Zákon 119/2010 Z.z.

(o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Autor: Národná rada SR

Platnosť od: 1.4.2010

Účinnosť od: 1.5.2010

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 53/2010 strana 796

RUŠÍ PREDPIS:

529/2002 Z.z.

220/2005 Z.z.

732/2002 Z.z.

25/2009 Z.z.

210/2005 Z.z.

RUŠÍ ČASTI PREDPISU:

245/2003 Z.z. čl. XIII.

525/2003 Z.z. čl. XIV.

24/2004 Z.z. čl. IV.

443/2004 Z.z. čl. II.

587/2004 Z.z. čl. XVII.

733/2004 Z.z. čl. III.

515/2008 Z.z. čl. X.

MENÍ ČASTI PREDPISU:

223/2001 Z.z.

OBLASŤ: Právo životného prostredia

Komentár k § 1

Ustanovenie § 1 zákona o obaloch vymedzuje predmet jeho úpravy, jeho pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a  s odpadmi z obalov.

Predmetom úpravy zákona podľa odseku 1 sú:

a) požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov,

b) práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s s obalmi a pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov,

c) pôsobnosť orgánov štátnej správy,

d) zodpovednosť za porušovanie povinností v oblasti obalov.

Cieľom zákona je tak ochrana životného prostredia, ako aj zamedzenie prekážkam v obchodovaní. Vzhľadom na princíp subsidiarity je zákon o obaloch vo vzťahu k zákonu č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o odpadoch“) špeciálnym právnym predpisom, preto majú jeho ustanovenia prednosť a podľa ustanovení zákona o odpadoch sa postupuje len v prípadoch, ak zákon o obaloch neobsahuje osobitnú úpravu nakladania s s odpadmi z obalov.

Ustanovenie odseku 2 je prebratím článku 2 ods. 1 smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, na základe ktorého patria do pôsobnosti zákona všetky druhy obalov uvedené na trh alebo do obehu na území SR. Oproti predchádzajúcej právnej úprave ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch (ďalej aj „predchádzajúci zákon o obaloch“) došlo k spresňujúcej formulačnej úprave (spojka „a“ v slovnom spojení „na trh a do obehu“ bola nahradená spojkou „alebo“), čím sa odstraňuje pretrvávajúca právna nejasnosť a výkladová nejednotnosť. Aktuálne znenie § 1 ods. 2 sa už jasne vzťahuje na tie obaly, ktoré sú na území SR uvádzané na trh podľa § 2 písm. h) alebo do obehu podľa § 2 písm. i) tohto zákona. Zákon síce opätovne jednoznačne neustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom „druh obalu“, avšak z dikcie odseku 2 je zrejmé, že druhové rozlíšenie sa má týkať samotného obalu ako výrobku (vzhľadom na jeho úžitkové využitie napr. členenie na spotrebiteľské, skupinové a prepravné obaly) bez ohľadu na jeho materiálové zloženie.

Ustanovením odseku 3 sa rieši vzťah k osobitným právnym predpisom, upravujúcim požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a podmienky ich používania (demonštratívne citovaných v poznámke pod čiarkou k odkazu č. 2), pričom nová právna úprava do týchto predpisov nezasahuje.

Komentár k § 2

V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s s ktorými zákon o obaloch pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. V porovnaní s s predchádzajúcim zákonom o obaloch došlo k doplneniu viacerých nových pojmov.

K písmenám a) až d)

Základnou definíciou je definícia pojmu obal. Definícia zároveň zahŕňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktoré sú transpozíciou smernice 2004/12/ES. Pojem „spotrebiteľský obal“ zdôrazňuje kumulatívny charakter dvoch podmienok, splnením ktorých má obal charakter spotrebiteľského obalu. Zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Z pojmu prepravných obalov sú vyčlenené cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa teda tento zákon nevzťahuje.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu a)

Príklad PREZENTÁCIE:

-   reklamný stojan alebo reklamný panel s s výrobkom na jednorazové použitie,

-   visací štítok zavesený priamo na výrobku,

-   zásobník na výrobky v mieste predaja určený na jednorazové použitie (napr. zásobník na žuvačky, lízanky, malé hračky, a pod.)

Príklad SUROVINY:

-   pekáreň dováža múku, cukor, kakao, atď. zabalené v papierových vreciach, alebo v iných obaloch,

-   výrobca elektroniky dováža, zabalené súčiastky.

K písmenu b) príklad: (SPOTREBITEĽSKÝ OBAL)

-   krabička s s vrecúškami čaju,

-   balíček dražé žuvačiek.

K písmenu c) príklad: (SKUPINOVÝ OBAL)

-   zmršťovacia fólia na skupinu PET fliaš,

-   kartónový stojan na jogurty,

-   plastový výlisok na uloženie ovocia, zeleniny.

K písmenu d) príklad: (PREPRAVNÝ OBAL)

-   paleta,

-   strečová fólia,

-   prepravka,

-   preložka.

K písmenám e) až f)

Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu e) príklad: (OPAKOVANE POUŽITEĽNÝ OBAL)

-   sklenená fľaša,

-   paleta,

-   prepravka alebo debna.

K písmenu f) príklad: (OPAKOVANÉ POUŽITIE)

-   opakovane naplnená pivová fľaša,

-   opätovne použitá paleta,

-    znovu naplnená kartónová škatuľa (odevy).

