ZEVO v strednej Európe: čísla, fakty a súvislosti (analýza)

Kým v krajinách západnej Európy už desaťročia zohráva energetické zhodnocovanie odpadov nezastupiteľnú úlohu pri odklone odpadov zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň odpadového hospodárstva, v krajinách strednej Európy (V4) je skládkovanie stále dominantným spôsobom nakladania s odpadmi.

Vlajkovou loďou efektívneho odpadového hospodárstva je v Európe jednoznačne Rakúsko. Rakúsky model odpadového hospodárstva je jasným dôkazom, že správnym nadimenzovaním kapacity zariadení na energetické zhodnocovania odpadov je možné súčasne dosiahnuť vysokú mieru recyklácie pri takmer úplnej eliminácii skládkovania odpadov. Aj preto už dnes Rakúsko dosahuje ciele odpadového hospodárstva, ktoré si EÚ stanovila dosiahnuť do roku 2035.

Krajiny strednej Európy nachádzajú v tomto vzore inšpiráciu ale každá z nich zvolila špecifický postup ako tieto ambiciózne ciele dosiahnuť.

Poľsko je lídrom V4

Pragmatická a priamočiara je stratégia, ktorú si zvolili v Poľsku. Od roku 2012 sa v krajine intenzívne buduje zodpovedajúca infraštruktúru odpadového hospodárstva.

Po prvej vlne investícií do zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) v rokoch 2015-2018 v hodnote takmer jednej miliardy eur sa aktuálne dokončujú projekty ZEVO z druhej vlny, v rokoch 2020-2025, v objeme investícií viac ako jedna miliarda eur. Rozbehnutá je schéma podpory aj pre tretiu vlnu v objeme investícií takmer dve miliardy eur.

Dôležité je, že takmer 60 % investícií je pokrytých z európskych fondov. S týmto prístupom dosiahne Poľsko do roku 2030 úroveň energetického zhodnocovania komunálnych odpadov na úrovni približne 30 - 35 %.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Aj v Česku majú jasnú víziu

V Českej republike sa s síce miernym meškaním, ale dnes už s jasnou víziou a legislatívnou podporou pre výstavbu nových ZEVO spustili projekty v objeme investícií na úrovni 1,5-miliárd eur.

Rovnako ako v Poľsku, tak aj v ČR je financovanie týchto nových projektov realizované cez Modernizačný fond formou nevratných finančných prostriedkov. Je preto veľmi reálne očakávať, že miera energetického zhodnocovania odpadov bude v roku 2035 na úrovni 35 %.

V Maďarsku sa rozbehla výstavba

V Maďarsku po zásadnej reforme fungovania systému odpadového hospodárstva v roku 2023, sa naplno rozbehla výstavba nových kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Poskytovanie služieb v odpadovom hospodárstve je dnes centralizované na celoštátnej úrovni vo forme dlhodobej koncesie.

Výkon koncesie je viazaný na dosiahnutie cieľov odpadového hospodárstva stanovených EÚ. V horizonte roku 2030 sa očakáva miera energetického zhodnocovania odpadov na úrovni 20 percent.

Najhoršie je Slovensko

Na Slovensku je situácia s odklonom odpadov na vyššie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva najhoršia. Štátom deklarovaná podpora pre výstavbu nových projektov ZEVO ostáva len vo verbálnej rovine a investori nemôžu počítať ani s možnosťou spolufinancovania svojich projektov z prostriedkov EÚ.

Z ohlásených projektov na výstavbu nových ZEVO sa dnes reálne z etapy povoľovania do etapy obstarávania posunuli len projekt tretej linky v ZEVO Košice a projekt novej linky v ZEVO Bratislava, čo predstavuje spolu približne 160 tis. ton novej spracovateľskej kapacity.

ZEVO Košice (2020) | Foto: Odpady-portal.sk

Všetky ostatné projekty ZEVO sú aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale ich potenciál na realizáciu, s výnimkou projektu spoločnosti Slovnaft, je takmer nulový.

Pri najoptimistickejšom scenári môžeme uvažovať s mierou energetického zhodnocovania v roku 2030 na úrovni 14 percent.

