Diskusia: Slovensko potrebuje nové ZEVO. Inak môže platiť za vývoz odpadu

Môže odpad pomôcť Slovensku znížiť závislosť od dovážaných fosílnych palív? O tejto otázke diskutovali na konferencii ODPADY 2026 Adrián Grolmus z Ministerstva životného prostredia SR, Barbora Čerňanská zo spoločnosti SLOVNAFT, Marek Horváth z OLO a Radovan Potočár, šéfredaktor denníka Odpady-portal.sk.

Diskusia ukázala, že pri energetickom využití odpadu sa už nehovorí iba o odklone od skládkovania. Do popredia sa dostáva energetická bezpečnosť, potreba domácich zdrojov tepla a elektriny, spracovanie nebezpečných odpadov aj riziko, že Slovensko bude pri nedostatku vlastných kapacít platiť za vývoz odpadu do zahraničia.

Ministerstvo počíta minimálne so štyrmi zariadeniami

Základný rámec rozvoja energetického zhodnocovania podľa Adriána Grolmusa vytvára Stratégia odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035. Dokument počíta s využívaním existujúcich priemyselných areálov a brownfieldov, ale aj s novými zariadeniami mimo Bratislavy a Košíc.

„V stratégii sme zadefinovali potrebu minimálne štyroch ďalších zariadení. Potrebujeme sa dostať na úroveň, ktorá nám umožní splniť európsky cieľ ukladať na skládky najviac desať percent komunálneho odpadu,“ uviedol Adrián Grolmus.

Číslo však podľa neho nepredstavuje presný plán štyroch rovnako veľkých závodov ani zoznam určených lokalít. Do úvahy vstupujú existujúce ZEVO v Bratislave a Košiciach, pripravované rozšírenia, projekty v priemyselných areáloch, kapacity cementární aj možnosť menších regionálnych zariadení.

Najväčší deficit vidí rezort na strednom Slovensku. Ministerstvo však nechce v stratégii vymedziť konkrétne mestá alebo zakázať súbeh viacerých projektov v jednom regióne. Príliš presná lokalizácia by mohla súkromné či mestské investície dostať do rozporu so strategickým dokumentom a skomplikovať im financovanie.

„Taký nástroj v zásade nemáme. Podnikateľ nebude stavať ZEVO tam, kde nemá dostatok odpadu. Lokalizáciu preto nechávame na trhu,“ povedal Adrián Grolmus.

Investor potrebuje milióny ešte pred prvým povolením

Kým štát hovorí o potrebných kapacitách, pripravované projekty narážajú na dlhé povoľovanie a vysoké náklady už v prípravnej fáze.

Barbora Čerňanská upozornila, že investor musí uvoľniť milióny eur na inžiniering v čase, keď projekt ešte nemá prvé povolenie a čakajú ho ďalšie stupne schvaľovania. Aj ekonomicky životaschopný zámer tak musí opakovane obhajovať pred manažmentom a akcionármi.

„Najakútnejšou výzvou je udržať investora presvedčeného, že má uvoľniť ďalšie zdroje na inžiniering v situácii, keď ešte nemáme ani prvé povolenie,“ uviedla Barbora Čerňanská.

Povoľovacie procesy podľa nej nemožno oddeliť od nálady verejnosti. Silný odpor voči projektu predlžuje rozhodovanie a zvyšuje neistotu, hoci zámer prechádza odborným posudzovaním.

OLO je v odlišnej situácii. Spoločnosť má desaťročia prevádzkových skúseností a pri modernizácii existujúceho zariadenia je povoľovanie v pokročilom štádiu. Najväčšou prekážkou je však aj v tomto prípade financovanie.

„Vstúpili sme na komerčný finančný trh a pozitívne nás prekvapila reakcia nadnárodných finančných inštitúcií. Majú však veľmi prísne kritériá hodnotenia rizika. Už viac ako rok s nimi komunikujeme,“ povedal Marek Horváth.

Rizikom nie sú iba peniaze. Projekty v strednej Európe zvyšujú dopyt po špecializovaných technológiách a výrobných kapacitách dodávateľov. Aj pripravený projekt preto môže naraziť na dlhé dodacie lehoty.

