Budúcnosť separovaného zberu v mestách a obciach na Slovensku: reformy sú nevyhnutné

Z hospodárskeho a ekonomického pohľadu bol a je separovaný zber lukratívny. V nedávnej minulosti sa so separovaným zberom a spracovaním odpadu spájali dotácie poskytované Recyklačným fondom. V mnohých prípadoch bolo možné získať veľmi významnú finančnú podporu na vybudovanie súkromnej spoločnosti a je veľmi zaujímavé pozrieť sa na „vybrané“ subjekty, ktoré takéto dotácie získavali. V súčasnosti je odpadové hospodárstvo a separovaný zber odpadov zvlášť ekonomicky lukratívny, pretože je súčasťou operačného programu životné prostredie a je možné získať ešte vyššie finančné prostriedky pochádzajúce zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Okrem rôznych dotácií a grantov zvyšujú lukratívnosť odpadového hospodárstva i regulácie Európskej únie, ktoré predpisujú rôznym subjektom povinnosti v odpadovom hospodárstve, predovšetkým ciele recyklácie alebo odporúčania týkajúce sa nakladania s odpadom.

Takto napríklad EÚ stanovuje odporúčania Slovenskej republike do roku 2020 zabezpečiť zber a recykláciu 50% z celkovo vyprodukovaných odpadov z plastov, papiera, kovu a skla, ktoré skončia v komunálnom odpade (Smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/98/ES, ďalej len rámcovej smernice o odpadoch). Podnikatelia, ktorí balia a plnia svoje výrobky do obalov alebo dovozcovia, ktorí takéto výrobky dovážajú na slovenský trh, majú svoje ciele recyklácie na jednotlivé komodity stanovené v tzv. obalovej smernici (Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES). Majú povinnosť zabezpečiť, že určité množstvá z obalov, ktoré uviedli na trh alebo do obehu v Slovenskej republike, budú vyzbierané a následne zhodnotené a neskončia na skládke. Plnenie týchto cieľov je veľmi lukratívne, pretože zaručuje stály prísun finančných prostriedkov už raz dotovaným subjektom.

Na splnenie oboch týchto záväzných cieľov je potrebné, aby na Slovensku fungoval efektívny separovaný zber odpadov. To znamená, že musia existovať spoločnosti, ktoré separovaný zber vykonávajú (zberové spoločnosti) a musia existovať spoločnosti, ktoré vyzbieraný a vytriedený odpad zrecyklujú (recyklátori) tak, aby si subjekty, ktoré majú predpísané ciele recyklácie mohli objednať služby týchto spoločností. I z týchto dôvodov je odpadové hospodárstvo veľmi zaujímavým a perspektívnym hospodárskym odvetvím.

Politikov separovaný zber a odpadové hospodárstvo ako také zaujíma preto, že má dopad na všetkých občanov – voličov. Jednu skupinu voličov to zaujíma preto, že si uvedomujú svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu. Tú druhú skupinu voličov to zaujíma preto, že poplatky za zvoz a likvidáciu komunálneho odpadu sú ich pravidelným a povinným výdavkom a veľmi senzitívne vnímajú zmeny ich výšky.

Z týchto dôvodov by mal byť efektívne fungujúci separovaný zber jedným z hlavných cieľov pre tých, na ktorých dopadajú regulácie a povinnosti. To znamená pre samosprávu a podnikateľov, ktorí svoje výrobky balia a plnia do obalov, alebo pre tých ktorí takéto výrobky na slovenský trh dovážajú.

Separovaný zber odpadov a systém jeho podpory na Slovensku sa dnes dostal na významnú križovatku.

Súčasný systém dosiahol svoje hranice a nie je preto do budúcnosti schopný splniť všetky nároky, ktoré sú naň kladené z pohľadu povinností stanovených v smerniciach EÚ, a preto je potrebné pristúpiť k jeho reforme.

Z regulácií Európskej únie vyplýva, že v každom členskom štáte musí existovať separovaný zber, ale EÚ nám zároveň nepredpisuje, ako by mal byť financovaný a ako by mal fungovať.

Slovensko muselo legislatívu Európskej únie dotýkajúcu sa odpadov implementovať ešte pred tým, ako sme vstúpili do EÚ. Takto vznikol zákon o odpadoch a neskôr zákon o obaloch. Zároveň výsledkom prístupových rokovaní je prechodné obdobie na uplatňovanie niektorých legislatívnych opatrení, preto v súčasnosti nemusíme plniť ciele recyklácie v plnej miere, ale do roku 2012 sa nachádzame na tzv. nábehovej krivke.