Rakúsko je zo susedov najďalej

Rakúsko ma dlhoročné skúsenosti s energetickým zhodnocovaním komunálneho odpadu. Prvé zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) vznikali v šesťdesiatich rokoch minulého storočia. Úplne prvé ZEVO bolo vybudované vo Viedni.

Druhá vlna výstavby nových zariadení ZEVO sa realizovala začiatkom 21. storočia a súvisela so zákazom skládkovania neupraveného komunálneho odpadu, resp. s výrazným legislatívnym tlakom obmedziť skládkovanie odpadu a odkloniť odpad zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň.

Aktuálne je v Rakúsku v prevádzke jedenásť ZEVO s celkovou ročnou kapacitou takmer 2,8 milóna ton odpadov.

Posledné zariadenie ZEVO v Rakúsku bolo uvedené do prevádzky v roku 2022 ako projekt spoločnosti Norkse Skog, ktorá je zameraná na výrobu papiera. Vzhľadom k použitej spaľovacej technológii sú vstupným palivom pre toto ZEVO odpad vznikajúci priamo pri výrobe papiera a tiež RDF (refuse-derived fuel, slov. tuhé alternatívne palivo; ide o palivo vyrobené z rôznych druhov odpadu, ako je tuhý komunálny odpad, priemyselný odpad alebo komerčný odpad - pozn. edit.). Kapacita zariadenia je 160-tisíc ton odpadu ročne.

MBÚ je v Rakúsku na ústupe

Vzhľadom k tomu, že výstavba ZEVO je investične aj časovo náročný proces, bolo v prechodnom období zabezpečené plnenie legislatívnych požiadaviek ohľadne skládkovania odpadov prostredníctvom liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu (MBÚ).

V súčasnosti je takýchto liniek v prevádzke trinásť s celkovou kapacitou 660-tisíc ton odpadov, reálne však bolo v roku 2022 v týchto zariadeniach spracovaných len približne 450-tisíc ton odpadov. Až 77 percent výstupných odpadov z MBÚ liniek bolo finálne energeticky zhodnotených v ZEVO a len dve percentá odpadov boli následne recyklované. Zvyšok, približne 20 percent výstupných odpadov z MBÚ, skončil na skládke.

Celkovo v Rakúsku v roku 2022 vzniklo 7,2 milóna ton komunálneho odpadu, z toho reálne recyklovaného odpadu bolo cca 4,5 milióna ton, t.j. miera recyklácie bola na úrovni 62 percent. Treba však zdôrazniť, že je to miera reálnej recyklácie vypočítaná z množstva skutočne zrecyklovaného odpadu, nie z množstva odpadu, ktoré do recyklačných zariadení vstúpilo. Zo samotného procesu recyklácie vzniká cca 12 percent odpadu, ktorý sa ďalej energeticky zhodnocuje.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Nezhodnocujú len komunálny odpad

Celková miera energetického zhodnocovania komunálnych odpadov v Rakúsku je približne 35 percent. Z celkového množstva energeticky zhodnotených komunálnych odpadov, 2,6 milióna ton, tvorí zmesový komunálny odpad približne 40 percent. Rovnaké množstvo odpadov prichádza do ZEVO z rôznych zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu a objemného odpadu a približne 16 percent predstavujú nerecyklovateľné odpady, ktoré sú vyradené z procesu recyklácie separovaných zložiek komunálneho odpadu.

Väčšina ZEVO v Rakúsku je prevádzkovaná súkromnými spoločnosťami, resp. s určitou účasťou dotknutých miest, resp. združení miest a obcí. Len ZEVO vo Viedni (Spittelau, Flötzersteig a Pfaffenau) sú vlastnené a prevádzkované mestskou spoločnosťou Wien Energie.

Dominantnou spaľovacou technológiou je roštový kotol. V štyroch ZEVO je prevádzkovaná technológia spaľovania s fluidným lôžkom. Typ použitej spaľovacej technológie v ZEVO je potom aj rozhodujúce kritérium pri skladbe spracovávaných odpadov.