K písmenu g)

Zmena definície pojmu „povinná osoba“ v § 2 písm. g) vyplýva z nutnosti spresnenia tejto definície vzhľadom na skutočnosť, že podľa doteraz platnej právnej úpravy nebolo jednoznačne možné určiť subjekt povinnosti voči všetkým obalom uvedeným na trh v SR. Podľa novej definície je povinnou osobou ten, kto balí a/alebo plní výrobky do obalov v SR, dovozca balených výrobkov a dovozca/výrobca prázdnych obalov priamo určených do distribučnej siete. Postavenie povinnej osoby teda voči predchádzajúcej právnej úprave nadobúda aj výrobca prázdnych obalov, ktoré sú priamo alebo prostredníctvom ďalších dodávateľov či distribútorov odovzdávané/predávané spotrebiteľom (napr. nákupné tašky, prázdne zaváraninové poháre, atď.) Nová úprava tohto pojmu zároveň v podstatne vyššej miere zabraňuje vzniku možnej duplicity pri určovaní subjektu, ktorý je nositeľom povinností povinnej osoby. Nová definícia povinnej osoby zahŕňa medzi osoby nakladajúce s s obalmi fyzickú osobu podnikateľa a právnickú osobu (akúkoľvek).Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly subjektom, ktoré balia a plnia výrobky do týchto obalov, nie sú povinnými osobami v zmysle nového zákona o obaloch. Naďalej zostáva rozdiel medzi pojmom povinná osoba podľa zákona o obaloch a medzi vymedzením pojmu výrobca a dovozca obalov a materiálov z komodít spadajúcich pod povinnosť platby príspevkov do Recyklačného fondu podľa zákona o odpadoch. Podľa zákona o odpadoch má povinnosť platiť príspevok do Recyklačného fondu aj výrobca a dovozca, ktorý dodáva nepoužité prázdne obaly povinným osobám. Takýto výrobca a dovozca nie je povinnou osobou podľa zákona o obaloch, nemôže plniť neexistujúcu povinnosť (stanovené limity zhodnocovania/recyklácie podľa § 7) a môže si teda znížiť výšku svojho príspevku plateného do Recyklačného fondu len s s využitím postupu podľa § 56ods. 3, resp. ods. 4 zákona o odpadoch.

Príklady k základným pojmom:

K písmenu g) ods. 1 príklad: domáci balič plnič.

K písmenu g) ods. 2 príklad: dovozca balených výrobkov, distribútor výrobkov povinnej osoby nezapísanej v registri povinných osôb.

K písmenu g) ods. 3 príklad: distribútori prázdnych obalov, ktoré predávajú konečnému spotrebiteľovi.

K písmenu h)

Doplnenie definície „uvedenie na trh“ do návrhu zákona vyplynulo z vypustenia definície „uvedenia na trh“ v zákone č. 264/1999 Z. z., na ktorý sa v platnom zákone o obaloch odkazovalo. Potreba uvedenej úpravy vyplynula z adaptácie nariadenia (ES) č. 765/2008 do zákona č. 264/1999 Z. z. (ktoré "uvedenie na trh" definuje ako prvé sprístupnenie výrobku na trh Spoločenstva) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Obsahovo neprichádza k zmene oproti doterajšiemu významu pojmu „uvedenie na trh“. Z aplikačného hľadiska zákon naďalej nerieši otázku, kto je v rámci obchodného vzťahu osobou zodpovednou za uvedenie na trh, ani akým spôsobom sa uvedenie na trh preukazuje. V praxi preto bude, ako doposiaľ, pretrvávať variabilita pri výklade tejto otázky bez zjednocujúceho legislatívneho základu. Napríklad v súčasnosti sa uvedenie na trh preukazuje daňovými dokladmi, dodacími listami, obchodnými zmluvami posúdením postavenia zmluvných strán v obchodnom vzťahu s s určením rozhodujúceho podielu na uvedení na trh a pod.

Príklad:

- prechod z výroby do vlastných skladov nie je uvedenie na trh.

- poskytnutie svojich balených výrobkov zamestnancom je uvedenie na trh.

K písmenu i)

Uvedená definícia je prebratím ustanovenia predchádzajúceho zákona. Pojem „uvedenie do obehu“ má v zákone o obaloch svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu „uvedenie na trh“ nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy postačujúce na zabezpečenie plnenia povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch.

Príklad:

- dovozca prázdnych tašiek, ktoré predáva ďalej reťazcom.

K písmenu j)

Doplnenie definície „odpad z obalov“ medzi základné pojmy vyplynulo z požiadavky riešiť výkladové nejasnosti, ktoré spôsobovala jej absencia medzi základnými pojmami; definícia je prebratá zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Príklad výnimiek, ktoré sa nepovažujú za odpad z obalov:

- rozbité sklenené fľaše pri plnení fliaš výrobkom,

- poškodené PET fľaše v procese plnenia,

- odrezky, zvyšky obalov vznikajúce v procese balenia,

- nepodarky obalov vznikajúce v procese balenia.

K písmenu k)

Definícia pojmu „nakladanie s s obalmi“ bola do zákona doplnená pre zjednodušenie aplikácie zákona, vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa. Ide o pojem, ktorý súhrnne pomenúva činnosti, ktorých predmetom sú obaly.

K písmenu l)

Definovanie pojmu „odber opakovane použiteľných obalov“ si vyžiadalo odstránenie pojmu „spätný odber“ zo zákona o obaloch; odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber opakovane použiteľných zálohovaných obalov uvedených v § 6, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety).

K písmenu m)

Definovanie pojmu „recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

K písmenu n)

Definovanie pojmu „organická recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

K odseku 1

Ustanovenie § 3 zákona je prebratím čl. 4 smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, podľa ktorého má členský štát povinnosť prijať ďalšie opatrenia na obmedzovanie vzniku odpadov z obalov. Takýmto ďalším opatrením je podľa § 3 zákona vypracovanie programu prevencie. V § 3 ods. 1 zákona je vymedzený pojem „prevencia“, prebratý z čl. 3 ods. 4 smernice o obaloch. Novelizáciou tejto definície bol zabezpečený úplný súlad tohto ustanovenia so znením smernice o obaloch, nakoľko pojem „prevencia“ vymedzuje aj vo vzťahu k znižovaniu škodlivosti vyrobených obalov a odpadov z týchto obalov. Časť vety za bodkočiarkou v ustanovení písm. b) „...prevencia sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií, priaznivejších pre životné prostredie“ sa v súlade so znením smernice o obaloch, vzťahuje aj na preventívne opatrenie uvedené v písm. a) zákona.

