Európska komisia vystavila Slovensku odpadové vysvedčenie. Čo konštatuje? (zhrnutie)

Európska komisia vydala na prelome júna a júla prehľad implementácie environmentálnych opatrení, ktorý sumarizuje implementácie environmentálných politík a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Stránky obsahujú zhrnutie správ za rok 2025. Predchádzajúce správy boli uverejnené v rokoch 2017, 2019 a 2022 (pozri predchádzajúce správy EIR).

Správy sa zaoberajú viacerými oblasťami, vrátane obehového a odpadového hospodárstva. Samostatne sa Komisia venuje jednotlivým členským krajinám, vrátane Slovenska, odkaz na dokument nájdete v závere článku.

Sumarizujeme kľúčové závery Komisie pre oblasť odpadového hospodárstva na Slovensku.

V rozsiahlom článku sa dozviete:

• čo rezonuje v správe medzi najväčšími problémami odpadového hospodárstva v SR,
• v ktorých oblastiach konštatuje EK pokrok,
• čo vytýka v prípade pozitívnych výsledkov v odpadoch z obalov,
• ako vníma mieru skládkovania a odkláňania odpadu,
• ktoré kľúčové zmeny by malo Slovensko podľa Komisie zrealizovať už v roku 2025.

Nesplníme odpadové ciele

Európska komisia najviac vyčíta Slovensku, že sa vystavuje riziku, že nesplní ciele v oblasti komunálneho odpadu:

„Napriek prijatiu plánu obehového hospodárstva musí Slovensko ešte posilniť svoj politický rámec obehovosti a urýchlene ho zaviesť. Slovensku hrozí, že nedosiahne ciele v oblasti komunálneho odpadu a odpadu z obalov ani cieľ do roku 2035, ktorým je skládkovanie maximálne 10 % komunálneho odpadu. Stále je povolené ukladať zmesový komunálny odpad na skládky bez predúpravy, pričom Slovensko opakovane odložilo zavedenie povinnosti predúpravy.

Prechod na obehové hospodárstvo

V rokoch 2018 až 2020 sa miera obehového využívania materiálov na Slovensku prudko zvýšila, ale odvtedy stagnuje a v roku 2023 dosiahla 10,6 %, čo je stále pod priemerom EÚ na úrovní 11,8 %. V roku 2023 sa na Slovensku vyprodukovalo 1,52 EUR na kg spotrebovaného materiálu, čo znamená, že produktivita zdrojov na Slovensku je pod priemerom EÚ na úrovni 2,23 EUR na kg.

Komisia odkazuje v odporúčaniach na prvý špecializovaný plán, ktorý bol vypracovaný v roku 2022 v spolupráci s OECD (pdf) a obsahuje viac ako 30 konkrétnych politických odporúčaní; odkazuje tiež na Plán obnovy a odolnosti Slovenska a Stratégiu environmentálnej politiky “Zelenšie Slovensko” z roku 2019 (pdf).

Zelené verejné obstarávanie

Verejné obstarávanie tvorí veľkú časť spotreby v Európe, pričom kúpna sila verejných orgánov predstavuje približne 14 % HDP EÚ. Komisia konštatuje, že Slovensko prijalo Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie vzťahujúci sa na roky 2016 – 2020. Z monitorovania však vyplynulo, že strategický cieľ dosiahnuť v 12 vybraných skupinách výrobkov obstarávaných verejnými orgánmi vrátane krajov a obcí 50 % podiel zelených zákaziek sa nedosiahol, tvrdí Komisia.

Vláda v roku 2019 prijala novú Koncepciu rozvoja a realizácie zeleného verejného obstarávania v Slovenskej republike v snahe povzbudiť ministerstvá a iné orgány ústrednej štátnej správy, aby intenzívnejšie využívali zelené verejné obstarávanie. Poslednou novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zaviedla povinnosť dosiahnuť kvótu 6 % verejného obstarávania s environmentálnym hľadiskom, a to ako doplnok alebo alternatíva (v závislosti od typu orgánu verejnej moci) ku kvóte 6 % verejného obstarávania so sociálnym hľadiskom.

V stratégii Zelenšie Slovensko sa stanovuje dlhodobý cieľ dosiahnuť do roku 2030 zeleným verejným obstarávaním 70 % z celkovej hodnoty verejného obstarávania a z celkového množstva zákaziek.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Environmentálna značka EÚ

Komisia tiež pripomína počet skupín výrobkov s environmentálnou značkou EÚ a počet organizácií s licenciou v rámci schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorá sa udeľuje výrobkom s najlepšími environmentálnymi vlastnosťami. EMAS je dobrovoľná schéma pre environmentálne manažérstvo zameraná na znižovanie environmentálnych vplyvov organizácií.

Slovensko malo v septembri 2024 v schéme environmentálnej značky EÚ zaregistrovaných 15 výrobkov a tri licencie.

„V porovnaní s celkovým počtom 98 977 výrobkov a 2 983 licencií v rámci EÚ to svedčí o veľmi malom využívaní environmentálnej značky EÚ v krajine,” konštatuje Komisia.

V súčasnosti je v schéme EMAS zaregistrovaných 161 organizácií zo Slovenska. V tomto prípade Slovensko vykazuje výrazný nárast v porovnaní so správou z roku 2022.