Zhodnocujú klasický komunálny "zmesák" aj alternatívne palivo

Technológia s fluidným lôžkom je schopná energeticky zhodnotiť len upravený zmesový komunálny odpad vo forme RDF, resp. čistiarensky kal. Táto technológia je použitá v ZEVO Niklasdorf, Linz, Leinzing a Bruck an der Mur. Tieto zariadenia neprijímajú na energetické zhodnotenie neupravený zmesový komunálny odpad.

Všetky tri viedenské ZEVO spracovávajú hlavne prúd neupraveného zmesového komunálneho odpadu (90 percent). Ostatné regionálne ZEVO, s roštovým kotlom, spracovávajú v rôznom pomere neupravený zmesový komunálny odpad a RDF vyrobený v regionálnych MBÚ linkách. Priemerný pomer skladby vstupných prúdov odpadov je 60-70 % ZKO a 40-30 % RDF.

Tuhé alternatívne paltivo (RDF, resp. TAP) | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Všetky rakúske ZEVO dosahujú vysokú energetickú účinnosť, vyrobené teplo je dodávané do systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) a elektrická energia je dodávaná do verejnej siete. Priemerná hodnota koeficientu R1 (parameter energetickej účinnosti rozhodujúci pri klasifikácii, či ide o energetické zhodnocovanie odpadu alebo energetické zneškodnenie, min. legislatívna požiadavka je 0,65) dosahuje v rakúskych ZEVO hodnotu 0,91. Najvyššia je v ZEVO Spitelalau vo Viedni s 1,2.

Vstupné poplatky sa líšia

Gate fee (ide o poplatok "na bráne", teda tržbu prevádzkovateľa ZEVO za to, že prevezme a energeticky zhodnotí prevzatý odpad - pozn. edit.) je do výraznej miery ovplyvnený výškou investície.

Väčšina rakúskych ZEVO bola vybudovaná, resp. prešla rozsiahlou rekonštrukciou, na začiatku 21. storočia. V tom období boli priemerné špecifické investičné náklady CAPEX (capital expenditure or capital expense, slov. kapitálové výdavky, t.j. peniaze, ktoré projekt/spoločnosť vynaloží na nákup, údržbu alebo zlepšenie dlhodobého majetku - pozn. edit.) na úrovni 800 eur za tonu. Dnes sú tieto náklady pri nových projektoch ZEVO takmer dvojnásobné.

Informácie o gate fee v rakúskych ZEVO je možné získať len po priamych rokovaniach s prevádzkovateľmi ZEVO a výsledná cena závisí od druhu a množstva odpadu. Z dostupných informácií je však možné konštatovať, že hodnota gate fee v rakúskych ZEVO sa pohybuje od 100 do 160 eur na tonu zmesového komunálneho odpadu.

Cenníková cena vo viedenských ZEVO je pre jednorazových klientov na úrovni 220 eur za tonu. Priemerná cena za spracovanie odpadu od komerčných klientov je v rakúskych ZEVO v rozsahu od 120 do 200 eur za tonu.

V Česku sú v prevádzke štyri ZEVO

V Českej republike boli prvé dve ZEVO v Prahe a v Brne v prevádzke od konca osemdesiatich rokov minulého storočia. Dnes má pražské ZEVO v Malešiciach kapacitu 400-tisíc ton odpadov a brnenské SAKO 250-tisíc ton odpadov.

Koncom 20. storočia bolo uvedené do prevádzky ZEVO v Liberci s kapacitou 96-tisíc ton odpadu a v roku 2016 ZEVO v Plzni s kapacitou 120-tisíc ton odpadov ročne. Všetky existujúce ZEVO majú technológiu roštového kotla.

Aktuálna ročná kapacita českých ZEVO je teda takmer 900-tisíc ton odpadu. Pri ročnej produkcii komunálneho odpadu (2022) 5,2 milióna ton je miera energetického zhodnotenia odpadov na úrovni 16 percent, miera recyklácie dosahuje hodnotu 38 percent a skládkovania 45 percent.

ZEVO Brno (2022) | Foto: Odpady-portal.sk

Pripravujú nové ZEVO

Nové projekty na výstavbu ZEVO v ČR dlhé roky ostávali len na papieri, čakajúc na lepšie ekonomické podmienky. Tie nastali po novelizácii zákona o odpadoch č. 541/2020 Sb., v roku 2020, ktorý zaviedol progresívne zvyšovanie sadzby poplatkov za uloženie odpadu na skládku z 20 eur na tonu v roku 2025 až na 32 eur na tonu a v prípade využiteľných odpadov od 62 eur na tonu až po 74 eur na tonu v roku 2030.