K odseku 2

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona vymedzuje ako subjekt povinnosti pre vypracovanie programov prevencie povinnú osobu podľa § 2 písm. g) nového zákona o obaloch, avšak nositeľom uvedenej povinnosti nie je každý subjekt spĺňajúci definičné znaky pojmu povinná osoba, ale iba ten, ktorý je zároveň výrobcom výrobkov, ktoré súčasne balí alebo si ich dáva baliť iným subjektom (napr. balič/plnič), resp. povinná osoba, ktorá zároveň zabezpečuje balenie a distribúciu týchto balených výrobkov pod vlastnou obchodnou značkou. Ďalším zákonným predpokladom pre vznik povinnosti podľa odseku 2 je množstvo výrobkov uvádzaných na trh povinnou osobou, ktoré musia byť balené/plnené v množstve obalov presahujúcom 10 ton v priebehu jedného kalendárneho roku.

Na základe uvedeného bude mať povinnosť vypracovať program prevencie povinná osoba - balič/plnič, ktorý je zároveň výrobcom výrobkov, ktoré sám balí alebo dáva baliť tretím subjektom, a ktoré uvádza na trh v SR v množstve nad 10 ton obalov ročne. Nositeľom povinnosti podľa odseku 2 bude tiež povinná osoba – balič/plnič, ktorý je zároveň aj distribútor balených výrobkov, ktoré balí a uvádza na trh v SR v množstve nad 10 ton obalov ročne. Skutočnosť, že ustanovenie prvej vety odseku 2 „...vyrába výrobky, ktoré sú balené priamo...“, resp. „....ktorou je distribútor výrobkov, ktorý balí a distribuuje výrobky...“ uvádza ako jeden z definičných znakov výlučne len činnosť balenia výrobkov (vzniká teda otázka, či sa vzťahuje aj na plnenie), by nemala byť vo vzťahu k vymedzeniu okruhu subjektov uvedenej povinnosti vykladaná ako podmienka vylučujúca povinné osoby - plničov obalov, ako subjekty povinné vypracovať program prevencie, a to najmä vzhľadom na účel programov, ako preventívnych opatrení, vzťahujúcich sa na znižovanie množstva produkovaného obalového odpadu.

Obsahové náležitosti programov prevencie sú v odseku 2 vymedzené len formuláciou základných obsahových požiadaviek bez ich ďalšej špecifikácie. Zákon teda, tak ako doteraz, vytvára pomerne široký priestor pre povinné osoby, aké konkrétne opatrenia a ciele do svojich programov prevencie zahrnú. Zákonom stanovené náležitosti podľa odseku 2 však musia byť obsahom každého programu prevencie. Vzhľadom na možnú zmenu adresáta povinnosti oproti doterajšiemu právnemu stavu sa táto povinnosť stáva aktuálnou pre nových adresátov (tzn. tých, ktorí ju podľa predchádzajúceho zákona O obaloch nemali) už odo dňa účinnosti nového zákona o obaloch s s toleranciou šiestich mesiacov na zaslanie vypracovaného programu obvodnému úradu životného prostredia podľa odseku 3. Napriek absencii jednoznačného prechodného ustanovenia by sa táto povinnosť nemala „de facto“ vzťahovať na subjekty, ktoré už vypracovali programy prevencie podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ide o prenesenie povinnosti s s rovnakým obsahom z predchádzajúceho zákona. Ak teda v čase nadobudnutia účinnosti nového zákona o obaloch má povinná osoba spracovaný platný program prevencie, ktorý z obsahového hľadiska vyhovuje požiadavke odseku 2, plní si svoju zákonnú povinnosť.

V prípade nesplnenia povinnosti podľa odseku 2 hrozí povinnej osobe podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona sankcia až do výšky 20 000 eur.

K odsekom 3 a 4

Povinné osoby so sídlom podnikania v SR, ktorých sa týka povinnosť vypracovania programu prevencie, majú povinnosť zaslať vypracovaný program prevencie na príslušný obvodný úrad životného prostredia najneskôr do šiestich mesiacov od začatia ich činností. Vznik uvedenej povinnosti povinnej osoby sa tak viaže na začatie činností ustanovených v § 2 ods. 2 tohto zákona. Zákon zároveň ustanovuje povinnosť povinnej osoby vypracovať nový program prevencie a zaslať ho príslušnému obvodnému úradu životného prostredia v prípade, že dôjde k takej zmene činnosti, ktorá má vplyv na obsah programu prevencie. Lehota na splnenie uvedenej povinnosti je 4 mesiace od vzniku takejto zmeny. V praxi môže vzniknúť polemika, v akej lehote majú povinnosť zaslania spracovaného programu prevencie obvodnému úradu životného prostredia tie subjekty, ktoré ju podľa doterajšieho právneho stavu nemali (povinné osoby, podliehajúce povinnosti podľa § 3, ktoré podľa doterajšieho zákona o obaloch nespadali pod kategóriu „výrobcu výrobkov, ktoré sú balené priamo výrobcom alebo na základe jeho požiadavky treťou osobou“ alebo „distribútora výrobkov, ktoré sú balené a distribuované pod jeho obchodnou značkou“), no činnosť, zakladajúcu vznik tejto povinnosti, vykonávajú dlhšie obdobie, ako šesť mesiacov. Aj napriek tomu, že uvedenú situáciu nový zákon o obaloch nerieši (ani v prechodných ustanoveniach), povinnosť v takýchto prípadoch musí byť splnená za obdobných podmienok, ako keby išlo o novú činnosť, tzn. do šiestich mesiacov od účinnosti nového zákona o obaloch. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona hrozí povinnej osobe so sídlom na území SR v prípade nesplnenia povinnosti podľa odseku 2 sankcia až do výšky 20 000 eur.

