Grolmus obhajoval vstup Envirofondu do systému OZV. Tvrdí, že má priniesť stabilitu

Na konferencii Odpadové hospodárstvo 2026, ktorú organizuje spoločnosť Poradca podnikateľa, zaznela dnes aj obhajoba návrhu nového zákona o Envirofonde, ktorý by štátnemu fondu umožnil vstúpiť do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) ako ďalšiemu subjektu na trhu. Návrh v súčasnosti postúpil do druhého čítania v parlamente.

Adrián Grolmus vo svojom vystúpení predstavil pohľad ministerstva na pripravovanú zmenu a tvrdil, že cieľom je väčšia stabilita systému, vyššia transparentnosť a zachovanie súladu s právom Európskej únie. Samostatne prinesieme aj analýzu argumentov, ktoré vo vystúpení zazneli. Aktualizované 22.3.2026: Analýzu nájdete v tomto článku.

Podľa generálneho riaditeľa sekcie obehového hospodárstva musí každá úprava systému zachovať základný princíp RZV, ktorým je to, že finančnú zodpovednosť za odpadové toky nesie výrobca. Podľa neho je slovenský model formálne trhový a výška príspevkov organizácií zodpovednosti výrobcov vzniká v konkurenčnom prostredí. Zároveň uviedol, že ministerstvo pri príprave zmien identifikovalo viacero ekonomických rizík, medzi nimi rast cien služieb a energií, nestálosť cien druhotných surovín, tlak na nízke poplatky a riziko podhodnocovania reálnych nákladov.

Podľa Grolmusa sa opakujú podnety od samospráv

Významnú časť vystúpenia venoval dôvodom, pre ktoré podľa neho ministerstvo otvorilo možnosť, aby Environmentálny fond pôsobil ako jedna z organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Uviedol, že na ministerstvo aj do kancelárie ministra prichádza veľké množstvo správ, otázok a podnetov týkajúcich sa fungovania systému. 

„Každá druhá výjazdová vláda, ktorá je v regiónoch, má nejaký podnet, či už od samotných obcí, alebo od samotných recyklátorov, väčšinou sú to teda obce a mestá, ktoré už píšu priamo na Úrad vlády, že takýto bod chceli zaradiť do rokovania vlády,” uviedol.

Práve aj z tohto dôvodu podľa neho vznikla možnosť, aby Environmentálny fond fungoval ako jedna z OZV. Fond pritom označil za možný stabilizačný prvok systému.

„Ďalšia otázka na diskusiu je, či má fond zostať len doplnkovým nástrojom, alebo sa má stať stabilizačným prvkom.”

Ako príklad uviedol spor o úhradu nákladov

Vo vystúpení zaznel aj konkrétny príklad zo združenia obcí, ktoré podľa Grolmusa vyčíslilo náklady na triedený zber na 18,30 eura, pričom s OZV sa nedohodlo na viac ako 14 eurách. Rozdiel tak podľa neho zostáva na obci, ktorá musí časť nákladov dofinancovať z vlastných zdrojov. Aj tento typ sporov zaradil medzi dôvody, pre ktoré podľa neho ministerstvo hovorí o potrebe úprav systému.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.