Súčasné fungovanie separovaného zberu a systému jeho podpory sa opiera o Recyklačný fond. Fond, ktorý bol založený zo zákona o odpadoch a mal slúžiť na podporu financovania separovaného zberu a zhodnocovania odpadov. Fond, ktorý mal prispieť k tomu, že sa separovaný zber odpadov na Slovensku rýchlo rozvinie a SR čoskoro dostihne západoeurópske krajiny a zabezpečí, že bez problémov budeme plniť stanovené ciele recyklácie. Podobný fond v žiadnej z krajín EÚ neexistuje, to znamená, že Slovensko sa pri implementácií smerníc EÚ nevydalo štandardnou európskou cestou a nezaviedlo zaužívaný systém financovania separovaného zberu (systém priamej zodpovednosti výrobcov, dovozcov a distribútorov), ale rozhodlo sa ísť svojou vlastnou cestou.

Deväť rokov existencie Recyklačného fondu však ukázalo, že tento systém nie je schopný dostať separovaný zber odpadu na Slovensku na európsku úroveň. K tomuto záveru sa dá dospieť veľmi ľahko. Stačí porovnať SR s Českou republikou - s krajinou, s ktorou sme boli do roku 1992 jedným štátom so spoločnou legislatívou a tradíciou nakladania s odpadmi. V ČR neexistuje Recyklačný fond, v plnej miere tu aplikovali princíp zodpovednosti výrobcov a momentálne dosahujú veľmi dobré výsledky. Priemerný občan Českej republiky dnes vyseparuje takmer 40 kg odpadu za rok. Na Slovensku máme „úžasný a skvelý“ nástroj na podporu separovaného zberu – Recyklačný fond a vďaka nemu priemerný Slovák vyseparuje 24 kg odpadu za rok. I mnohé iné výsledky a štatistiky hovoria o tom, že systém Recyklačného fondu sa neosvedčil a podporu separovaného zberu je potrebné reformovať, pretože pri súčasnom stave veci nebudeme schopní splniť záväzky voči EÚ do konca prechodného obdobia, do roku 2012.

Na zamyslenie sa sú tiež oficiálne informácie fondu, podľa ktorých na podporu separovaného zberu v mestách a obciach išlo len necelých 11% z celkovo rozdelených finančných prostriedkov. V konkrétnych číslach to znamená, že zo 150 mil. euro išlo na podporu miest, obcí a združení obcí 16,45 mil. euro (obligatórne príspevky spolu s financiami na projekty). Ostatné peniaze šli na podporu súkromných podnikateľov!

Argument o tom, že Recyklačný fond vytvára podmienky na to, aby bolo na Slovensku vyseparovaného 100% materiálu uvedeného na trh (obaly, výrobky) je falošný. Recyklačný fond prispieva mestám a obciam len na množstvo vyseparovaného odpadu. To v súčasnosti znamená, že od výrobcov vyberá poplatky za 100% uvedeného materiálu na trh, ale obciam a mestám prispieva len na asi na 16%. Prečo? Lebo miera separácie komunálneho odpadu je na Slovensku len asi 16%.

Pri návrhu reforiem je potrebné pozrieť sa po Európe a analyzovať najefektívnejšie systémy podpory separovaného zberu a tie následne aplikovať na slovenské pomery.

Vymýšľať špeciálne riešenia sa nám na Slovensku neoplatilo. Zmeškali sme takmer celé desaťročie, a preto nám na nápravu zostalo len veľmi málo času.

Pri návrhu reformných krokov je potrebné poučiť sa z chýb a využiť z minulosti to, čo sa využiť dá. Pri reformovaní podpory prevádzky separovaného zberu odpadov je potrebné vychádzať z evolučného princípu, aby neboli všetky peniaze už investované do odpadového hospodárstva vyhodené takpovediac „z okna“. Systém separovaného zberu treba zbaviť všetkých, ktorých záujmom je len priživiť sa na dotáciách a zneužívať systém tak, aby zostal dostatok finančných prostriedkov pre tých, ktorí sú aktívni pri separovanom zbere odpadu a reálne vykonávajú svoju činnosť a aby dotácie dostávali len tie činnosti, ktoré nedokážu byť ekonomicky sebestačné.

Ako krok správnym smerom bez toho, aby bolo potrebné meniť všetko revolučne, je zrušiť Recyklačný fond a dať príležitosť výrobcom, dovozcom a distribútorom, aby prebrali na seba zodpovednosť a prostredníctvom oprávnených organizácií zaujali miesto Recyklačného fondu v podpore prevádzky separovaného zberu odpadov. Pre kolektívne systémy a oprávnené organizácie je však potrebné sprísniť pravidlá ich existencie tak, aby zostali len tie, ktoré sa naozaj aj reálne zaujímajú o prevádzku separovaného zberu a aby zanikli tie, ktoré sú len „nakupovači a predajcovia potvrdení“. Kolektívne systémy a oprávnené organizácie musia začať aktívne spolupracovať so samosprávami pri efektívnom nastavovaní separovaného zberu, s koordinovaním materiálového toku vyseparovaných odpadov a musia sa vo významnej miere venovať edukácii občanov. Aby robili to, čo Recyklačný fond nedokázal.

