Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Výrobcovia nám platia málo. Systém RZV treba zregulovať, tvrdia zvozové spoločnosti (DISKUSIA)

Zástupcovia odpadových spoločností nepovažujú monopolný systém za najlepšie riešenie.

triedený zber, obaly

Foto: Odpady-portal.sk

O aktuálnych témach odpadovej legislatívy a trhu diskutovali na konferencii Odpadový summit dňa 25. apríla 2024 odborníci a manažéri odpadových spoločností: Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT, Peter Kuba, prezident Združenia organizácií verejných prác SR, Roman Malček, zakladateľ a majiteľ firmy REDOX, a Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen. Prvej časti diskusie sme sa venovali pred týždňom.

V článku sa dozviete:

  • aký vývoj očakávajú diskutujúci vo výške poplatkov za komunálny odpad,
  • či by sa mal podľa nich zmeniť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV),
  • ako vnímajú otázku nastolenia monopolu v RZV,
  • aké riziká vidia v množstvom zbere.

Zvýšia sa poplatky za komunálny odpad?

Jednou z často diskutovaných otázok je nárast poplatkov za komunálny odpad, ktorý sa očakáva aj v súvislosti so zavedením povinnej úpravy odpadov. Zvyšovanie cien môže byť výraznejšie, než zodpovedá kúpyschopnosti obyvateľov.

Podľa Mariána Christenka neexistuje nejaká cenová alebo nákladová úroveň, ktorou by sa mala limitovať výška poplatkov, nakoľko je to závislé od samospráv a ich nákladov. “Mali by však existovať nejaké pravidlá o bilancovaní nákladov na odpadové hospodárstvo z pohľadu nákladov a príjmov, ktoré sú generované tými poplatkami. Nie som si úplne istý, či vo všetkých mestách toto funguje,” uviedol M. Christenko.

Marián ChristenkoMarián Christenko | Foto: Odpady-portal.sk

Peter Kuba upozornil na to, že podľa zákona by malo mesto všetky výdavky na komunálny odpad zahrnúť do výšky poplatku, no často sa tak nedeje.

Podľa Olivera Šujana je neštandardné, že niektoré obce dokážu financovať služby odpadového hospodárstva aj pri výške poplatkov napríklad pätnásť eur a iné za niekoľkonásobne vyššie poplatky, hoci odpadová firma poskytuje službu zákazníkom za rovnaké ceny. K zvýšeniu poplatkov bezpochyby dôjde, pretože dnes ponúkajú odpadové spoločnosti službu, v ktorej sa Slovensko posúva v tej hierarchii ďalej. 

“Nie je to v eurách, je to v desiatkach eur na tonu, ktoré sa zvýšia v nákladoch pre samosprávy. Dotkne sa to bioodpadu, ako aj drobného stavebného odpadu, ale najmä toho najväčšieho prúdu odpadov, ktorým je zmesový komunálny odpad.”

Roman MalčekPeter Kuba a Roman Malček | Foto: Odpady-portal.sk

Mal by sa zmeniť systém financovania triedeného zberu?

Podľa Mariána Christenka je v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov extrémne málo peňazí, a preto by sa mali upraviť legislatívne pravidlá. Bez zvýšenia objemu peňazí v systéme je ťažké realizovať rozvoj sofistikovanejších riešení, ako sú napríklad polopodzemné kontajnery, či zavádzanie nových systémov triedeného zberu.

Podobne vníma problém aj Roman Malček. “Ako je možné, že poplatky, ktoré platia výrobcovia obalov do systému, sú násobne menšie ako v Rakúsku, či v Nemecku, pri takých istých výrobkoch?”

Spoločnosti, ktoré zneškodňujú a zhodnocujú odpad z triedeného zberu, majú podľa neho “čierneho Petra”. Na ťahu by preto malo byť ministerstvo životného prostredia. 

Oliver Šujan ocenil ochotu ministerstva životného prostredia pod súčasným vedením rokovať so zvozovými spoločnosťami. Koncom apríla sa uskutočnilo podľa neho prelomové stretnutie s envirorezortom, na ktorom odprezentovali návrh na to, ako zmeniť rozšírenú zodpovednosť výrobcov, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami je v systéme výrazne menej peňazí.

Monopol nie je riešenie

Odborníci z odpadového sektoru sa zhodli na tom, že vytvorenie monopolného systému triedeného zberu nie je správne riešenie.

“Monopol v princípe negarantuje najlepšiu cenu pre užívateľov. Prináša to však výhody samotnej spoločnosti, ktorá je monopolom, takže treba byť veľmi opatrný. Avšak systém deviatich organizácií zodpovednosti výrobcov dnes negarantuje dostatočné množstvo financií na zabezpečenie triedeného zberu tak, aby sme splnili ciele. Toto nie je dobrá cesta, treba ju zmeniť,” uviedol Oliver Šujan.

Oliver ŠujanOliver Šujan | Foto: Odpady-portal.sk

Jednou z možností môže byť podľa neho zníženie počtu hráčov na trhu OZV, prípadne ich spojiť do jednej spoločnosti, ktorá však musí mať zodpovedný prístup a chcieť zvýšiť recykláciu, preto by to nemal byť nikto z výrobcov. 

“Samotný monopol nie je garanciou vyššej ceny,” doplnil O. Šujan.

INISOFT

 
 

Zostáva vám 41% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pôjde to aj bez e-splnomocnenia. Štát znovu mení pokyny pre podávanie ohlásení cez ISOH

Pôjde to aj bez e-splnomocnenia. Štát znovu mení pokyny pre podávanie ohlásení cez ISOH

Ministerstvo ohlásilo viacero noviniek. Týkajú sa aktuálneho podávania ohlásení za rok 2025.

E-textílie bez elektroodpadu? Technologická novinka pochádza z tlačiarne a rozloží sa v pôde

E-textílie bez elektroodpadu? Technologická novinka pochádza z tlačiarne a rozloží sa v pôde

Globálny trh s elektronickými textíliami rastie. S ním však aj objem textilného a elektronického odpadu.

K cirkulárnej ekonomike sa hlási aj Saudská Arábia, s inováciami jej pomôže Veolia

K cirkulárnej ekonomike sa hlási aj Saudská Arábia, s inováciami jej pomôže Veolia

Skupina chce na Blízkom východe zvýšiť tržby o polovicu, plány sa týkajú vôd, odpadov aj energetiky.

X
X
X
X