Druhým stimulačným faktorom pre budovanie nových ZEVO bolo otvorenie možnosti financovania výstavby týchto zariadení z prostriedkov Modernizačného fondu. V závislosti od veľkosti projektu je financovanie z prostriedkov Modernizačného fondu na úrovni 45 až 65 % investičných nákladov.

V súčasnosti získalo takúto podporu šesť nových projektov: ZEVO Komořany, ZEVO Mělník, ZEVO Písek, ZEVO Vráto, ZEVO planá nad Lužnicí a nová linka v SAKO Brno. Celková kapacita nových ZEVO je na úrovni takmer 900 tisíc ton odpadov ročne.

Energetické využitie odpadov | Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Ak to pôjde hladko, zvládnu to

V roku 2030 má v Česku vstúpiť do platnosti zákaz skládkovania neupraveného odpadu, vysoko výhrevného odpadu (>6,5 MJ/kg) a využiteľného odpadu. Česko by vtedy malo disponovať kapacitou na energetické zhodnocovanie odpadov na úrovni 1,8 milióna ton odpadov, čo zabezpečí mieru energetického zhodnocovania odpadov približne 35 percent.

S takouto mierou energetického zhodnocovania ráta aj najideálnejší scenár nakladania s odpadom (N3) pre rok 2035 v pripravovanom Programe odpadového hospodárstva ČR na roky 2025-2035. Pri tomto scenári sa úplne odkloní komunálny odpad zo skládok.

Rovnakú mieru energetického zhodnocovania odpadov dosahuje v súčasnosti Rakúsko pri súčasnej miere recyklácie komunálneho odpadu 62 percent a miere skládkovania na úrovni jedného percenta.

Existujúce ZEVO v Prahe a Brne sú vo vlastníctve týchto miest. Plzenské ZEVO je spoločný podnik s plzenskou teplárenskou a mestom Plzeň. Liberecké ZEVO je vlastnené súkromným investorom. Všetky zariadenia sú napojené na systémy CZT, do ktorých dodávajú vyrobené teplo. Ceny tepla sú regulované podobne ako na Slovensku a pohybujú sa v rozsahu od 30 do 45 eur za megawathodinu.

Priemerná cena za spracovanie zmesového komunálneho odpadu je 95 eur za tonu. Cena za spracovanie RDF je vyššia a pohybuje sa v priemere na úrovni 143 eur za tonu. Spracovanie odpadu z komerčnej sféry sa pohybuje na úrovni 140 eur za tonu.

Dominujú rošty

Až na jeden projekt sú všetky novo pripravované projekty ZEVO navrhované s roštovou technológiou. Je to logické. Keďže zákaz skládkovania neupraveného odpadu bude v Česku platiť až od roku 2030, nevzniká tak legislatívny tlak na vznik MBÚ, ktoré produkujú RDF.

Toto prechodné obdobie je dostatočné dlhé na zvládnutie povoľovacieho procesu a samotnú výstavbu nových ZEVO. Navyše česká legislatíva jednoznačne podporuje vznik nových ZEVO. V Česku je preto v súčasnosti len obmedzená produkcia RDF resp. je zameraná na výrobu vysokokvalitného RDF pre cementárne.

Náklady na ZEVO rastú

Pri nových projektoch ZEVO je dôležité spomenúť výrazný nárast špecifických investičných nákladov. Kým v roku 2016 bol pre ZEVO v Plzni tento náklad na úrovni 850 eur na tonu, priemerný investičný náklad nových projektov sa pohybuje na úrovni až 1 500 eur na tonu. Výnimkou nie je ani kapacitne najväčší projekt v Mělníku s kapacitou 320-tisíc ton odpadu ročne a so špecifickým investičným nákladom na úrovni 1 800 eur na tonu.

