Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.
Odpadové hospodárstvo sa v posledných rokoch mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Samosprávy zavádzajú množstvový zber, pribúdajú nové povinnosti pri textile či biologickom odpade a do systému vstupujú technológie, ktoré ešte pred pár rokmi patrili skôr do pilotných projektov.
Súčasne však rastú náklady, mení sa správanie obyvateľov a sektor čoraz výraznejšie ovplyvňuje aj geopolitická a ekonomická situácia.
O tom, kam sa dnes posúva trh s odpadovými nádobami, prečo samotná technológia nestačí a kde vidí najväčšie riziká aj limity nových systémov, sme sa rozprávali na veľtrhu IFAT 2026 s generálnym riaditeľom českej spoločnosti Meva Vladimírom Lapihuskom.
V článku sa dozviete:
- prečo komunálnemu sektoru dominujú plastové nádoby a kde sa preferuje kov,
- aké problémy dnes prináša zber textilu a prečo sa kontajnery menia na „trezory“,
- prečo sa systém triedenia odpadu stáva čoraz komplikovanejším a drahším,
- aké technológie a trendy budú určovať najbližšie roky v odpadovom hospodárstve.
Geopolitická situácia dnes zasahuje prakticky všetky odvetvia. Ako ju pociťujete v odpadovom hospodárstve a vo vašom biznise?
Tá geopolitická situácia tomu nášmu biznisu veľmi nepraje. Človek dnes vidí, čo sa deje vo svete, kam smerujú peniaze a aké priority majú vlády. Namiesto toho, aby sa sústredili na ekológiu a rozvoj environmentálnych projektov, riešia úplne iné veci.
Pre nás to v praxi znamená, že projekty, ktoré sú už rozbehnuté, pravdepodobne ešte dobehnú. Ale že by na ne nadväzovali ďalšie fázy a ďalšie investície, to si dnes veľmi neviem predstaviť. Týka sa to napríklad množstvového zberu.
Je to veľký projekt a veľmi drahý projekt. Pozerali sme sa aj na rôzne alternatívy, ale úprimne – bez dotácií si neviem predstaviť široké využitie tohto nákladného riešenia, a že by si to obce dokázali zaplatiť samy.A pritom sa stále bavíme hlavne o komunálnom odpade. Separovaný odpad je ďalšia samostatná téma.
Slovensko je v zavádzaní systému pred Českom
Množstvový zber sa často prezentuje ako budúcnosť odpadového hospodárstva. Vy však pri ňom opakovane upozorňujete na limity. Kde ich vidíte najvýraznejšie?
Podľa mňa sa stále málo hovorí o tom, ako sa budú správať ľudia. Technológia je jedna vec, ale realita druhá. Človek je pohodlný tvor. Keď si môže uľahčiť život, tak si ho uľahčí. Keď bude kontajner zamknutý a človek sa k nemu nedostane alebo bude plný, tak časť ľudí ten odpad jednoducho položí vedľa alebo ho odnesie inde. To je realita.
Preto si myslím, že možno ešte dôležitejšia než samotné technológie bude osveta a komunikácia. Ako budú mestá s ľuďmi hovoriť, ako im vysvetlia, prečo to robia a čo tým sledujú.
Ak sa to neurobí dobre, môže to dopadnúť opačne. Ľudia budú nahnevaní, vznikne viac neporiadku a môžu pribúdať čierne skládky. A to sa podľa mňa v niektorých lokalitách môže reálne stať.
Je v tomto Slovensko pred Českom?
Myslím si, že áno. Na Slovensku ste v tomto podľa mňa ďalej. Vidím, že tie systémy sú viac centrálne riešené, vo väčšom rozsahu a často aj s podporou dotácií.
V Česku samozrejme tiež existujú uzamykateľné nádoby alebo pilotné projekty, ale nie je to tak masovo rozšírené a koordinované. Nie je to taká veľká centrálna akcia.
Ste tradične kovovýrobná firma, no komunálny segment dnes ovládajú skôr plastové nádoby. Ako sa na to pozeráte?