Jedinou správnou cestou je, aby výrobcovia, dovozcovia a distribútori zabalených výrobkov začali, podobne ako v Českej republike, priamo spolupracovať s mestami a obcami, ktoré majú reálny záujem na separovanom zbere odpadu. Aby finančná podpora od týchto podnikateľov fungovala spravodlivo, transparentne, efektívne a flexibilne a zároveň motivačne. Aby i ostatné mestá a obce začali k separovaného zberu pristupovať zodpovedne.

Len aktívna, priama spolupráca a komunikácia výrobcov, dovozcov, distribútorov a samosprávy povedie k tomu, že systém separovaného zberu bude fungovať efektívne a racionálne tak, aby bol užitočný pre obyvateľov i životné prostredie. Úzka spolupráca povedie k tomu, že samospráva získa významnú finančnú podporu pri plnení svojich povinností stanovených zákonom a výrobcovia, dovozcovia a distribútori budú plniť ciele recyklácie stanovené v legislatíve. Zároveň z množstvom vyseparovaného odpadu bude klesať i množstvo skládkovaného odpadu a tým dokážu i mestá a obce splniť ciele, ktoré na nich kladie legislatíva EÚ aj v tejto oblasti.

Aby separovaný zber fungoval dobre, je potrebné zmeniť i prístup samosprávy. Mestá a obce sa musia začať stavať k odpadovému hospodárstvu zodpovednejšie. Mnohé mestá a obce mnohokrát ani netušia, za čo platia zberovým spoločnostiam. Mnohé z nich majú nastavený separovaný zber nie tak, aby bol efektívny, ale tak, aby bola splnená zákonom stanovená povinnosť.

Významné medzery máme vo výchove občanov, ale to sa môže zmeniť len spoločnými aktivitami a motiváciou.

Významným krokom do budúcnosti musí byť liberalizácia pohybu vytriedeného odpadu tak, aby trh mohol fungovať i v tomto odvetví. Aby i na Slovensku platili svetové výkupné ceny druhotných surovín. Aby i na trhu zberu a spracovania odpadov začala fungovať skutočná konkurencia a tá tlačila na efektivitu vynaložených prostriedkov a tým i cien za poskytnuté služby.

Príležitosť

Veľmi skoro budeme musieť implementovať rámcovú smernicu o odpadoch, ktorá nadobudla právoplatnosť v roku 2008 (oficiálne do 12. decembra 2010, čo takmer s určitosťou nestihneme). Pri tejto príležitosti je potrebné do odpadovej legislatívy, predovšetkým do zákona o odpadoch zakomponovať novinky, ktoré rámcová smernica o odpadoch prináša a zároveň nám táto situácia poskytuje veľkú príležitosť na uskutočnenie potrebných reforiem.

O tom, že reformy sú potrebné nik nepochybuje. Avšak súčasnú situáciu je potrebné využiť na otvorenú diskusiu o ich podobe a o podobe budúceho financovania separovaného zberu odpadov tak, aby odborná i laická verejnosť mohla prezentovať svoje názory a argumenty a aby sme dospeli k riešeniu, ktoré bude dlhodobo udržateľné a pre Slovensko efektívne.

Miroslav Jurkovič
výkonný riaditeľ Slicpen - Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie

DISKUSIA Odpady-Portal.sk má záujem otvoriť širšiu diskusiu odbornej verejnosti na zložité problémy budúcnosti organizácie trhu s odpadmi v SR, preto privítame ďalšie diskusné príspevky na túto a podobné témy, týkajúce sa i ďalších komodít. Názory zverejňované v rámci tejto diskusie môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie. Redakcia si vyhradzuje právo nezverejniť názory, ktoré by mali charakter presadzovania rent-seekingu, teda regulácií, ktoré vedú k nadmernému zvyšovaniu výdavkov z verejných zdrojov alebo presadzovaniu nadmerných povinných výdavkov pre občanov, domácnosti alebo fyzické a právnické osoby, v prospech niektorého účastníka alebo skupiny účastníkov trhu s odpadmi. Taktiež si vyhradzuje právo nezverejniť názory, ktoré by výrazne využívali logické klamy, útočili na niektorého účastníka trhu s odpadmi, alebo podstatne nerozširovali už prezentované postuláty a závery. Radovan Kazda Property & Environment s.r.o., vydavateľstvo Odpady-Portal.sk

 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.