Aj napriek relatívne vysokému podielu nevratných finančných prostriedkov, cca šesťdesiat percent z hodnoty CAPEX, je veľmi reálne očakávať, že Gate Fee v nových projektoch budú podstatne vyššie ako v existujúcich zariadeniach ZEVO. Už dnes Gate Fee atakuje hranicu 100 eur na tonu, takže odhadovaná cena v nových projektoch ZEVO bude na úrovni 150 - 170 eur na tonu pre zmesový komunálny odpad.

ZEVO Bratislava | Foto: Odpady-portal.sk

V Maďarsku len jedno ZEVO

Odpadové hospodárstvo v Maďarsku funguje za veľmi špecifických podmienok v porovnaní s bežnou praxou v susedných štátoch. V roku 2023 získala spoločnosť MOL GROUP koncesiu na prevádzku celého odpadového hospodárstva v krajine po dobu 35 rokov. Koncesia obsahuje mnoho záväzkov, napríklad zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov, zavedenie zálohového systému, rozšírenie prúdov separovaných odpadov a podobne.

Súčasťou koncesie je aj podmienka investícii do zlepšenia odpadového hospodárstva vo výške v 500 miliónov eur. V rámci investícií je uvedená aj podmienka vybudovať minimálne jedno ZEVO s minimálnou kapacitou 100-tisíc ton ročne.

V rámci optimalizácie fungovania odpadového hospodárstva bolo územie Maďarska rozdelené do šiestich regiónov. Cieľom je v maximálnej možnej miere optimalizovať infraštruktúru odpadového hospodárstva vrátane zberu a samozrejme aj výstavby spracovateľských zariadení v každom z regiónov.

Pre dosiahnutie týchto cieľov bola vypracovaná štandardná schéma fungovania odpadového hospodárstva v každom samostatnom regióne s definovaním vzťahov medzi koncesionárom, regionálnymi koordinátorom a subdodávateľmi.

V Budapešti majú spoločný podnik

Príklad zavedenia tejto schémy je možné demonštrovať na regióne Budapešť. V rámci tohto regiónu vznikla ako regionálny koordinátor odpadového hospodárstva spoločnosť MOHU Budapest waste Management. Táto spoločnosť je Joint Venture (50/50) spoločností MOL a mestského podniku komunálnych služieb BKM. Mestský podnik vložil do JV existujúce budapeštianske ZEVO, mestskú skládku a ostatný majetok.

Budapeštianske ZEVO je jediným zariadením na energetické zhodnocovanie odpadov v Maďarsku. Do prevádzky bolo uvedené v roku 1982. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2005 sa zvýšila jeho kapacita z pôvodných 380-tisíc ton odpadov ročne na súčasných 420-tisíc ton odpadov.

Zabezpečuje spracovanie približne šesťdesiat percent zmesového komunálneho odpadu, ktorý vzniká v Budapešti. Vyrobené teplo je dodávané do systému CZT a zásobuje približne 28-tisíc domácností. Vyrobená elektrická energia pokrýva spotrebu cca 45-tisíc domácností.

Ceny sú konkurenčnou výhodou

Súčasná cena za energetické zhodnotenie zmesového komunálneho odpadu je na úrovni 65 eur na tonu a pre odpad z komerčnej sféry sa pohybuje na úrovni 95 eur na tonu.

Celková produkcia komunálneho odpadu v Maďarsku je na úrovni 4,1 milióna ton odpadov (Eurostat, 2023). Miera energetického zhodnotenia odpadov je relatívne nízka a pohybuje sa na úrovni 12 percent. Miera recyklácie je 33 percent a miera skládkovania bola v roku 2023 na úrovni 54 percent.

ZEVO budú chýbať, jedno už súťažia

Z pohľadu budúcnosti, berúc do úvahy ciele odpadového hospodárstva a záväzky, ktoré koncesionár musí splniť, sa predpokladá, že v roku 2035 bude tvorba nerecyklovateľného komunálneho odpadu v Maďarsku na úrovni 1,2 až 1,5 milióna ton.

Po odrátaní existujúcej kapacity ZEVO v Budapešti bude pre dosiahnutie cieľa, ktorým je maximálne desať percent skládkovaného odpadu, potrebné dobudovať kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov v rozsahu od 800-tisíc až jeden milión ton odpadov ročne.

