Opozičná poslankyňa navrhuje novelu zákona o envirozáťažiach

Ak štát niekomu odstráni environmentálnu záťaž, potom by cena dotyčných nehnuteľností na lokalite bývalej envirozáťaže mala vzrásť. Majiteľ takejto nehnuteľnosti by tak jej následným predajom mohol vďaka štátu profitovať z odstránenia negatívnej externality.

Podobných prípadov pozitívnej a negatívnej externality existuje veľa, nielen v súvislosti s envirozáťažami. Ak štát vybuduje diaľničný obchvat a odľahčí tým transitnú obec, alebo vybuduje priemyselný park a pritiahne investorov, potom cena nehnuteľnosti v okolí týchto stavieb spravidla vzrastie. V týchto prípadoch však štát kompenzáciu od obyvateľov nepožaduje.

V prípade envirozáťaží však ide len o niekoľko konkrétnych lokalít. Minulý týždeň predložila poslankyňa NR SR Tamara Stohlová (Progresívne Slovensko) návrh novely zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorým chce upraviť postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá je sanovaná z verejných prostriedkov pre všetkých vlastníkov pozemkov bez rozdielu.

„Navrhovaná právna úprava sa javí ako nevyhnutná, nakoľko reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností v súkromnom vlastníctve, ktorí nie sú pôvodcami, vo vzťahu k štátom vynaloženým verejným prostriedkom na ich sanovanie, pretože sanácia environmentálnych záťaží má spravidla pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti,” uvádza predkladateľka v zdôvodnení návrhu.

Takúto pomoc je podľa Tamary Stohlovej možné považovať za formu nepriamej štátnej pomoci, alebo neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.

O čo ide?

Tamara Stohlová navrhuje doplniť zákon o § 9a, ktorým chce určiť postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných prostriedkov. Odkaz na návrh zákona nájdete v závere článku.

Ak by príslušné ministerstvo uskutočnilo z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát, potom by bol vlastník sanovanej nehnuteľnosti povinný zaplatiť štátu celú finančnú náhradu, ktorá vyplýva z kladného rozdielu trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie. Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť by sa určila na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 

Príslušné ministerstvo by bolo povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku najneskôr do ukončenia sanácie environmentálnej záťaže.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.