O tomto návrhu sa bude veľa hovoriť. Výrobcovia by mali platiť dve sadzby

Vplyvná európska záujmová organizácia Zero Waste Europe (ZWE) vydala minulý týždeň (17. februára) nový analytický materiál pre tvorcov politiky. Tvrdí v ňom, že rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV, angl. Extended Producer Responsibility - EPR) v Európe dnes posilňuje najmä „odpadové“ riešenia, teda zber, triedenie a recykláciu, no na druhej strane slabo podporuje kroky, ktoré reálne znižujú množstvo odpadu: opätovné použitie (angl. reuse), opravy, repasovanie či nové obehové služby.

Materiál ZWE si môžete stiahnuť v závere článku v anglickej verzii a ponúkame vám aj verziu so strojovým prekladom do slovenčiny.

Circular Economy Act

Príležitosť, ako prekonať „lineárne zameranie” rozšírenej zodpovednosti výrobcov a presmerovať časť peňazí do vyšších stupňov hierarchie, vidí organizácia v pripravovanom Circular Economy Act.

Circular Economy Act (zákon o obehovom hospodárstve) je zatiaľ vo fáze prípravy návrhu Európskou komisiou. V roku 2025 Komisia otvorila výzvu na podklady a verejnú konzultáciu v rámci posudzovania vplyvov, pričom spätná väzba bola možná do 6. novembra 2025. Návrh legislatívy zatiaľ nie je v rokovaní Európskeho parlamentu ani Rady; podľa parlamentného „Legislative Train“ Komisia počíta s jeho predložením v 3. štvrťroku 2026.

Problém: odpad rastie rýchlejšie než spracovateľské kapacity

Podľa ZWE rastie objem viacerých odpadových prúdov (napríklad obalov či elektroodpadu) v EÚ rýchlejšie než ich zber a recyklácia, kým opatrenia ako oprava spotrebiča alebo opätovné použitie obalov zostávajú často ekonomicky nevýhodné.

V časti, ktorá mapuje stav regulácie, zároveň upozorňuje, že hoci je v legislatíve zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva (predchádzanie a príprava na opätovné použitie pred recykláciou), recyklácia má oproti opätovnému použitiu výrazne „silnejšie“ definície, metodiky a ciele, pričom ciele často nerozlišujú medzi prípravou na opätovné použitie a recykláciou.

Autori zo ZWE tiež tvrdia, že EÚ síce pracuje s indikátorom polovičného zníženia zmesového komunálneho odpadu do roku 2030, no znižovanie množstva zvyškového komunálneho odpadu dosiahlo od roku 2015 „plató“, čo viedlo Európsku environmentálnu agentúru ku konštatovaniu, že „bez zníženia produkcie odpadu je dosiahnutie cieľa nulového znečistenia, ktorý spočíva v znížení množstva komunálneho odpadu o polovicu do roku 2030, nepravdepodobné”.

Kľúčový návrh: rozdeliť poplatky výrobcov na odpadové a redukčné

Jadro odporúčaní ZWE stojí na tvrdení, že jeden a ten istý poplatok v rozšírenej zodpovednosti výrobcov nemá financovať naraz odpadové služby a prevenciu, pretože potom peniaze prirodzene tečú do oblasti, ktorá musí zabezpečiť každodenný chod zberu a spracovania odpadových prúdov.

ZWE preto navrhuje oddeliť rozpočet RZV/EPR na dve časti a zaviesť aj dve samostatné sadzby:

• poplatok na odpadové hospodárstvo (na plnenie povinností zberu a recyklácie),
• poplatok na znižovanie odpadu (na financovanie systémov opráv, reuse a ďalších „mid-level R“ stratégií).

„Rozpočet rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa namiesto toho musí rozdeliť medzi financovanie potrebné na pokrytie nákladov na zber a nakladanie s odpadom a nákladov na opatrenia na znižovanie odpadu,” navrhuje ZWE.

Výška príslušných poplatkov by mala závisieť od finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie právne záväzných cieľov v oblasti nakladania s odpadom, opätovného použitia a znižovania odpadu.

Prechodné obdobie: fond pre prechod na cirkularitu s minimom 10 % rozpočtu OZV

ZWE zároveň priznáva, že tento model má praktickú prekážku: v niektorých štátoch nie je dostatok dát na to, aby sa dal „redukčný poplatok“ nastaviť presne. Preto navrhujú prechodný mostík – mal by sa zaviesť povinný fond pre prechod na cirkularitu, v rámci ktorého by sa vyčlenilo minimálne 10 % z rozpočtu organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV, angl. Producer Responsibility Organizations - PRO) na opatrenia ako opätovné použitie výrobkov a ich opravy.

V texte sa objavuje aj časovanie: plnohodnotný „poplatok za znižovanie množstva odpadu” („waste reduction fee“) by sa mal zaviesť od roku 2030 na na strednodobé „R-stratégie“ stratégie. Dovtedy má pomôcť práve pevné percento vyčlenené do fondu.

Doplňme, že pojem R-stratégie vznikol ako skratka pre zoznam „stratégií“ pomenovaných v angličtine slovesami na R: refuse, rethink, reduce, reuse, repair, refurbish, remanufacture, repurpose, recycle, recover.

Rebríček 9R: stratégie obehového hospodárstva

Zdroj: Kirchherr, Julian & Reike, Denise & Hekkert, M.P.. (2017). Conceptualizing the circular economy: An analysis of 114 definitions. Resources, Conservation and Recycling. 127. 221-232. 10.1016/j.resconrec.2017.09.005.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.