Pezinská skládka a spor o verejný záujem

Kauza pezinskej skládky nie je jediným prípadom sporu občanov s prevádzkovateľmi zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov. K podobným konfliktom dochádza najmä v súvislosti s prevádzkovaním spaľovní odpadov (napríklad v Galante, Banskej Bystrici, Sabinove, či Smoleniciach).

Napriek nepochybnému odporu časti verejnosti voči skládke nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že odpadová politika na Slovensku zatiaľ nie je orientovaná k cieľu zrušiť skládkovanie odpadov.

To znamená, že potenciálni investori majú právo na budovanie skládok. Moderné technológie skládkovania navyše eliminujú vznik zásadných zdravotných dopadov na obyvateľstvo.

Ich nespornou výhodou je i efektívnosť vo vzťahu k energetickej náročnosti, keďže skládkovanie je energeticky menej náročné nakladanie s odpadmi než recyklácia, čo je pozitívum i z hľadiska „mainstreamového“ vnímania ekologických aspektov akejkoľvek výrobnej činnosti.

Ďalším nesporným pozitívom skládkovania je jeho ekonomická efektívnosť, čo sa v praktických dôsledkoch prejavilo i v prípade pezinskej skládky.

Podľa správy TASR z 2. februára traja členovia Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu navrhli, že požiadajú bratislavského župana Pavla Freša o zaradenie pezinskej skládky odpadov ako verejnoprospešnej stavby do záväznej časti územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

Za posledné dva mesiace minulého roku totiž vyviezli Svätý Jur, Viničné a Slovenský Grob na skládku vyše 500 ton odpadu, čím ušetrili 8805 eur. To predstavuje výraznú zľavu oproti cenám konkurenčnej skládky. Navyše podľa zákona č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov uhradili do rozpočtu mesta Pezinok 2510 eur.

Pezinský primátor Oliver Solga s týmto návrhom zásadne nesúhlasí. Podľa správy TASR sa Solga nazdáva, že starostovia iného mesta nemôžu žiadať, aby v inom meste bola skládka. Konanie svojich kolegov označil za nefér.

Nastavenie legislatívnych pravidiel pre účasť verejnosti v procese schvaľovania týchto stavieb tak zostáva spornou oblasťou. Súčasný legislatívny stav umožňuje spoluúčasť verejnosti vo viacerých štádiách schvaľovania stavby, napríklad v územnom plánovaní a v procese integrovaného povoľovania, preto je otázne, do akej miery má byť prvok „priamej demokracie“ pripustený do obmedzovania vlastníckych práv prevádzkovateľov stavieb, ktoré sú verejnosťou vnímané ako rizikové.

Európska komisia však upozornila v liste stálemu predstaviteľovi Slovenska pri Európskej únii Ivanovi Korčokovi na to, že zákon o EIA č. 24/2006 Z.z. nedostatočne definuje zainteresovanú verejnosť, nakoľko vylučuje prístup individuálnych osôb k účasti na pripomienkovaní v procese posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie. Upozornil na to 2. februára etrend.sk.

Nech už dopadne spor o verejný záujem akokoľvek, nemalo by sa pri jeho riešení zabúdať na to, že zvýšenie zainteresovanosti verejnosti do procesu schvaľovania (súkromných) stavieb obvykle zvyšuje i nákladnosť realizácie týchto stavieb. Tieto náklady sa v konečnom dôsledku prenesú do cien pre občanov, v tomto prípade napríklad do poplatkov za nakladanie s odpadmi.

Tento aspekt je v ekonómii známy ako príklad toho, čo „nie je vidieť“. Zvýšené výdavky totiž pocíti verejnosť až po presadení opatrenia, ktoré si predtým svojou aktivitou priamo vynútila.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.