Ako sa stavia nová vláda k odpadom?

"Prioritne sa vláda SR zameria na napájanie obcí na verejné vodovody a budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd v regiónoch s vysokou zásobou podzemných a povrchových vôd. Budovanie vodovodov a kanalizácií bude smerovať do regiónov, kde táto infraštruktúra nie je vybudovaná."

Prioritné zameranie na podporu trhu v niektorej oblasti je možné najmä prostredníctvom dotačnej politiky, alebo vnútením povinných nákupov pre obyvateľov. V tomto smere vláda neupresnila spôsob, akým má záujem preferovať napájanie obcí na verejné vodovody a budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd v regiónoch, kde táto infraštruktúra nie je vybudovaná. Vzhľadom na obmedzené možnosti zmeny regulácie v tejto oblasti však možno očakávať skôr snahu o presmerovanie dostupných fondov (t.j. najmä Environmentálny fond a štrukturálne fondy EÚ) práve do tejto oblasti.

"Vláda dá samospráve spolurozhodovaciu právomoc pri ťažbe a skládkach a zásadne zvýši účinnosť boja proti nelegálnemu ukladaniu odpadov."

Obvyklé riešenia vlád pri obmedzovaní skládkovania sa zameriavajú predovšetkým na zvýšenie tzv. "skládkovej dane" (t.j. poplatkov za uloženie odpadu) alebo dotovanie cien alternatívnych spôsobov využitia odpadov (napríklad recyklovania alebo spaľovania). Slovenská vláda sa však snaží o zmenu legislatívy spôsobom, ktorý je neštandardný a rizikový z hľadiska zvyšovania transakčných nákladov na vyjednávanie s predstaviteľmi samospráv. Tie môžu eskalovať korupciu a vôbec nemusia obmedziť vznik takých skládok, o ktorých obmedzenie sa vláda snaží (t.j. najmä skládky, s ktorými nesúhlasí verejnosť).

"V domácom i medzinárodnom kontexte vláda SR začne robiť proaktívnu environmentálnu politiku, ktorá je v záujme občanov a ich životného prostredia a nie jeho znečisťovateľov, a to najmä v oblasti nakladania s odpadmi tak, aby sme menej skladovali a viac zhodnocovali. (Vláda - pozn. aut.) prehodnotí rozsah a mieru poplatkov a odvodov v oblasti životného prostredia."

Ústup skládkovania (a jeho faktické vytláčanie z trhu) je trendom vyspelých krajín a vo svojej podstate je priamym zámerom a zadaním zo strany tvorcov legislatívy na úrovni EÚ. Vláda SR v tomto prípade však neposkytuje žiadne priame odporúčanie (resp. smerovanie) k spôsobom zhodnocovania; či už ide o priame energetické zhodnocovanie, alebo mechanicko-biologickú úpravu odpadov, alebo recykláciu odpadov. Záväzok vlády je v tomto smere nejasný a nevymáhateľný.

Prehodnotenie rozsahu a miery poplatkov a odvodov v oblasti životného prostredia, ktoré je ďalším vyhlásením vlády, je opäť záväzok, ktorý môže viesť k zvýšeniu i k zníženiu zaťaženia občanov poplatkami.

"Vláda SR po analýze činnosti Recyklačného fondu prehodnotí jeho fungovanie a existenciu. So samosprávou a odbornou verejnosťou spracuje návrh na transparentné a efektívne zhodnocovanie a likvidáciu odpadov."

V tomto prípade ide opäť o nejednoznačné vyjadrenie vlády, ktorá nexdefinuje jednoznačné stanovisko k budúcej existencii Recyklačného fondu (RF). Zdá sa, že vláda preukazuje snahu o prehodnotenie smerovania finančných tokov RF, avšak jej právomoci jej umožňujú rôzne riešenia: od zrušenia RF a nahradenia financovania inými mechanizmami (napríklad povinnými osobami ako výhradnými "investormi" zhodnocovania odpadov) až k zachovaniu vymáhania poplatkov za materiály, z ktorých vzniká odpad, cez RF, a následnému dotovaniu (napríklad) obcí.

Zdá sa, že v programovom vyhlásení si vláda ponecháva "otvorené dvere" pre rôzne riešenia organizovania trhu s odpadmi, ktoré v konečnom dôsledku môžu priniesť vyššie, i nižšie náklady občanov na zhodnotenie odpadov.

Ilistračné foto: http://www.tsmp.sk/

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.