Povinné triedenie kuchynského odpadu z domácností od roku 2021, ale aj množstvo ďalších nových povinností, ktoré priebežne pribúdajú v zákone o odpadoch účinnom od roku 2016 a ktoré končia na pleciach samospráv. K tomu postupné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie a v uplynulých rokoch tiež vysoká inflácia spojená s nárastom takmer všetkých nákladov.

Tak by sa dali zhrnúť kľúčové dôvody, pre ktoré musia slovenské samosprávy z roka na rok rátať s vyššími výdavkami na odpadové hospodárstvo. A zdražovanie sa nevyhnutne „prelieva“ do poplatkov, ktoré samosprávy vyrubujú občanom a firmám vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach (VZN). Hoci „doplácanie“ na odpady a krížové dotovanie z iných rozpočtových kapitol je - i napriek rozporu so zákonom - bežnou praxou.

Rast nákladov v odpadovom hospodárstve nie je špecifikom iba Slovenska. Analýza zo susedného Česka ukazuje, že náklady na nakladanie s odpadmi výrazne stúpajú najmä od roku 2015, odkedy sa nominálne takmer zdvojnásobili. Na Slovensku podobný trend potvrdzujú každoročné správy o stave životného prostredia. Nakladanie s odpadmi pritom v rozpočtoch slovenských samospráv tvorí suverénne najväčší podiel nákladov spojených s ochranou životného prostredia.

Čo to znamená pre sadzby poplatkov, ktoré samosprávy každoročne určujú vo svojich VZN pre domácnosti a podnikateľov? Mestské a obecné zastupiteľstvá o ich výške rozhodujú vždy v závere kalendárneho roka s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka. A aj keď sa VZN nemenia a sadzby nedvíhajú každý rok, z dlhodobého pohľadu poplatky za odpad výrazne rastú.

Minulý týždeň sme na Odpady-portal.sk priniesli veľký prehľad o aktuálnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v roku 2025 v ôsmich krajských mestách. Teraz sme sa pozreli, ako Banská Bystrica, Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava a Žilina zvýšili tieto poplatky od roku 2015.

V článku sa dozviete:

• aké sadzby uplatňovali mestá pred 10 rokmi,
• ktoré mestá zvýšili najviac paušálne poplatky domácnostiam,
• kde najvýraznejšie stúpli poplatky podnikateľom,
• v ktorých mestách poplatky stúpli najmenej,
• koľko si firmy v priemere priplácajú za vývoz 1100-litrovej nádoby,
• aký nový typ poplatku začali mestá zavádzať.

Poplatky za odpad pred 10 rokmi a dnes

Podnikatelia

V prípade právnických osôb aktuálne účinné VZN krajských miest spravidla hovoria o neváženom množstvovom zbere, kde je sadzba vyjadrená v eurách na liter odpadovej nádoby. Tieto sadzby sa pohybujú od približne jedného centu za liter, čo je najnižšia cena dovolená zákonom, až po viac ako päť centov za liter. Niektoré mestá zároveň pri určení sadzby rozlišujú objem nádoby – iný poplatok nastavujú pri vývoze menších nádob, iný pri veľkokapacitných kontajnerov.

Výsledná výška poplatku sa počíta ako súčin jednotkovej sadzby (eur/l), objemu nádoby (l) a počtu vývozov. Ak by napríklad mesto uplatňovalo najnižšiu zákonnú sadzbu 0,01 eur/l, pri „klasickom“ 1100-litrovom kontajnery a vývoze raz za týždeň (t.j. 52-krát v roku) by to pre firmu znamenalo náklad 572 eur (0,01 x 1100 x 52). Takto nízko však nemá poplatok nastavené žiadne z krajských miest.

Ak berieme do úvahy uvedený modelový príklad (1100-litrová nádoba, vývoz v týždennej frekvencii), najnižší poplatok podnikateľovi v roku 2025 vychádza v Trenčíne, a to 795,08 eur, keďže za jeden liter mesto aktuálne vyrubuje 0,0139 eur. V porovnaní s rokom 2015 to predstavuje nárast o 41 %. Pred 10 rokmi podľa vtedy platného VZN platila firma v meste za týždenný vývoz 1100-litrovej nádoby 563,88 eur (resp. 0,009858 eur/l).

Ako však znázorňuje graf, v roku 2015 Trenčín nebol mestom, ktoré účtovalo podnikateľom za 1100-litrový kontajner najnižší poplatok. Pred 10 rokmi rebríček ako „najlacnejšie“ viedlo mesto, kde odvtedy sadzba stúpla na viac ako päťnásobok a dnes sa radí medzi najvyššie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.