Biologicky rozložiteľné odpady potrebujú integrovaný prístup

Môj názor sa netýka domáceho kompostovania, ktoré rieši malé percento z množstva biologicky rozložiteľného odpadu, ale často sa používa ako zázračné zaklínadlo na celý problém. V prípade tisícok ton materiálu zo sídlisk a prevádzok je však nepoužiteľné.

Definovať BRO

V prvom rade je nutné jednoznačne a jasne stanoviť, podľa katalógových čísiel, čo sa vlastne pod biologicky rozložiteľným odpadom myslí. Potom bude zrejmé, koľko takého materiálu Slovensko vyprodukuje a kde. Následne by bolo vhodné zadefinovať preferencie týchto odpadov podľa spôsobu zhodnotenia, buď materiálovo, alebo energeticky. Znamená to urobenie poriadku v štatistike a výkazoch, aby bolo možné sledovať aktuálne čísla a pohyb odpadu.

Pri materiálovom zhodnotení je priam nevyhnutné, aby sa otvorila medzirezortná rozprava so sektorom poľnohospodárstva prípadne ďalšími príbuznými odbormi (lesníctvo, záhradníctvo, krajinotvorba), ktoré by mohli výrazne prispieť k utriedeniu predstáv odpadárov o možnostiach kvantitatívnych, kvalitatívnych, aj o ekonomických kritériách na materiál produkovaný z odpadu. Takáto diskusia by výrazne prospela aj k racionálnemu videniu možností trhu s „kompostom“ a k vytvoreniu schémy o organizácii systému takýchto zariadení.

K finálnemu spracovateľovi

Nie je dobré vytvárať pre tento problém čisto „odpadársky“ rámec. V prípade biologicky rozložiteľných odpadov je efektívnym riešením zapojiť do tohto procesu „koncových upotrebiteľov tzv. kompostu“ a všetku finančnú aj administratívnu podporu smerovať na nich a do logistiky. Odpadnú tak hlavné prekážky rozvoja kompostární. Poľnohospodári si ustrážia kvalitu vstupu materiálu, ktorý následne budú vedieť kvalitatívne aj kvantitatívne upotrebiť vo svojej vlastnej výrobnej činnosti. Jasne sa vyčlenia odpady, ktoré sa na materiálové využitie nehodia. Odpadne problém s kumulovaním „kompostu“ na ktorý „vonkajší zákazník“ nemá peniaze. Následne by bolo možné riešiť aj problém materiálov, ktoré procesom „kompostovania“ vznikli, ale vzhľadom na ich kvalitatívne a chemické zloženie ich nie je možné zapracovať do pôdy. Tam sa otvára priestor pre rekultiváciu starých environmentálnych záťaží.

Z hľadiska energetického využitia biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné rovnakú medzirezortnú diskusiu odpadárov absolvovať s energetikmi. V zmysle zákona o energetike je biologicky rozložiteľný podiel odpadu považovaný za obnoviteľný zdroj energie. Tam zatiaľ medzirezortná diskusia skončila a chýba množstvo ďalších indícií, aby sa táto problematika úspešnejšie riešila. Počnúc zadefinovaním alternatívneho paliva a končiac nekonečnými dišputami čo je a čo nie je zariadenie na energetické zhodnotenie.

Integrovať rezortné zodpovednosti a prístupy

V prípade biologicky rozložiteľných materiálov by rezort odpadov mal technicky zvládnuť hlavne logistiku. Zariadenia na nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi nie sú jednoznačne len odpadárskou doménou. Takáto filozofia by mohla pomôcť ekonomicky aj organizačne a má už vybudovanú základňu s dlhoročnou praxou. Musíme iba v terminológii zákona o odpadoch vytvoriť priestor pre širší uhol pohľadu. Podmienkou je vnímanie odpadového hospodárstva ako riadenia tokov odpadov v integrovaných systémoch.

Ing. Anna Makatúrová
technická riaditeľka KOSIT, a.s.

Medzititulky: redakcia
Ilustračné foto: www.kosit.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.