Nakladanie s odpadom

Podľa EK pomáhajú pri premene odpadu na zdroj tieto opatrenia:

• riešenie celého životného cyklu výrobkov od ich vzniku až po koniec životnosti stanovením požiadaviek na dizajn výrobkov s cieľom zabezpečiť ich väčšiu udržateľnosť;
• úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o odpadoch vrátane hierarchie odpadového hospodárstva, povinnosti zabezpečiť triedený zber odpadu, cieľov znižovania množstva biologicky odbúrateľného odpadu na skládkach atď.;
• zníženie vzniku odpadu na obyvateľa v absolútnom vyjadrení;
• zvýšenie miery recyklácie odpadu obsahujúceho kritické suroviny s cieľom znížiť závislosti a budovať odolné hodnotové reťazce, ako aj stimulovať dopyt po recyklovanom obsahu vo všetkých výrobkoch;
• obmedzenie energetického zhodnocovania na nerecyklovateľné materiály;
• postupné ukončovanie skládkovania recyklovateľného alebo zhodnotiteľného odpadu.

Komisia v prípade Slovenska konštatuje, že „vo všeobecnosti sa zdá, že nedošlo k oddeleniu vzniku odpadu od hospodárskeho rastu”.

Ilustrácia generovaná pomocou nástroja DALL·E (OpenAI) cez ChatGPT

End-of-life vehicles (ELV): treba nové investície

V prípade vozidiel po skončení životnosti sú potrebné investície do nových spracovateľských kapacít, zatiaľ čo v prípade stavebného odpadu a odpadu z demolácie, batérií a odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa treba zamerať na modernizáciu existujúcich zariadení a zlepšenie mier recyklácie.

Odhaduje sa, že keby sa použila dostupná technológia, zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recyklácie by viedlo k ročnej úspore emisií skleníkových plynov vo výške 33 miliónov ton (viac než napríklad spojené ročné emisie skleníkových plynov z Estónska, Lotyšska a Luxemburska).

Stavebný odpad: pochvala od EK

V roku 2022 dosiahla miera prípravy na opätovné použitie a recyklácie minerálneho stavebného odpadu a odpadu z demolácie na Slovensku 93,2 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol 79,8 %.

Napriek tomu Komisia odporúča zvýšiť triedený zber pri zdroji, napríklad prostredníctvom digitalizovaných auditov pred demoláciou; zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcu a iné ekonomické nástroje; v počiatočných fázach zvyšovať recyklovaný obsah v stavebných výrobkoch a obehové projektovanie stavebných prác (Circular Economy - Principles for Building Design, pdf).

Stavebným odpadom a odpadom z demolácie sa zaoberal dokument OECD Closing the loop in the Slovak Republic z roku 2022.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

V tomto dokumente sa riešia dôležité aspekty prechodu stavebného sektora z lineárneho hospodárstva na obehové hospodárstvo, konkrétne opätovným používaním a recykláciou stavebného odpadu a odpadu z demolácie.

Komisia Slovensko chváli za to, že v roku 2022 reformovalo nakladanie so stavebným odpadom a s odpadom z demolácie, pričom zavedené úpravy zahŕňajú povinnú selektívnu demoláciu, zvýšené zákonom stanovené poplatky za skládkovanie a oznamovaciu povinnosť pri začatí a ukončení demolačných prác.

Včasné varovanie v oblasti odpadu

V júni 2023 uverejnila správu včasného varovania v oblasti odpadu (Waste Early Warning Report 2023, SK), v ktorej identifikovala všeobecné trendy v odpadovom hospodárstve a členské štáty, ktorým hrozí nesplnenie cieľov do roku 2025 v oblasti odpadu.

EK: Slovensko patrí do kategórie krajín, ktorým hrozí nesplnenie cieľov v oblasti komunálneho odpadu aj odpadu z obalov. Slovensku takisto hrozí nedosiahnutie cieľa do roku 2035, podľa ktorého sa má skládkovať maximálne 10 % komunálneho odpadu.

Pochvalne sa vyjadruje Komisia za to, že Slovensko sa vydalo správnym smerom, keďže miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu a celkového množstva odpadu z obalov sa zvýšila, zatiaľ čo miera skládkovania komunálneho odpadu sa znížila. Napriek tomuto pokroku musí zlepšiť svoju výkonnosť.

Štatistiky v obaloch nadhodnocujeme

Slovensko na jednej strane už teraz vykazuje mieru recyklácie celkového odpadu z obalov, ktorá sa blíži k cieľu do roku 2025, a mieru recyklácie odpadových materiálov z obalov nad úrovňou cieľov do roku 2025, a to s výnimkou hliníkových obalov. „Na druhej strane však uvedené miery recyklácie ešte nevychádzajú z nových pravidiel výpočtu a pravdepodobne sú nadhodnotené,” kriticky zhodnocuje Komisia.

Dôvodí pri tom zisteniami v dokumente Európskej environmentálnej agentúry (EEA), Early warning assessment related to the 2025 targets for municipal waste and packaging waste – Slovakia (Hodnotenie v rámci včasného varovania týkajúce sa cieľov do roku 2025 v oblasti komunálneho odpadu a odpadu z obalov – Slovensko), ktorý bol vydaný v roku 2022.

Slovensko požiadalo o odklad

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.