K odseku 5

Ustanovenie odseku 5 je osobitné preventívne orientované ustanovenie, ktorého základným cieľom je umožniť spotrebiteľovi výber pri nákupe nápojov tak, aby si mohol vybrať nápoj buď v opakovane použiteľnom alebo v opakovane nepoužiteľnom (jednorazovom) obale, keďže zvyšovanie podielu opakovane použiteľných obalov patrí k hlavným nástrojom na znižovanie celkového množstva odpadov z obalov. Cieľom uvedeného novelizovaného ustanovenia je zvýšením predajnej plochy na 200 m2 odbremeniť menšie obchodné prevádzky od plnenia predmetnej povinnosti, čo môže mať z ekonomického hľadiska pozitívny dopad na menších predajcov, bez negatívnych dopadov tohto opatrenia na životné prostredie. Zvýšená miera používania opakovane použiteľných obalov je jedným z kľúčových nástrojov na obmedzovanie celkového množstva produkovaných odpadov z obalov, ktorý je ustanovený v čl. 2 ods. 1 smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Komentár k § 4

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vybraných ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 3 až 7

Odsek 3 zákona o obaloch obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Oproti predchádzajúcemu zneniu je v odseku 5 zadefinovaná povinnosť označovania obalov s s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu a v odseku 7 povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom.

K odsekom 8 a 9

Ustanovenie odseku 8 obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito. V danom prípade ide vlastne o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby určité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 1.

K odseku 10

V odseku 10 sa stanovujú požiadavky, ktoré musia byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do obehu. Ide o základné požiadavky smernice EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré sa týkajú výrobného zloženia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom. Podrobnosti o týchto základných požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov upraví Ministerstvo životného prostredia SR vykonávacím predpisom.

Komentár k § 5

Ustanovenie § 5 ods. 1 ustanovuje pravidlá pre označovanie obalov povinnou osobou na princípe dobrovoľnosti. Zavedenie princípu dobrovoľnosti označovania obalov/balených výrobkov vyplynulo z požiadavky na zosúladenie zákona o obaloch so smernicou 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, resp. s s rozhodnutím Európskej Komisie 97/129/ES, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Na základe uvedeného už povinná osoba nie je povinná označovať obaly uvádzané na trh alebo do obehu v Slovenskej republike napriek skutočnosti, že ide o významný nástroj na uľahčenie zberu, opätovného použitia a zhodnocovania, vrátane recyklácie, ako aj informovanie užívateľov obalov, vrátane spotrebiteľov, o systémoch návratu, zberu a zhodnocovania, ktoré sú pre nich dostupné.

V prípade, ak sa povinná osoba rozhodne obal/balený výrobok označiť podľa § 5, musí zabezpečiť, aby takéto označenie neodporovalo ustanoveniam zákona č. 665/2007 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu a spĺňalo požiadavky podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Za nesplnenie tejto zákonnej požiadavky povinnou osobou uloží príslušný orgán štátnej správy pre obaly a odpady z obalov podľa § 18 ods. 1 písm. e) pokutu až do výšky 20 000 eur. Podľa § 21 písm. d) zákona, podrobnosti o označovaní obalov ustanoví vykonávací právny predpis vydaný Ministerstvom životného prostredia SR.

K odsekom 1, 2 a 3

Podľa čl. 7 smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov majú členské štáty povinnosť vykonať potrebné opatrenia, aby zabezpečili vytvorenie systémov, ktoré zabezpečia návrat a zber použitých obalov a odpadov z obalov od spotrebiteľa s s cieľom ukončiť ho najvhodnejšou alternatívou v rámci odpadového hospodárstva, ako aj ich opätovné použitie alebo zhodnotenie vrátane recyklácie zozbieraných obalov alebo odpadov z obalov, s s cieľom zabezpečiť dosiahnutie stanovených cieľov zhodnotenia a recyklácie ustanovených touto smernicou.

Uvedeným opatrením je v podmienkach SR zavedenie systému zálohovania niektorých druhov obalov. Podľa odseku 2 by sa mali zálohovať všetky opakovane použiteľné obaly na nápoje, pričom pre túto kategóriu obalov sú v návrhu vykonávacieho právneho predpisu [k ustanoveniu § 21 písm. a) zákona] navrhované doterajšie výšky záloh. Nový zákon o obaloch ponecháva systém záloh aj na obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné (nielen obaly na nápoje). Cieľom zavedenia záloh pre tieto obaly je zabezpečiť separovaný zber tých použitých obalov, ktoré z hľadiska svojho množstva významne prispievajú k tvorbe odpadov, alebo sú z hľadiska svojho zloženia nebezpečné pre životné prostredie.

V návrhu vykonávacieho právneho predpisu [k ustanoveniu § 21 písm. a) zákona] sa uvádza výška zálohu za tieto obaly v sume „0“ eur, pričom sa však rozširuje zoznam zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, aj hliníkové plechovky na nápoje s s objemom od 250 ml do 500 ml. Uvedené legislatívne riešenie (zaradenie do zoznamu zálohovaných obalov, hoci s s nulovou výškou zálohu) však so sebou nesie riziko opomínania plnenia rovnakých povinností, aké platia pri zálohovaných opakovane použiteľných obalov (viď povinnosť označovania podľa odseku 4).

Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 3 hrozí podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona uloženie pokuty až do výšky 332 000 eur.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť označovania zálohovaných obalov na nápoje pojmom „zálohovaný obal“. Podľa § 21 zákona, podrobnosti o označovaní zálohovaných obalov na nápoje ustanoví vykonávací právny predpis vydaný Ministerstvom životného prostredia SR.

V návrhu tohto vykonávacieho predpisu sa zálohované opakovane použiteľné obaly označujú slovným spojením „Návratný obal.“, pričom povinnosť označovania slovami „Návratný obal“ nie je zavedená u zálohovaných opakovane nepoužiteľných obalov. Zákon pritom v odseku 4 nerozlišuje medzi uvedenými kategóriami obalov, naopak, ustanovuje, že všetky musia byť označené ako zálohované obaly (tzn. bez ohľadu na výšku zálohu). V prípade porušenia povinnosti ustanovenej v odseku pokutu až do výšky 332 000 eur.