Európsky vlak podľa investorov ušiel

V Poľsku pomohli pri výstavbe ZEVO európske zdroje. Slovensko ich v aktuálnom programovom období na tento typ investícií nemá vyčlenené a existujúci Program Slovensko už nemožno jednoducho prestavať podľa nových priorít.

Adrián Grolmus považuje podporu fungujúcich aj nových zariadení v budúcom programovom období za opodstatnenú. Investori sú však skeptickejší a pri svojich projektoch sa pripravujú najmä na komerčné financovanie.

„Kým sa na Slovensku rozprávame o výstavbe ZEVO, Európa rieši zachytávanie uhlíka a ďalšie sofistikované technológie, ako zefektívniť zariadenia, ktoré už má. Z európskych zdrojov peniaze pravdepodobne nedostaneme. Ten vlak ušiel,“ konštatovala Barbora Čerňanská.

Podobný pohľad predstavil Marek Horváth. OLO sa zapája do dostupných výziev, ale pri finančnom modeli nepočíta s tým, že verejná podpora bude v najbližších rokoch rozhodujúcim zdrojom.

Príprava ZEVO je pritom dlhodobý proces. Od prvej štúdie uskutočniteľnosti po výber generálneho dodávateľa a začiatok výstavby môžu uplynúť roky. Aj keby sa nový projekt začal pripravovať okamžite, do prevádzky sa môže dostať až v ďalšom desaťročí.

Skládkovacie poplatky môžu zmeniť ekonomiku systému

Jedným z kľúčových nástrojov štátu nemusia byť dotácie, ale ceny. Slovenské skládkovacie poplatky patria k najnižším v regióne a podľa Radovana Potočára udržiavajú skládkovanie v ekonomicky výhodnej pozícii voči recyklácii, úprave odpadu aj energetickému využitiu.

„Keď bude skládkovanie relatívne drahšie, stanú sa atraktívnejšími alternatívy: predchádzanie vzniku odpadu, materiálové zhodnocovanie, úprava odpadu aj energetické využitie,“ uviedol Radovan Potočár.

Vyššie poplatky by podľa neho mohli dostať viac slovenského tuhého alternatívneho paliva do domácich cementární. Za súčasných podmienok totiž dovážané palivo často vychádza ekonomicky výhodnejšie než slovenský odpad, ktorý možno lacno uložiť na skládku.

Ministerstvo pripúšťa korekciu poplatkov, ale upozorňuje na začarovaný kruh. Ak sa skládkovanie zdraží skôr, než vzniknú dostupné alternatívy, náklady sa prenesú na mestá, obce a obyvateľov. Samosprávy zároveň nechcú pred komunálnymi voľbami zvyšovať poplatky za odpad ani doplácať na systém zo svojich rozpočtov.

„Pokiaľ nemáme vybudované zariadenia a kapacity na energetické alebo iné zhodnocovanie, poplatkami odpad zo skládok rýchlo neodkloníme,“ povedal Adrián Grolmus.

Rezort podľa neho zvažuje predvídateľný mechanizmus pravidelných úprav, ktorý by mohol zohľadňovať infláciu alebo rast nákladov. Samosprávy aj odpadové spoločnosti by tak poznali dlhodobejší vývoj a mohli sa naň pripraviť.

Recyklácia a ZEVO nemusia byť súperi

Častým argumentom proti novým spaľovacím kapacitám je obava, že veľké zariadenia budú potrebovať odpad a potlačia triedenie či recykláciu. Diskutujúci takýto protiklad odmietli.

Podľa Adriána Grolmusa treba recyklovať materiály, pri ktorých to dáva environmentálny a ekonomický zmysel. Pri časti viacvrstvových obalov alebo plastov však môže byť recyklácia veľmi nákladná, technicky obmedzená alebo odkázaná na trvalú podporu.

„Recyklujme to, čo má zmysel, a odpad, pri ktorom recyklácia zmysel nemá, využime na výrobu elektriny a tepla alebo iným spôsobom. Nemali by sme recyklovať nasilu,“ uviedol Adrián Grolmus.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.