V roku 2024 spoločnosť MOL spustila v rámci plnenia svojich koncesionárskych záväzkov medzinárodný tender na výstavbu nového Budapeštianskeho ZEVO s kapacitou 360 tisíc ton odpadov ročne. Predpokladané uvedenie do prevádzky je v roku 2028. Spolu s kapacitou existujúceho ZEVO tak dosiahne miera energetického zhodnocovania odpadov v Maďarsku úroveň 20 percent.

Aj napriek špecifickému systému odpadového hospodárstva v Maďarsku, výkon koncesie realizuje súkromný subjekt, ktorý musí do svojich cien premietnuť všetky relevantné náklady. Je veľmi pravdepodobné, že výstavba nového ZEVO nebude podporená finančnými prostriedkami EÚ a tak budú plne premietnuté do Gate Fee.

V tomto kontexte je reálne očakávať minimálne dvojnásobnú cenu za energetické zhodnotenie odpadu, než je dnes, t.j. na úrovni 120-140 eur za tonu.

Poľsko sa expresne dostalo z dna na vrchol V4

Poľské odpadové hospodárstvo prešlo za posledných pätnásť rokov dramatickými zmenami. V roku 2010 bola miera skládkovania komunálneho odpadu 80 percent, recyklácia 20 percent a nulový podiel energetického zhodnocovania odpadu. V priebehu desiatich rokov, s intenzívnym využívaním fondov EÚ, sa vďaka pragmatickému a koncepčnému prístupu vybudovala rozsiahla infraštruktúra odpadového hospodárstva.

Výsledkom je zníženie miery skládkovania o viac ako 50 percent. Z pôvodných osem miliónov ton skládkovaných odpadov sa v roku 2023 skládkovali už len štyri milióny ton odpadov, čo predstavuje mieru skládkovania pod 40 percent.

Vybudovaním zariadení na úpravu odpadu a hlavne zariadení na energetické zhodnotenie odpadu sa zvýšila miera energetického zhodnocovania odpadov z 0 na 25 % a miera recyklácie dosahuje takmer 40 percent.

Obr. 1. Vývoj nakladanie s komunálnym odpadom v Poľsku, Eurostat 2025. | Graf: autor

Jednoznačne najvýznamnejšou investíciou odpadového hospodárstva pre zabezpečenie odklonu odpadov zo skládok bolo vybudovanie ôsmich nových ZEVO. V tejto prvej vlne budovania nových ZEVO sa v priebehu rokov 2015-2018 zabezpečila kapacita pre energetické zhodnocovanie odpadov na úrovni 1,2 milióna ton. Vlastníkom všetkých nových ZEVO sú mestá, resp. združenia miest a obcí v danom regióne. Na ich vybudovanie získali z fondov EÚ 40 až 60 % nenávratných prostriedkov, prípadne bolo ďalšie financovanie projektov zabezpečené z národných podporných fondov vo forme výhodných pôžičiek.

Využívajú aj MBÚ

Všetky vybudované ZEVO sú vybavené roštovou technológiou. Vzhľadom k tomu, že v prechodnom období boli v Poľsku vybudované značné kapacity na mechanicko-biologickú úpravu odpadu, je ľahká frakcia z úpravy odpadu (katalógové čísla 19 12 12 a 19 12 10) významným prúdom odpadov, ktoré sú energeticky zhodnocované v ZEVO.

Napríklad v Krakove alebo v Štetíne predstavuje RDF 60 až 70 percent vstupného odpadu a zmesový komunálny odpad je v rozsahu 30 až 40 percent. Naopak v ZEVO Bialystok je energeticky zhodnocovaný len neupravený zmesový komunálny odpad. V ostatných ZEVO je podiel RDF vo vstupnom prúde odpadov na úrovni 15 až 30 percent.

Obr. 2. Rozmiestnenie ZEVO v Poľsku. | Zdroj: autor

Všetky ZEVO sú prevádzkované v systéme KVET, teplo je dodávané do systému centralizovaného zásobovania teplom (CZT) a vyrobená elektrická energia do verejnej siete. Cena tepla je podobne ako na Slovensku regulovaná a pohybuje sa v rozsahu od 40 do 90 eur/MWh s priemernou hodnotou 60 eur/MWh.