K odsekom 5, 6 a 7

Ustanovenie odseku 5 je v zásade prebratím predchádzajúcej právnej úpravy podľa § 7 ods. 5 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch s s legislatívnymi zmenami zohľadňujúcimi niektoré výkladové a aplikačné nedostatky pôvodnej právnej úpravy. Povinnosť podľa odseku 5 sa už výslovne vzťahuje na všetky stupne (a subjekty) obchodného reťazca, ktoré zabezpečujú distribúciu a predaj výrobkov v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch. Na zálohované obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné sa povinnosť podľa odseku 5 nevzťahuje. Nové znenie odseku 5 rovnako výslovne ustanovuje povinnosť zúčastnených subjektov odoberať obaly rovnakého druhu a typu ako tie, ktoré uviedli na trh alebo do obehu. Identifikovaním obalu podľa druhu a typu, ktoré je bližšie špecifikované v návrhu vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu, by malo dôjsť k odstráneniu nedostatkov pri manipulácii s s týmito obalmi v obchodnom styku. Povinnosti toho, kto nakladá s s obalom, odoberať tieto obaly späť, bez ohľadu na skutočnosť, v akom objeme ich na trh alebo do obehu uviedol, bez viazania tohto odberu na nákup tovaru povinnosť vrátiť záloh v plnej výške sú prevzaté v nezmenenej podobe z predchádzajúceho ustanovenia § 7 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch. Vzhľadom na vzájomný vzťah zákona obaloch a zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ako špeciálnej právnej úpravy k všeobecnej, majú ustanovenia zákona o obaloch prednosť pred zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Odoberanie opakovane použiteľných obalov od spotrebiteľov sa preto nepovažuje za zber odpadov v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a ani subjekt, ktorý takúto činnosť vykonáva (spravidla maloobchod), sa v princípe nepovažuje za osobu, ktorá nakladá s s odpadom.

Na rozdiel od odseku 5 je povinnosť podľa odseku 6 už výslovne zameraný, okrem povinných osôb predovšetkým na prevádzky, v ktorých dochádza ku kontaktu so spotrebiteľmi. Ustanovenie sa týka tiež iba zálohovaných opakovane použiteľných obalov.

V odseku 7 je definovaná povinnosť informovať o pripravovaných zmenách druhu obalov a to najmenej tri mesiace pred vykonaním takejto zmeny. Na zálohované opakovane nepoužiteľné obaly sa táto povinnosť nevzťahuje.

Porušenie povinností podľa odsekov 5, 6 a 7 je podľa § 18 ods. 2 písm. c) sankcionované pokutou až do výšky 332 000 eur.

K odsekom 8, 9 a 10

V odseku 8 sa ustanovuje kumulatívne zabezpečenie plnenia informačnej povinnosti prostredníctvom médií (bez podrobnejšieho vymedzenia) spolu s s informáciami prístupnými priamo na predajnom mieste. Zverejnenie prostredníctvom oznamu na predajnom mieste sa týka len subjektu predávajúceho výrobky priamo spotrebiteľovi. Lehota 6 mesiacov na povinné odoberanie takýchto obalov plynie od okamihu zverejnenia oznamu. Ak dôvodom pre túto zmenu bude rozhodnutie povinnej osoby o vyradení zálohovaného obalu, je v záujme ostatných následných nositeľov tejto povinnosti (subjekty, ktoré ďalej uvádzajú do obehu výrobky v týchto obaloch) bez meškania zverejniť vlastné oznámenia, pretože povinnosť 6 mesačného odberu začína plynúť pre každého z nich od zverejnenia ich oznamu. Jednoznačnejšia formulácia ustanovenia odseku 9 poskytuje väčšiu právnu istotu spotrebiteľom pri spätnom odovzdávaní použitých zálohovaných obalov a vracaní záloh. Účelom odseku 10 je zabezpečenie využitia tých opakovane použiteľných obalov, ktoré sú spôsobilé k ďalším cyklom využitia ako obalu. Dodržanie tohto ustanovenia pri osobách, ktoré vzhľadom na ich charakter činnosti a zaradenie v obchodnom reťazci nemajú možnosť reálne priamo ovplyvniť využitie vyzbieraných obalov (napr. distribútor, ktorý nie je povinnou osobou), je diskutabilná a môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy.

Porušenie povinností podľa odsekov 8, 9 a 10 je podľa § 18 ods. 2 písm. c) sankcionované pokutou až do výšky 332 000 eur.

K odseku 1

Povinná osoba definovaná v § 2 písm. g) je nositeľom povinnosti zabezpečiť zber a následné zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov (vrátane opakovane použiteľných obalov) vo výške záväzných limitov, ktoré ustanoví Ministerstvo životného prostredia SR vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na tie povinné osoby, ktoré uvedú na trh alebo do obehu v súhrne menej ako 200 kg obalov za jeden kalendárny rok. Povinné osoby spadajúce pod uvedenú zákonnú „výnimku“ sú však naďalej nositeľmi ostatných povinností ustanovených zákonom o obaloch pre povinné osoby. Hlavným účelom zavedenia uvedeného množstvového limitu pre vznik povinnosti podľa tohto ustanovenia je byrokraticky nezaťažovať subjekty – povinné osoby, ktorých činnosť má minimálny vplyv na životné prostredie. Avšak tým, že tieto povinné osoby nie sú povinné plniť záväzné limity zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, sú povinné na základe zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov platiť príspevky do neštátneho účelového Recyklačného fondu za dovezené či vyrobené obalové komodity v sume určenej podľa § 56 zákona o odpadoch, pokiaľ nejde o komodity, ktoré sú od týchto platieb generálne oslobodené (výnimky pri komoditách papier a sklo v zmysle § 48 ods. 3 a 4 zákona o odpadoch).

Podľa novej právnej úpravy sa povinnosť zabezpečenia zberu odpadov z obalov a plnenia záväzných limitov zhodnocovania/recyklácie odpadov z obalov vzťahuje už aj na odpady z opakovane použiteľných obalov, ktorých započítanie do základu pre výpočet limitu sa uskutočňuje podľa § 7 ods. 6 zákona o obaloch v čase ich prvého použitia.