My robíme hlavne kov. To je náš základ. Plast máme ako sortiment, ktorý nakupujeme. Ale realita trhu je dnes taká, že v komunále vyhráva plast. Je lacnejší. Áno, má kratšiu životnosť, ale zákazník sa dnes veľmi pozerá na cenu. To rozhoduje.
Treba si zároveň uvedomiť, že plast je priamo naviazaný na ropu. Ak rastie cena ropy, prejaví sa to aj na plastoch. Už teraz máme avíza o zdražovaní o 15 až 20 percent a možno to nebude konečné číslo.
Zatiaľ sa to ešte úplne neprejavilo u koncového zákazníka, ale to príde až vo chvíli, keď sa to premietne do cenníkov a samosprávy alebo firmy začnú reálne nakupovať za nové ceny. Potom sa ukáže, ako bude trh reagovať.
Foto: Denník ODPADY-PORTAL
Je rozdiel medzi komunálnym a priemyselným segmentom aj z pohľadu materiálov a riešení?
Veľký. V komunále dnes dominuje plast. Pri domácnostiach, sídliskách alebo pri podzemných riešeniach je to prevažne plastový segment.
Naopak, pri priemyselnom odpade stále dominuje kov. Bavíme sa o širokej škále kovových kontajnerov o objeme 0,5 až 36 metrov kubických a rôznych špeciálnych riešeniach pre fabriky a prevádzky. Tam je stále základ železo.
Zároveň tam často nejde o sériové výrobky. Veľa vecí robíme zákazkovo, podľa konkrétnej prevádzky a jej potrieb. Sú to rôzne výklopné, skladové kontajnery, palety alebo riešenia prispôsobené konkrétnemu typu výroby.
Európa šetrí a ekologické projekty idú bokom
Spomínali ste, že minulý rok bol pre vás náročný. Čo sa zmenilo?
Bol veľmi zložitý. Už skôr sme kvôli vojne prišli o veľkých zákazníkov na Ukrajine a v Rusku, dlhšie obdobie celkovo cítime, že Európa je v kríze a šetrí. Ekologické riešenia a investície do ekologických projektov sú často vnímané ako niečo navyše. Keď ľudia alebo firmy riešia základné fungovanie a ekonomiku, tak investície do ekológie idú bokom.
Pre nás to znamená, že musíme hľadať nové smerovanie a nové príležitosti. Nechceme odísť z komunálneho alebo priemyselného odpadu, ale musíme sa pozerať aj na iné oblasti, kde vieme využiť naše kapacity. Zatiaľ sme však len na začiatku.
Veľkou témou sú dnes „smart“ riešenia. Sú práve tie najväčšou novinkou na trhu?
Úprimne? Nie úplne. Je to zaujímavé a ukazuje to, že vieme takéto riešenia vyvinúť, ale nemyslím si, že je to dnes niečo, čo by nás uživilo. Ten trh na to ešte podľa mňa nie je pripravený.
Za oveľa dôležitejšie považujem uzamykateľné nádoby, riadenie prístupu, evidenciu množstva a typu vyhadzovaného odpadu a systémy s čipom. To je dnes praktická vec, ktorú mestá reálne riešia. Obce potrebujú nastaviť správny spôsob spoplatnenia odpadu tak, aby bol pre občany motivujúci a akceptovateľný.
Máte nádobu, ktorú človek otvorí čipom. Mesto alebo zvozová spoločnosť potom vedia, kto nádobu otvoril, koľkokrát, prípadne v akom objeme odpad vyhodil. Môže to byť len evidencia, ale môže to byť napojené aj na fakturáciu.
Ako fungujú systémy s evidenciou objemu odpadu?
Používajú sa tzv. bubnové systémy. Funguje to tak, že človek otvorí bubon, vhodí napríklad 40-litrový objem odpadu a systém to zaznamená. Potom musí znovu priložiť čip, ak chce nádobu otvoriť opäť. Tým pádom viete evidovať počet otvorení aj objem odpadu bez toho, aby ste museli všetko vážiť.
