Chemická recyklácia plastov je budúcnosť. Kto zaspí, ten príde o miesto na trhu

Kto skôr príde, ten skôr berie. To platí aj v biznise – tí, ktorí konajú promptne si vytvoria výborné pozície, pretože trh sa stále rozrastá. Podľa novej analýzy „Chemická recyklácia“ od Bain & Company, si dosiahnutie nákladovej parity s výrobcami bude vyžadovať kumulatívne globálne kapitálové výdavky vo výške najmenej 400 miliárd eur.

Chemická recyklácia je stále veľmi drahá, no existujú ekonomicky menej zaťažujúce a atraktívne príležitosti, uviedli autori zo spoločnosti Bain & Company vo svojej analýze, ktorú zverejnili v máji tohto roka. Lídri na tomto trhu budú s istotou investovať do surovín, strategických partnerstiev a recyklačných technológií a kapacít.

Nie príliš sympatická investícia

Otázkou pre výrobcov plastov už nie je, či sa chemická recyklácia rozšíri, ale to, kto v nej bude mať rozhodujúce pozície.

Mark Porter, vedúci globálnej chemickej praxe spoločnosti Bain & Company vysvetlil, že v tomto modeli by nákladová parita „trvala najmenej 20 až 30 rokov a dovtedy by recyklované plasty predstavovali približne 20 - 30 % celkového dopytu po plastoch“. Správa „Zero Waste Europe“ naznačila podobne dlhé čakacie lehoty, pričom sa zistilo, že môže trvať aj 50 rokov, kým sa pyrolýza stane komerčne životaschopnou.

Nové technológie a procesy chemickej recyklácie, medzi ktoré patrí splyňovanie, pyrolýza a glykolýza, menia chemickú štruktúru plastového odpadu s cieľom premeniť ho na suroviny na výrobu nových plastov alebo iných výrobkov. Sú súčasťou širšieho úsilia o zavedenie pokročilejších metód recyklácie.

Obavy z krokov EÚ

Bain & Company v analýze píše, že napriek hroziacej regulácii – najmä v Európe, a ambicióznym záväzkom spoločností vyrábajúcich spotrebný tovar v oblasti recyklácie, väčšina spoločností produkujúcich plasty váhalo s významnými investíciami do chemickej recyklácie. Niektoré z nich medzitým dokonca od ohlásených plánov ustúpili.

„Odvetvie postupuje pomaly, pretože ekonomické aspekty chemickej recyklácie neumožňujú investovať v extra veľkom merítku. Napríklad recyklácia polyolefínov – bežného typu termoplastov – prostredníctvom pyrolýzy (pozn. red. metóda chemickej recyklácie) v Európe stojí viac ako dvakrát toľko ako výroba primárnych polyolefínov,“ uvádza v analýze Bain & Company.

Ilustrácia generovaná pomocou nástroja DALL·E (OpenAI) cez ChatGPT

Keď trh dozrie

Zákazníci sú samozrejme aj naďalej veľmi náchylní na náklady. V súčasnosti existujú ekonomicky atraktívne príležitosti v oblasti chemickej recyklácie. Líšia sa však podľa typu plastu a procesu recyklácie. V tomto počiatočnom štádiu trhu nie je jasné, či prvé víťazstvá prinesie edukácia procesov aj spoločnosti, ktoré sú potrebné na výrazné zníženie nákladov v blízkej budúcnosti.

Víťaziť na tomto rodiacom sa trhu budú prví, ktorí sa do toho rozhodnú ísť. Postupovať však musia rýchlo a strategicky, aby si vybudovali skoré a tiež udržateľné výhody. Budú využívať krátkodobé procesy, ktoré sú ziskové už teraz. Sústredia sa na služby zákazníkom, ktorí myslia na budúcnosť, a zároveň pripravia svoje organizácie na rýchlejšie rozširovanie ako konkurencia, keď trh dozrie.

To znamená zabezpečiť si už teraz prístup k najlacnejším a najkvalitnejším recyklovaným surovinám, testovať a učiť sa rozvíjať schopnosti v oblastiach, ako je triedenie a spracovanie odpadu, nadväzovať partnerstvá s odpadovými spoločnosťami a spoločnosťami vyrábajúcimi spotrebiteľsky balený tovar a proaktívne riešiť prípadné obavy investorov.

Regulačné prostredie

„Ide však o trh riadený politikou a súčasne nastavený systém pravdepodobne nebude stačiť na odstránenie rozdielu medzi ponukou a dopytom,“ tvrdí spoločnosť Bain & Company.

V Európe je napríklad nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov krokom vpred, ale jeho recyklačné mandáty do roku 2030 sa opierajú o optimistické predpoklady, ako rýchlo priemysel zvýši ponuku. „Okrem toho počúvame, ako spoločnosti vyjadrujú obavy z neistoty súvisiacej s implementáciou nariadenia a z dôsledkov potenciálnych sankcií,“ napísala spoločnosť Bain & Company.

Trhové základy zostávajú neatraktívne, čím sa zvyšuje latka pre investície a zároveň sa skracuje dráha pre rozširovanie. Medzitým tlak na marže pri primárnych plastoch ponecháva obmedzený finančný priestor na kapitálové výdavky. Výsledkom je, že mnohé spoločnosti stoja na mieste v oblasti chemickej recyklácie a priemysel a zákazníci nie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov recyklácie do roku 2030.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.