Povinná osoba je podľa novej právnej úpravy povinná zabezpečiť zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov. Keďže recyklácia je podmnožinou zhodnocovania, povinná osoba musí zabezpečiť prednostne recykláciu odpadov z obalov minimálne v množstve, ktoré ustanoví Ministerstvo životného prostredia SR vo všeobecne záväznom právnom predpise a až rozdiel medzi % recyklácie a % zhodnotenia môže povinná osoba zabezpečiť aj iným spôsobom zhodnocovania (napr. energetickým zhodnotením).

Zákon naďalej ponecháva na povinných osobách, akým spôsobom splnia svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1, tzn. povinná osoba má možnosť plniť si túto povinnosť sama alebo prostredníctvom oprávnenej organizácie, pričom v prípade, že vstúpila do zmluvného vzťahu s s oprávnenou organizáciou, zodpovednosť za plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 je prenesená na zmluvnom základe na oprávnenú organizáciu.

K odseku 2

Ustanovenie § 7 ods. 2 je prebratím ustanovenia čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Na základe uvedeného ustanovenia môže povinná osoba zabezpečiť plnenie povinnosti podľa tohto odseku aj preukázaním zhodnotenia/recyklácie odpadov z obalov v zariadení mimo územia SR, t. j. v inom členskom štátu Európskej únie, resp. aj mimo územia Spoločenstva, za predpokladu hodnoverného preukázania, že zhodnotenie/recyklácia týchto odpadov z obalov bolo uskutočnené za podmienok v zásade rovnakých, ako sú podmienky predpísané legislatívou Spoločenstva. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia je zároveň uskutočnenie prepravy odpadov z obalov v súlade s s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady 1013/2006 o preprave odpadu.

Podľa § 21 písm. g) zákona, podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia záväzných limitov v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov Európskej únie, ako aj mimo územia členských štátov Európskej únie, ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obaloch, ktorý ustanoví Ministerstvo životného prostredia SR.

K odseku 3

Ustanovenie odseku 3 vyníma z povinnosti podľa odseku 1 všetky odpady z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov a pre ktoré by bolo problematické zabezpečiť plnenie limitov zhodnotenia/recyklácie podľa odseku 1. Podľa odseku 3 sa povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona nevzťahuje na odpady z obalov, ktoré možno zaradiť ako nebezpečný odpad. S takýmito odpadmi sa nakladá ako s s nebezpečným odpadom v súlade s s ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, pričom postup podľa tohto zákona sa neuplatní. Uvedené sa vzťahuje aj na odpady z obalov znečistené nevyužitými zvyškami nebezpečných látok a nebezpečných prípravkov.

K odseku 4

Preukazovanie plnenia záväzných limitov recyklácie/zhodnotenia odpadov z obalov vychádza z predloženia dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov a to: od miesta vzniku týchto odpadov cez subjekt vykonávajúci ich zber až po zariadenie na ich zhodnocovanie vykonávajúce niektorou z činností zhodnocovania odpadov R1 až R11 podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

K odseku 5

Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 odseku 4 Rozhodnutia 2005/270/ES stanovujúceho formáty, ktoré sa vzťahujú na databázový systém podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Na základe ustanovenia odseku 5 sa hmotnosť odpadov z obalov vstupujúcich do procesu zhodnotenia/recyklácie považuje za množstvo odpadu použiteľné na preukázanie plnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona, za predpokladu, že sa množstvo prevzatého odpadu po vytriedení dostane do procesu recyklácie/zhodnotenia bez väčších strát.

K odseku 6

Započítavanie opakovane použiteľných obalov do množstva obalov uvedených povinnou osobou na trh alebo do obehu pre účely plnenia záväzných limitov v momente ich prvého použitia môže byť z pohľadu povinnej osoby ťažko realizovateľné, nakoľko tieto obaly sa stávajú odpadom až po vykonaní neurčitého počtu obehov v okamihu, keď sa prestanú používať. Aj napriek tomu je povinná osoba zo zákona o obaloch povinná plniť povinnosť zberu a zhodnotenia/recyklácie podľa § 7 ods. 1 v čase prvého použitia opakovateľne použitých obalov, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na tie povinné osoby, ktoré uvedú na trh za kalendárny rok súhrnne menej ako 200 kg obalov (všetkých, teda nielen opakovane použiteľných). Ak však povinná osoba uvedie na trh súhrnne menej obalov ako 200 kg za kalendárny rok, je povinná za tieto obaly platiť príspevok do neštátneho účelového Recyklačného fondu v sume vypočítanej podľa § 56 zákona o odpadoch, pokiaľ nejde o komodity, ktoré sú od týchto platieb generálne oslobodené (výnimky pri komoditách papier a sklo v zmysle § 48 ods. 3 a 4 zákona o odpadoch)

V dôsledku plnenia záväzných limitov zhodnotenia/recyklácie aj vo vzťahu k opakovane použiteľným obalom a zachovania pôvodného znenia ustanovení § 44 ods. 1, § 44a ods. 1, § 46 ods. 1 a 2 a § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (liberačné ustanovenia) zároveň dochádza k zrovnoprávneniu týchto obalov vo vzťahu k možnosti oslobodenia povinných osôb podľa zákona o obaloch od plnenia príspevkovej povinnosti do Recyklačného fondu v prípade plnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o obaloch.

K odseku 7

Ustanovenie odseku 7 bližšie vymedzuje spôsob plnenia povinnosti povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 zákona o obaloch. Zákon tak ponecháva na povinných osobách rozhodnutie, akým spôsobom splnia svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona.

Povinné osoby majú možnosť plniť si túto povinnosť:

a. samé, pričom v takomto prípade povinná osoba zodpovedá za všetky povinnosti ustanovené v zákone o obaloch a nadväzne v zákone o odpadoch sama,

alebo

b. prostredníctvom oprávnenej organizácie, pričom, v prípade, že sú v zmluvnom vzťahu s s oprávnenou organizáciou, zákon umožňuje prenesenie zodpovednosti za splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 z povinnej osoby na oprávnenú organizáciu.