Pretože je to ešte drahšie a technicky komplikovanejšie riešenie. Váhy sú citlivé zariadenia a je potrebné ich pravidelne nastavovať a certifikovať. A zároveň tie váhy nemajú takú presnosť, akú by ste pri individuálnom zpoplatnení potrebovali. Tá odchýlka môže byť pomerne veľká. Preto sa ide skôr cestou objemu alebo počtu otvorení. Je to jednoduchšie aj lacnejšie.
Smart bin | Foto: Denník ODPADY-PORTAL
Textilné kontajnery sa postupne menia na „trezory“
Textilný odpad je dnes veľká téma. Ako mení požiadavky na kontajnery a zber?
Vidíme, že pri textile vznikajú nové problémy. Ľudia sa snažia dostať dovnútra kontajnerov, vyťahujú odtiaľ veci, prehrabávajú ich a okolo vzniká neporiadok.
Je to veľmi podobné tomu, čo sme kedysi zažívali pri elektroodpade. Aj tam sa pôvodne používali jednoduché nádoby a postupne sa z nich stávali prakticky trezory, aby sa do nich nedalo dostať.
Teraz sa podobný trend deje pri textile. Mestá chcú, aby boli nádoby bezpečnejšie a aby sa do nich nedalo vliezť alebo niečo vyťahovať.
Spomínate prípady, keď ľudia do kontajnerov doslova liezli. Dá sa tomu technicky zabrániť?
Úplne asi nie. Samozrejme, vieme obmedziť veľkosť otvoru alebo upraviť mechanizmus, ale potom narazíte na komfort používateľa. Človek príde s veľkým vrecom odpadu a zrazu ho tam nevie vložiť, pretože otvor je príliš malý. Alebo musí kartóny rozrezať na malé kúsky.
Takže vždy je to kompromis medzi bezpečnosťou, komfortom a požiadavkami mesta.
Ako sa pozeráte na podzemné a polopodzemné kontajnery?
Podzemné riešenie je veľmi dobré, ak to dané územie umožňuje. Nezaberá to priestor, nepôsobí to rušivo, menej to zapácha a celé miesto pôsobí kultivovanejšie.
Problém je, že tam často narazíte na siete v zemi – káble, vodu, plyn, dátové rozvody. A potom sú tam aj obmedzenia pri manipulácii, napríklad trolejové vedenia alebo vysoké napätie.
Preto sú často praktickejšie polopodzemné riešenia. Sú lacnejšie, jednoduchšie na realizáciu a stále prinášajú výhody koncentrácie odpadu na jednom mieste.
Triedenie nebude fungovať bez osvety
Veľkou témou je motivácia ľudí. Dá sa podľa vás ešte výrazne zvýšiť miera triedenia?
Určite existuje skupina ľudí, ktorí triedia automaticky a budú triediť ďalej. Ale potom existuje druhá skupina, ktorá to tak nevníma.
Každý žije vo svojej sociálnej bubline. My sa pohybujeme medzi ľuďmi, pre ktorých je triedenie normálne. Ale nie každý to tak má.
A tam je podľa mňa obrovský priestor na osvetu a komunikáciu. Lebo keď človek nadobudne pocit, že to aj tak nemá význam alebo že sa to nakoniec všetko zmieša, tak veľmi rýchlo stratí motiváciu.
Vladimír Lapihuska | Foto: Denník ODPADY-PORTAL
Nie je problém aj v tom, že systém sa stáva čoraz komplikovanejší?
Možno áno. Dnes už triedime papier, plast, sklo, bioodpad, textil, elektroodpad a otvárajú sa ďalšie témy, napríklad samostatný zber plienok. A všetko to niečo stojí – nádoby, logistika, technológie, služby.
Keď sa na to pozriem ako riaditeľ firmy, tak samozrejme platí, že čím viac nádob, tým lepšie pre nás. Ale keď sa na to pozriem širšie, tak si niekedy kladiem otázku, či to už nie je priveľa a či tie peniaze nemohli byť použité efektívnejšie.
Aké hlavné výzvy budú podľa vás určovať najbližšie roky?
Určite množstvový zber, textil a podzemné alebo polopodzemné riešenia. Ale úplne kľúčové bude to, ako sa nastaví celý systém a či ho budú ľudia ochotní akceptovať a platiť. Bez toho nebude fungovať žiadna technológia.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.