Televízia Európskeho parlamentu odvysielala správu týkajúcu sa
snáh Európskej únie o sprísnenie podmienok pre recyklovanie
elektroodpadu (odpadu z elektrických a elektronických
zariadení). Zdá sa, že snahu o prísnejšie regulácie podporujú i
poslanci frakcie socialistov a ľudovcov v EÚ.
Čo hovorí relácia?
Európa ročne vyprodukuje 9 miliónov ton elektronického odpadu.
Veľká časť sa vyvezie do rozvíjajúcich sa krajín, kde škodí zdraviu
aj životnému prostrediu. OSN predpovedá, že elektronický odpad z
počítačov sa v Afrike zvýši o 400 % v porovnaní s rokom 2007
Súčasné európske zákony tomu nezabránia. Musíme zaplátať diery v
zákonoch.
"Vývoz odpadu do rozvíjajúcich sa krajín je nelegálny",
hovorí Linda McAvan z frakcie
európskych socialistov v Európskom parlamente. "Príliš
často sa stáva, že odpad firmy označia ako "na ďalšie využitie",
akoby sa elektrické spotrebiče v zahraničí využili a opravili.
Dobre vieme, že to nie je pravda. Preto musíme sprísniť prepravné
pravidlá."
Poslanci chceli zaplátať diery tak, že rozšírili sortiment
výrobkov, ktoré sa musia recyklovať. Okrem toho aj zvýšili ciele pre
recykláciu odpadov. Výrobcovia malých zariadení - napr. mobilov -
zodpovedajú aj za recykláciu.
"Podľa navrhnutej smernice musí výrobca znášať náklady od
dverí domov až k recyklačnej firme", tvrdí Karl-Heinz Florenz
z frakcie ľudovcov v EP. O smernici sa ešte bude rokovať v Rade.
Možno očakávať aj výhrady."
Rozhodnutie zostane v rukách štátov, tie ho môžu pokladať za
hospodársku záťaž. Celkom užitočný je najmä poznatok, že z jednej
tony mobilných telefónov možno získať 230 gramov zlata. Ekologický
prístup sa zrejme oplatí.
Poznámka
Snaha Európskeho parlamentu o zvýšenie miery a prísnosti
recyklovania elektroodpadu je motivovaná dozaista cnostnými cieľmi,
avšak otázne je, do akej miery vnímajú poslanci Európskeho parlamentu
i negatívne riziká zvyšovania regulácií v oblasti odpadov
z elektrozariadení, najmä pre zvyšovanie výdavkov domácností,
ako aj pre trh práce v krajinách, do ktorých je odpad vyvážaný.
Pod pokrievkou humanity vychádzajpcej z odstrašujúcich obrázkov
detí pracujúcich v nehygienických podmienkach v rozvojovom
svete, sa totiž skrýva i jeden vážny ekonomický argument. Sú ním
povinné nákupy, ktoré ďalším sprísňovaním podmienok nakladania
s odpadom z elektrozariadení vnúti Európska komisia
obyvateľom únie. Environmentálne regulácie sú totiž spojitou nádobou
so zvyšovaním chudoby nielen pre obyvateľov únie, ale tretieho sveta,
ktorý kvôli týmto reguláciám prichádza o dôležitý príjem.
Poukazuje na to i prípad podobnej "humánnej"
regulácie z Bangladéša, kde výsledkom zákazu práce detí do 14
rokov v bangladéšskych odevných podnikoch bolo to, že mnoho detí
skončilo na ulici a živí sa prostitúciou (téme sa v roku 2008
venoval
Matěj Šuster z Liberálního institutu).
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.