K odseku 8

Cieľom ustanovenia je bližšie vymedziť podmienky vykonávania odberu zálohovaných opakovane použiteľných obalov v štádiu ich uvedenia do obehu. Zavedením definície pojmu „odber opakovane použiteľných obalov“ v § 2 písm. l) bol v zákone o obaloch nahradený predchádzajúci pojem "spätný odber", vzťahujúci sa výlučne na zálohované obaly. Nová právna úprava by sa vychádzajúc z tejto definície mala vzťahovať na odber všetkých opakovane použiteľných obalov, nielen zálohovaných, s s tým, že povinnosti súvisiace s s odberom zálohovaných opakovane použiteľných obalov ustanovuje § 6 zákona. Nový zákon o obaloch navyše tento pojem využíva aj v súvislosti s s vymedzením povinnosti odberu zálohovaných opakovane použiteľných obalov viažucim sa na plnenie povinnosti zberu odpadov z týchto obalov podľa § 7 ods. 1 zákona. Následkom uvedeného vzniká neprehľadné a zmätočné prepojenie dvoch samostatných systémov, a to systému zberu odpadov z obalov podľa § 7 ods. 1 a odberu opakovane použiteľných obalov podľa § 6 zákona. Zároveň sa ustanovuje zabezpečenie povinnosti odberu zálohovaných opakovane použiteľných obalov podľa odseku 8 bez nároku na odplatu za tento odber, čím sa zároveň dostáva do priameho rozporu s s ustanoveniami § 6 založenom na odplatnosti systému zálohovania obalov.

Pre jednoznačnú aplikáciu tohto zmätočného ustanovenia bude nevyhnutné usmernenie zo strany Ministerstva životného prostredia SR predovšetkým vo veci vyjasnenia toho, či nositeľ povinnosti (osoba uvádzajúca výrobky v obaloch do obehu) ju má realizovať iba voči zálohovaným opakovane použiteľným obalom alebo voči všetkým opakovane použiteľným obalom.

K odseku 9

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon naďalej ponecháva na povinných osobách, akým spôsobom splnia svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona, informačná povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje nielen na povinné osoby, ale aj na oprávnené organizácie zabezpečujúce zber odpadov z obalov pre povinnú osobu.

Povinná osoba, ktorá sa na základe § 7 ods. 7 písm. a) rozhodne plniť svoje povinnosti sama na vlastné náklady, je povinná informovať spotrebiteľov svojich produktov akým spôsobom zabezpečuje zber odpadov z obalov, ktoré táto povinná osoba uviedla na trh alebo do obehu.

K odseku 10

Povinnosť povinnej osoby podľa odseku 10 je doplnením právnej úpravy, ktorá sprehľadní vzájomné vzťahy medzi povinnou osobou a oprávnenou organizáciou, prostredníctvom ktorej si povinná osoba plní svoje zákonom ustanovené povinnosti a zároveň prispieva k efektívnemu plneniu povinností zo strany oprávnenej organizácie, najmä pokiaľ ide o riadne a včasné plnenie evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Na základe ustanovenia odseku 10 má oprávnená organizácia k dispozícii legislatívny nástroj na zabezpečenie všetkých informácií a údajov potrebných pre plnenie prenesených povinností v dostatočnom časovom predstihu.

K odsekom 11 a 12

Ustanovenie odseku 11 vymedzuje nový legislatívny nástroj, ktorého účelom je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, s s cieľom vytvoriť „legislatívny tlak“ pre registráciu a následné plnenie povinností povinných osôb podľa zákona o obaloch, vo vzťahu k subjektom – povinným osobám, ktoré si doposiaľ tieto zákonné povinnosti neplnili. Nutnosť zavedenia legislatívnych mechanizmov na riešenie tejto problematiky vyplýva zo skutočnosti, že určitý počet povinných osôb nie je v súčasnosti zapísaných v Registri povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len „register“) a teda ani neplní svoje povinnosti podľa zákona o obaloch, v dôsledku čoho sa do obehu dostáva množstvo obalov, z ktorých sa stávajú odpady bez finančného krytia ďalšieho nakladania s s odpadmi z týchto obalov. Ustanovenie odseku 11 zákona ukladá povinnosť osobe, ktorá uvádza do obehu výrobky balené v obaloch dodané od povinných osôb nezapísaných do registra, zabezpečiť za tieto ad hoc plnenie povinností podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona o obaloch. Nositeľom zodpovednosti za plnenie povinností povinnej osoby, ustanovených v § 7 ods. 11 zákona bude každý subjekt, ktorý ako prvý odoberá balené výrobky od povinnej osoby, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o obaloch, a ktorá si nesplnila povinnosť požiadať o zápis do registra podľa § 9 ods. 1 zákona o obaloch.

K preneseniu uvedenej zodpovednosti nedochádza v prípade, ak si povinnosť registrácie nesplnila povinná osoba podľa § 2 písm. e) bod 3 zákona o obaloch (povinná osoba, ktorá uvádza na trh prázdne obaly určené na predaj konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom distribučnej siete) nakoľko v takomto prípade sa do obehu neuvádzajú výrobky balené v obaloch, ale výlučne len prázdne obaly, čím nedochádza k naplneniu definičných znakov nositeľa povinnosti podľa § 7 ods. 11 zákona o obaloch.

K preneseniu zodpovednosti podľa § 7 ods. 11 taktiež nedochádza v prípade, ak si povinnosť registrácie nesplnila povinná osoba, ktorá ročne uvádza na trh alebo do obehu menej ako 200 kg obalov (súhrnne za rok všetkým odberateľom), nakoľko pre vznik zodpovednosti podľa § 7 ods. 11 nestačí len nesplnenie registračnej povinnosti povinnej osoby, ale zároveň musí ísť aj o povinnú osobu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o obaloch.

