú monopol, ale formálne pripúšťajú konkurenčný zber a 17 krajín s konkurenčným trhom, kde pôsobia najmenej dve OZV-čky. Medzi ne patrí napr. Nemecko, Veľká Británia, alebo Rakúsko. ZOP preto vyzýva Ministerstvo životného prostredia, aby bezodkladne našlo ľudské kapacity a prevzalo iniciatívu tvorcu trhových podmienok v oblasti textilného odpadu. Ak tak podľa ZOP neurobí, spochybní transparentnosť celého systému povinného zberu textilu ešte pred jeho spustením v januári 2025.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.