Triedia väčšinu komunálneho odpadu. Úspešné mestá sa podelili o recept

V niektorých ohľadoch sme predbehli štát a zmeny zavádzame skôr, než vyžaduje legislatíva, vzdelávame občanov, ale pomáha nám aj zberňa kovov či zberný dvor. Tak by sa dali zhrnúť niektoré zo záverov, ku ktorým vo svojich odpovediach na otázky Odpady-portal.sk dospeli predstavitelia miest s výnimočne úspešným triedením odpadu.

Slovenské samosprávy v uplynulých týždňoch zverejnili dosiahnutú „úroveň vytriedenia komunálneho odpadu“ za predošlý rok, ktorá percentuálne vyjadruje, aký podiel zo všetkých komunálnych odpadov sa v danom meste či obci podarilo vytriediť. Na Odpady-portal.sk sme priniesli prehľad za 30 najľudnatejších slovenských miest.

V mestách, ktoré patria ku špičke rebríčka a zároveň sa zlepšili aj medziročne v porovnaní s rokom 2023, sme sa teraz pýtali, čomu pripisujú svoje dobré čísla. Podobný sumár za predošlý rok sme priniesli aj vlani.

Banská Bystrica: Predbiehame štát

Krajským mestom s najvyššou úrovňou vytriedenia komunálneho odpadu je aktuálne rovnako ako vlani Banská Bystrica. V stredoslovenskej metropole sa vlani podarilo vytriediť bezmála 54 % komunálnych odpadov, čo bolo zároveň aj výrazne nad priemerom 30 najväčších miest. Ten za minulý rok dosiahol 48,4 %.

Banská Bystrica sa zároveň výrazne zmenila aj medziročne. Hoci medzi krajskými mestami kraľovala aj v predošlých rokoch, teraz si oproti roku 2023 pripísala 2,3 percentuálneho bodu.

Vedúci oddelenia odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev na Mestskom úrade Banská Bystrica, Peter Suchý, za tým vidí viacero faktorov, kľúčové je však podľa neho nasadenie občanov.

„Za úroveň vytriedenia komunálneho odpadu vďačíme hlavne aktivite obyvateľov, ktorí sa na systéme podieľajú najväčšou mierou, za čo im patrí naša vďaka,“ hovorí P. Suchý.

Na druhej strane aktívny prístup k triedeniu majú občania aj inde, ale väčšinu ostatných miest necháva Banská Bystrica za sebou. Čo je za tým?

„Na základe dlhodobých skúseností môžeme konštatovať, že mesto Banská Bystrica je v nakladaní s komunálnym odpadom na svojom území tak trochu vizionárom,“ hovorí P. Suchý a ako prvý z príkladov menuje biologicky rozložiteľný odpad (BRO), ktorý v meste triedia od roku 2010.

„Všetkým rodinným domom v rámci projektu boli dodané 240-litrové nádoby na BRO a pri bytových domoch bolo dodaných okolo 500 kusov 660-litrových nádob na BRO. Zákonnou povinnosťou sa to stalo o cca 10 rokov neskôr,“ poukazuje šéf oddelenia na banskobystrickej radnici.

660-litrový kontajner v Banskej Bystrici | Foto: ODPADY-PORTAL.SK

To isté podľa P. Suchého platí aj v prípade zberu odevov. Bezodplatné triedenie použitého šatstva mesto poskytuje občanom prostredníctvom zazmluvnených spoločností už približne osem rokov, pričom do zákona o odpadoch sa povinné triedenie textilu dostalo až od roku 2025.

Okrem toho P. Suchý vyzdvihuje tiež dlhodobo zavedený systém zberu triedeného odpadu v rodinných domoch aj bytových domoch zabezpečovaný prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. K tomu sa podľa neho pridáva kvalitná informovanosť obyvateľov nielen prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN), aj cez ďalšie kanály, akými je web mesta, verejné tabule, Radničné noviny, regionálne médiá či komplexné informačné brožúry každoročne distribuovanej do každej domácnosti.

Predstaviteľ mesta však zároveň priznáva, že k dobrým číslam Banskej Bystrici tak ako mnohým iným slovenským samosprávam pomáhajú aj zberne a výkupne. Tie zas v niektorých iných mestách označujú za faktor, ktorý „kriví“ štatistiky veľkými množstvami ťažkých odpadov, najmä kovov.

„Na miere vytriedenia komunálneho odpadu na území mesta sa podieľa aj mestská zberňa triedeného odpadu, ako aj prevádzkovatelia „kamenných zberní“  a prevádzkovatelia zabezpečujúci mobilný zber papiera na území mesta,“ reagoval P. Suchý na otázku Odpady-portal.sk.

Topoľčany: Pomáhajú aj zberne a zberný dvor

Mestom, ktoré si už roky udržiava rastúci trend úrovne vytriedenia a za vlaňajšok hlási 56,6 %, čo bola druhá najvyššia hodnota spomedzi 30 najľudnatejších miest, sú Topoľčany. Peter Brloš, vedúci odboru služieb mesta, za tým vidí hlavne systémové opatrenia, vďaka ktorým sa mestu postupne darí zlepšovať triedenie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.