Aj v Poľsku rastú náklady a ceny

Gate fee v poľských ZEVO závisí od typu odpadu a vo väčšine ZEVO sú ceny za energetické zhodnotenie odpadu nižšie pre mestá a obce, ktoré vytvorili združenie a vlastnia dané ZEVO, a vyššie pre obce a mestá mimo takéhoto združenia.

Ceny za spracovanie zmesového komunálneho odpadu sa pohybujú v rozsahu od 60 do 111 eur za tonu s priemernou cenou na úrovni 80 eur za tonu. Pre rovnaký druh odpadu sa však z obce, ktorá nie je členom združenia vlastníkov ZEVO, môže cena vyšplhať až na úroveň 144 eur za tonu. Výrazne vyššie sú aj ceny za spracovanie RDF, tie sa pohybujú v rozmedzí od 100 až do 164 eur za tonu.

Podobne ako v ČR, tak aj v Poľsku je evidentný nárast špecifických investičných nákladov na vybudovanie ZEVO. Kým v prvej vlne výstavby ZEVO (2015-2018) boli tieto náklady v priemere na úrovni 753 eur na tonu, v druhej vlne výstavby ZEVO (2023-2025) sa zvýšili špecifické investičné náklady až na úroveň 1300 eur na tonu.

Do tejto druhej vlny výstavby ZEVO patrí ZEVO v Olsztyne (100-tisíc ton), ktoré bolo uvedené do prevádzky v januári 2025. Tesne pred spustením do prevádzky je nové ZEVO vo Varšave (265-tisíc ton) a v Gdansku (160-tisíc ton).

Vo výstavbe je druhá linka v ZEVO v Rzeszove (80-tisíc ton) a nové ZEVO v Gorliciach (100-tisíc ton). Model financovania výstavby týchto ZEVO je veľmi podobný ako v prvej vlne, t.j. kombinácia nenávratného finančného príspevku a pôžičky. Financujúcim fondom je v tomto prípade Modernizačný fond.

Vlastníkom ZEVO sú priamo mestá alebo Združenia miest a obcí. Výnimkou je nové ZEVO v Lodži (200-tisíc ton), ktorého investorom je spoločnosť VEOLIA. Financovanie tohto projektu nie je realizované cez Modernizačný fond ale prostredníctvom EBRD.

Samozrejme, že tieto vyššie investičné náklady sa prejavia aj na vyššej hodnote gate fee. Ako príklad je možné použiť už spomínané ZEVO v Olsztyne, ktoré je v prevádzke od januára 2025. Cena za spracovanie zmesového komunálneho odpadu je na úrovni 144 eur za tonu. Súčasne aj regulovaná cena tepla z tohto ZEVO je výrazne vyššia ako v prípade regulovaných cien tepla zo ZEVO z prvej vlny a je na úrovni 104 eur/MWh.

Plánujú ďalšie kapacity

V súčasnosti sa v Poľsku pripravuje tretia schéma podpory výstavby nových kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Cieľom tejto dekarbonizačnej schémy je podporiť odklon od požívania uhlia pri výrobe tepla. V tejto výzve sú takmer výlučne projekty „nízko kapacitných“ ZEVO s priemernou kapacitou cca 35-tisíc ton odpadov.

Realizácia týchto ZEVO sa predpokladá v existujúcich mestských teplárňach ich priamou integráciou do systému CZT. Všetky tieto projekty sú navrhované na energetické zhodnotenie upraveného odpadu vo forme RDF. V minulosti boli projekty ZEVO s kapacitou pod 100-tisíc ton odpadov považované za ekonomicky neudržateľné.

V prípade týchto projektov „nízko kapacitných“ ZEVO dosahujú špecifické investičné náklady hodnotu takmer 1900 eur na tonu. Výška nenávratného finančného príspevku z Modernizačného fondu sa pre tieto projekty pohybuje na úrovni takmer 500 eur na tonu. Je evidentné, že bez podpory by tieto projekty boli len veľmi ťažko realizovateľné.

Po dobudovaní kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov z druhej aj tretej schémy podpory je možné očakávať, že v roku 2030 bude miera energetického zhodnocovania komunálneho odpadu v Poľsku na úrovni 35 percent.

Zhrnutie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.