|
ANKETA: Považujete za správne, že sa
poslednou novelou zákona o odpadoch zrušila pre obce
povinnosť zaviesť separovaný zber biologicky rozložiteľných
odpadov, ktorý sa mal začať uskutočňovať od 1.1.2010?
|
|
Ľubomír Augustín,
konateľ, Tanzer
Consulting, s.r.o.
|
NIE
Ide o zbytočný
ústupok zo strany štátu v prospech ZMOS, ktorý miesto toho,
aby principiálne trval na tejto povinnosti (je stanovená v zákone
o odpadoch od 1.6.2001!), bez nejakého rozumného dôvodu hodil
celú koncepciu nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi
cez palubu. Je pre mňa nepochopiteľné, že na Slovensku nie sú
schopné mestá a obce spolupracovať s poľnohospodármi na
pomerne jednoduchom a vzájomne výhodnom riešení separácie
a spracovaní biologicky rozložiteľných odpadov (česť
výnimkám, pretože existuje množstvo pozitívnych príkladov).
|
|
Oliver Čelko,
výkonný riaditeľ, EKOLAMP
|
NIE
Kde skončí
biologicky rozložiteľný odpad? Iba na skládkach. V súčastnosti
je min. 50 % TKO tvorený biologicky rozložiteľným odpadom.
|
|
Bernhard Hager,
NH
Hager Niederhuber Advokáti
|
NIE
Ak sa na to pozrieme
izolovane, môžeme považovať novelu za opodstatnenú, ale celkovo
len podčiarkuje súčasný dojem, že Slovensko nerobí vôbec žiadne
kroky na vývoj moderného odpadového hospodárstva s funkčným
cyklovým hospodárstvom a spolieha sa na nekonečnú kapacitu
skládok. Od 12.12.2010 musí byť podľa rámcovej smernice o odpadoch
2008/98/ES vykonávaný separovaný zber biologicky rozložiteľných
odpadov, inak hrozí konanie o porušení zmluvy od európskej
komisie.
|
|
Radovan Kazda,
editor Odpady-Portal.sk
|
???
Zavádzanie trhu s novou komoditou, teda
biologicky rozložiteľným odpadom, je nezvratný trend. Netreba však
zabúdať na to, že každá takáto regulácia "umelo" zvyšuje
náklady občanov: buď priamo domácností cez poplatky, alebo
sprostredkovane cez verejné financie. Nie som preto zástancom
veľmi rýchleho dobiehania európskych environmentálnych štandardov,
nakoľko tie sú nastavované pre podmienky krajín s oveľa
väčšou ekonomickou silou. Isté "omeškanie" by sa preto
malo spoločensky tolerovať práve s ohľadom na výdavky tých
najchudobnejších. Ak ale existuje reálna hrozba sankcií už od
budúceho roku, v tom prípade sa malo konať už dávno. Asi sa
nenájde veľa starostov alebo primátorov, ktorí by sa odhodlali
k tak nepopulárnemu kroku, akým je zvyšovanie poplatkov za
odpad. Na ťahu preto malo byť ministerstvo. Lenže: ak sa za 4 roky
vymení na najvyššom poste 5 ministrov, tak to určite nie sú vhodné
podmienky pre koncepčnú prácu. Takže vinníka, paradoxne, asi
nenájdeme. V tomto momente - ako dôsledok nešťastných
okolností - je toto rozhodnutie pragmaticky dobré.
|
|
Daniel Lešinský,
CEPTA
– Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
|
NIE
Obce vedeli o zavádzaní separovaného zberu
bioodpadov od 1.1.2004, bioodpad tvori viac ako 40 %
z komunálnych odpadov, technológie zhodnocovania bioodpadov
sú u nás známe, v EÚ rozšírené. Treba však poznamenať, že MŽP
SR nerobilo potrebné podporne aktivity a celá agenda bola
(a je) mŕtva. Chýba koncepcia, záväzné pravidlá a ciele,
informačná podpora, ako aj finančné nástroje a kontrola
zavádzania a realizácie separovaného zberu bioodpadov v SR.
Tento posun vážne ohrozí plnenie záväzkov v zhodnocovaní
bioodpadov voči EÚ.
|
|
Pavol Takáč,
CENVIS
– Centrum environmentálnych služieb, s.r.o.
|
NIE
Nie takýmto radikálnym spôsobom. Obecná
samospráva, sa od 1.1.2005 (od kedy bola táto povinnosť
ustanovená) mala dostatok času pripraviť na jej splnenie (nájsť
vhodné systémové riešenia, prípadne aj navrhnúť potrebnú
konštruktívnu úpravu legislatívy). Navyše od roku 2002 obce
disponujú ekonomickými nástrojmi – miestnym poplatkom za
komunálne odpady, ktorým je možné hradiť prevažnú časť nákladov aj
na separovaný zber, ako aj obligatórnym nárokom na prostriedky
z Recyklačného fondu (ako doplnkový zdroj). Bez patričného
tlaku zo strany štátu nebude v danom smere a so súčasným
prístupom samosprávy možné naplniť požiadavky rámcovej smernice
o odpade (2008/98/ES) zaviesť triedený zber najneskôr od r.
2015.
|