Kontraproduktívna americká odpadová politika

Tuhý odpad

Podstatná časť súčasnej politiky v oblasti tuhého odpadu nasleduje zastaraný, spolitizovaný, centristický vládny model. Štátne a miestne regulačné orgány sa zameriavajú na rozhodovanie o tom, koľko odpadu by malo byť recyklovaného, umiestneného na skládky, alebo zhodnoteného v spaľovniach. Tento prístup však nedokáže objaviť ekologicky a ekonomicky najviac vhodnú kombináciu možností.

Tvorcovia politiky postrádajú potrebné informácie a preto u nich prevláda pochybné vnímanie variantov nakladania s odpadmi. Výsledkom je, že vytvárajú recyklačné programy, ktoré stoja viac, než môžu ušetriť a využívajú viac zdrojov ako môžu zachrániť. Naproti tomu, súťaž medzi recykláciou, skládkovaním a spaľovaním v súkromnom sektore vytvára trh, ktorý znižuje náklady a šetrí zdroje.

• Federálni tvorcovia politiky by mali odolať snahe zvyšovať federálnu reguláciu v nakladaní s tuhým odpadom.

• Miestne vlády by mali hľadať cesty, ako zvýšiť súkromnú trhovú výmenu v odpadovom hospodárstve.

• Mali by zmeniť odpadovú politiku tak, aby umožnili súťaž medzi rôznymi možnosťami nakladania s odpadmi a dospieť tak k ekonomicky a environmentálne najviac uspokojivým výsledkom.

Odpad z elektrozariadení

Stále viac správ a ekologických aktivistov tvrdí, že čelíme novej kríze tuhého odpadu. Výsledkom tejto rétoriky je to, že Európa prijala niekoľko zákonov týkajúcich sa elektroodpadu, USA začali pozerať na vlastné regulácie a členovia Kongresu navrhli federálnu legislatívu. Žiaľ, dezinformácie a mylná predstava o tom, že vláda je ustanovená na to, aby zlepšila nakladanie s odpadom z elektrozariadení, vedie k chybnej politíke a právnym predpisom.

Napriek tvrdeniam o opaku, v skutočnosti neexistuje žiadna "kríza e-odpadu". Riziká a náklady e-odpadu sa dajú dobre zvládnuť, ak sa umožní súkromným iniciatívam pokračovať v nakladaní s odpadom.

Výrobcovia by nemali byť nútení brať späť elektronické zariadenia, pretože tí pôsobia v biznise výroby a nie nakladania s odpadmi. Niektoré firmy majú dobrovoľné programy pre recykláciu počítačov, ktoré ponúkajú pre niektoré produkty prístup založený na trhových princípoch. Vláda by sa mala vyhnúť snahe vytvoriť nové programy pre zhodnocovanie e-odpadu.

Spotrebitelia by nemali byť zdaňovaní pri nákupe počítača alebo inej elektroniky, ale mali by byť niesť zodpovednosť za nakladanie s vyradenými produktami bezpečným a legálnym spôsobom. Likvidácia môže prebiehať tak, že sa bude platiť niekomu za nakladanie s odpadom prostredníctvom dobrovoľnej dohody súkromných strán, alebo nakladať s odpadom cez systémy zberu lokálnych vlád.

Nebezpečný odpad

Politika federálnej vlády v oblasti nebezpečných odpadov - ako je to zakotvená v zákone o zodpovednosti za poškodzovanie životného prostredia ("Superfund") a v "Recovery Act" - bola dlho ovládaná zlým manažmentom federálnej vlády, perverznými stimulmi, nespravodlivými schémami zodpovednosti a zneužitia vedy. Zákon o zodpovednosti za poškodzovanie ŽP, s jeho náhodnými zdaneniami a žalobou voči stranám, ktoré v skutočnosti nie sú zodpovedné za kontamináciu nebezpečným odpadom, potrebuje reformu. Politika by sa mala zamerať sa na tých, ktorí produkovali škodu - prístup, ktorý odmeňuje dobré správanie a odrádza zlé.

Lokality výskytu nebezpečného odpadu, to sú starosti, ktoré prináležia predovšetkým štátom a nižším samosprávam. Vzhľadom na preukázateľný úspech štátov (teda nižších úrovní než federálna vláda - pozn. prekl.) pri riadení takýchto lokalít, existuje len malý dôvod pre zapojenie federálnej vlády. Kongres by mal hľadať spôsoby, ako ďalej preniesť program na jednotlivé štáty.

Programy pre nebezpečné odpady je potrebné reformovať, tak, aby poskytli úľavu z regulácie nastavením štandardov, ktoré budú zohľadňovať užívanie pozemku a ktoré nebudú zbytočne zaťažujúce.

Systémy zodpovednosti za nebezpečný odpad by mali byť reformované tak, aby zabezpečili, že zodpovednosť budú niesť iba priamo zodpovedné strany.

Zákon uvaľuje zodpovednosť na kohokoľvek, aj na tých, ktorí nemali priamu kontrolu nad dotyčnou lokalitou a možnosti zabrániť jej kontamináciou. Mnohé subjekty sú nespravodlivo brané na zodpovednosť, medzi nimi napríklad i tie, ktoré pozemok získali do vlastníctva až po jeho znečistení.

Ilustračné foto: http://www.hotindienews.com/
Úvod a preklad: Radovan Kazda

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.