Odborníci kladú dôraz na vzdelávanie spotrebiteľov v otázkach plytvania potravinami a kompostovania.
V novej štúdii, ktorá bola uverejnená v časopise Journal of Agriculture, Food Systems, and Community Development, vedci z Floridskej univerzity opisujú výsledky komunitného programu, ktorý motivoval ľudí ku kompostovaniu.
Tím expertov dospel k záveru, že kompostovacie iniciatívy majú rôzne pozitívne vplyvy, napríklad z hľadiska znižovania množstva potravinového odpadu, ktorý sa vyprodukuje v domácnostiach.
Programy, ktoré členov komunít vedú ku kompostovaniu, majú podľa spoluautora štúdie docenta Nevina Cohena a jeho kolegov potenciál odkloniť potravinový odpad od skládok a prispievať k vzniku udržateľnejších potravinových systémov.
Spotrebitelia sa stali výskumníkmi
V súčasnosti sa celosvetovo vyplytvá približne tretina potravín vyprodukovaných pre ľudskú spotrebu. Väčšina potravinového odpadu z domácností sa stále skládkuje a tento tok odpadu je problematický aj preto, že keďže vzniká v súkromí spotrebiteľov, k dispozícii je veľmi málo údajov, ktoré by vedcom umožnili vytvoriť si o ňom komplexnejší obraz.
Floridskí výskumníci sa preto rozhodli problematiku uchopiť dvojako: na jednej strane sa zamerali na komunitné kompostovanie, ktoré má potenciál premeniť odpad z domácností na hodnotný zdroj, a zároveň zvolili výskumné princípy takzvanej občianskej vedy, ktoré učia verejnosť zhromažďovať dáta a aktívne ju zahŕňajú do výskumného procesu.
Táto metóda je obzvlášť nápomocná pri výskume v podmienkach mimo laboratória, napríklad práve pri skúmaní každodennej reality jednotlivcov, do ktorej majú vedci za normálnych okolností obmedzený prístup.
Cieľmi štúdie bolo zistiť, akým objemom potravinového odpadu jednotlivé domácnosti prispejú do komunitného kompostovacieho programu, preskúmať hlavné dôvody, prečo k vzniku odpadu dochádza, a taktiež zmapovať vedomosti, postoje a presvedčenia verejnosti o potravinovom odpade a o tom, ako môže komunitné kompostovanie ovplyvniť ich životy.
Domácnosti mapovali vlastný odpad
Štúdia vychádzala z komunitného kompostovacieho programu, ktorý sa uskutočnil vo floridskom meste Gainesville, a zahŕňala profesionálne prieskumy, rovnako ako princípy občianskej vedy, teda výskum, ktorý realizovali amatérski vedci – v tomto prípade samotní členovia skúmanej komunity.
Výskumný program mal 107 účastníkov, ktorí mali za úlohu počas dvoch týždňov merať a zaznamenávať, koľko potravinového odpadu denne vyprodukujú. Každý účastník na začiatku obdržal kompostovaciu nádobu s objemom 7,5 litra, digitálnu váhu a inštruktážny manuál, ako odpad zapisovať.
Jednou z limitácií podobných iniciatív merania odpadu vyprodukovaného v domácnostiach je nechuť či pocit zhnusenia, ktorú v spotrebiteľoch odpad vyvoláva, preto sa výskumníci rozhodli požadovať iba celkovú váhu potravinového odpadu, nie konkrétnych druhov vyhodených potravín.
Každý deň počas trvania výskumu mali účastníci do formulára, ktorý od vedeckého tímu dostali, zaznamenať hmotnosť odpadu vyprodukovaného za daný deň, typy obalov, ktoré sa naň viazali, a uviesť dôvody, prečo k vzniku odpadu došlo. Za účasť v programe boli nakoniec odmenení sumou 150 amerických dolárov.
.jpg)
Foto: Pexels
Najviac odpadu tvorili nejedlé časti
Z dát, ktoré amatérski vedci z radov verejnosti po dvoch týždňoch odovzdali, vyplynulo viacero dôležitých zistení. Napríklad sa ukázalo, že v domácnostiach vzniká viac ako dvojnásobný objem potravinového odpadu oproti odhadom americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia – viac ako šesť kilogramov oproti predpokladaným trom kilogramom týždenne.
Najviac odpadu domácnosti v priemere vyprodukovali v nedeľu. Čo sa týka dôvodov vzniku odpadu, v najväčšej miere účastníci uvádzali, že išlo o nejedlé časti potravín.
Ďalšími častými dôvodmi bolo, že jedlo bolo v chladničke už príliš dlho, išlo o príliš malý objem na to, aby ho spotrebitelia ešte odkladali na neskôr, potraviny boli na pohľad nie súce na spotrebu alebo jedlo už dobre nechutilo či nevoňalo.
Potravinový odpad ďalej vznikal kvôli prekročeniu dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, kvôli nesprávnemu skladovaniu potravín či kvôli tomu, že účastníci uprednostnili stravu mimo domova. Viacero účastníkov tiež uvádzalo, že ku plytvaniu potravinami v ich domácnostiach dochádza pri kŕmení detí.
Edukácia verejnosti je kľúčová
Autori štúdie navyše sledovali, ako účasť v programe ovplyvnila správanie členov domácností, pričom vyhodnotili viaceré pozitívne dopady: 85,8 % účastníkov uviedlo, že sa zvýšilo ich povedomie o potravinovom odpade a 71,5 % uviedlo, že v dôsledku účasti kleslo množstvo potravinového odpadu, ktoré doma produkujú.
Program tiež poukázal na problémy, ktoré sa zvyknú spájať s domácim kompostovaním a odrádzať ľudí od kompostovania, napríklad obavy zo škodcov či technické komplikácie.
„Z komunitného kompostovania môžu mať mestá popri celomestskom zbere organického odpadu prospech, pretože komunitné programy majú za následok viac než len odklon odpadu – fungujú ako vzdelávacie platformy, ktoré zvyšujú povedomie a menia správanie smerom k udržateľnejšej spotrebe,“ konštatuje docent Cohen.
Foto: Pexels
Štúdia celkovo naznačuje, že určité premenné týkajúce sa spotrebiteľského správania, napríklad to, či si jednotlivci veria, že dokážu správne kompostovať, vplývajú na množstvo odpadu, ktorý v domácnostiach vzniká.
Zainteresovaným subjektom odborníci odporúčajú rozvíjať programy zamerané na komunitné kompostovanie a vzdelávanie verejnosti v oblasti potravinového odpadu. Edukačné aktivity by sa mohli sústrediť okrem iného aj na spracovanie rôznych častí potravín, ktoré mnohí ľudia vyhodnocujú ako nejedlé, no v skutočnosti sa dajú rôzne spracovať.
Spotrebitelia by mohli byť vzdelávaní v spôsoboch, ako redukovať potravinový odpad prípravou vývarov, nakladaním zeleniny či mrazením zvyškov. Celá štúdia je dostupná na stiahnutie na tomto odkaze.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.