Ustanovením odseku 12 sa osobe, na ktorú prešla zodpovednosť za plnenie povinností povinnej osoby podľa odseku 11, dáva k dispozícii právny nástroj pre dosiahnutie potrebnej súčinnosti povinnej osoby v podobe oznamovania všetkých údajov nevyhnutných pre riadne plnenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa § 10 ods. 1.

K odseku 1

Podľa uvedenej definície pojmu „oprávnená organizácia“ je ňou obchodná spoločnosť podľa § 56 Obchodného zákonníka, následkom čoho má byť oprávnená organizácia svojou právnou formou zaraditeľná pod niektorý z typov právnických osôb, ktoré ako obchodné spoločnosti vymedzuje Obchodný zákonník. Vzhľadom na uvedené oprávnenou organizáciou teda nemôže byť akákoľvek právnická osoba podľa § 18 Občianskeho zákonníka. Podmienkou založenia oprávnenej organizácie je jej založenie povinnými osobami, pričom priznanie statusu oprávnenej organizácie sa viaže ku dňu jej zápisu do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií podľa § 9 zákona o obaloch

K písmenu a)

Ustanovenie písmena a) tohto odseku jednoznačne upravuje povinnosť oprávnenej organizácie plniť za povinnú osobu, s s ktorou uzavrela zmluvu o plnení povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona, povinnosť zabezpečenia zberu odpadov z obalov a plnenia záväzných limitov zhodnotenia/recyklácie odpadov z obalov ako aj povinnosti povinnej osoby týkajúce sa vedenia obalovej evidencie a ohlasovania údajov z tejto evidencie Ministerstvu životného prostredia SR za príslušný kalendárny rok.

K písmenám b) a c)

V týchto ustanoveniach zákon upravuje nové povinnosti oprávnenej organizácie – povinnosť predkladať Ministerstvu životného prostredia SR „Správu o činnosti oprávnenej organizácie“ za príslušný kalendárny rok s s presne definovaným obsahom [písmeno b)], ako aj dokumenty z riadnej individuálnej účtovnej závierky [písmeno c)], spolu s s ich elektronickým sprístupnením verejnosti.

Správu o činnosti predkladá oprávnená organizácia do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roku. V prípade nepredloženia Správy o činnosti oprávnenej organizácie ministerstvu, podľa § 18 ods. 2 písm. f) zákon určuje sankčný postih až do výšky 332 000 eur a zároveň jej vyčiarknutie z registra podľa § 9 ods. 12 zákona

K písmenu d)

V tomto ustanovení sa jednoznačne určuje povinnosť oprávnenej organizácie zabezpečovať plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona pre všetky obalové materiály, pre ktoré Ministerstvo životného prostredia SR ustanoví záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie všeobecne záväzným právnym predpisom.

K písmenu e)

Toto ustanovenie upravuje novú povinnosť oprávnenej organizácie, ktorej účelom je zabezpečiť vyššiu mieru účasti oprávnenej organizácie na separovanom zbere komunálnych odpadov z obalov. Podľa § 7 ods. 1 zákona má povinná osoba povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov uvedených na trh alebo do obehu a ich zhodnocovanie/recykláciu najmenej vo výške záväzných limitov, ktoré budú ustanovené vykonávacím predpisom Ministerstva životného prostredia SR. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná osoba spravidla nemôže zabezpečiť splnenie uvedenej povinnosti konkrétne pre ten istý obal, ktorý uviedla na trh/do obehu, má plniť povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona za druhovo rovnaký obal, ako ten, ktorý uviedla na trh/do obehu. Nakoľko v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch nebol uvedený predpoklad priamo upravený, v praxi tak pre povinné osoby/oprávnené organizácie existoval legálny priestor pre plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 takmer výlučne zhodnotením odpadov z obalov pochádzajúcich zo zberu iných ako komunálnych odpadov (odpady z rôznych druhov skupinových a prepravných obalov, ale aj spotrebiteľských obalov, ktoré sa nestali komunálnymi odpadmi), pri ktorých sú náklady na zber výrazne nižšie v porovnaní so zberom a potrebnou separáciou komunálnych odpadov. Uvedené sa prejavilo znižovaním záujmu o zber a separáciu odpadov z obalov, ktoré tvoria súčasť komunálnych odpadov a naopak v uprednostňovaní plnenia záväzných limitov zhodnotenia/recyklácie z odpadu z obalov prostredníctvom priemyselného odpadu. Keďže podstatnú časť komunálnych odpadov tvoria odpady zo spotrebiteľských obalov, je možné predpokladať, že s s postupne sa zvyšujúcou percentuálnou mierou záväzných limitov bude dochádzať aj k vyšším podielom plnenia týchto limitov práve z komunálnych odpadov.

Podľa ustanovenia písmena e) má oprávnená organizácia povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov v rozsahu minimálne 30% množstva spotrebiteľských obalov uvedených na trh alebo do obehu povinnými osobami, s s ktorými je vo vzájomnom zmluvnom vzťahu podľa § 7 ods. 7 písm. b) zákona. Podľa § 2 písm. b) zákona je spotrebiteľským obalom obal určený na bezprostrednú ochranu tovaru alebo skupiny tovarov, ktorý v mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre konečného užívateľa alebo pre spotrebiteľa. Pre oprávnenú organizáciu preto vzniká nutnosť mať k dispozícii nielen doklady preukazujúce samotný materiálový tok odpadov z obalov uvedených jej povinnými osobami na trh alebo do obehu podľa § 7 ods. 4 zákona, ale zároveň aj relevantné doklady o tom, že objem zozbieraných odpadov z obalov, ktoré pre povinné osoby na účely plnenia záväzných limitov zabezpečuje oprávnená organizácia, tvoria odpady zo spotrebiteľských obalov aspoň v množstve rovnajúcom sa 30 percentám všetkých spotrebiteľských obalov, ktoré tieto povinné osoby uviedli na trh alebo do obehu (za vykazovaný rok). Rovnako ako pri preukazovaní materiálového toku odpadov z obalov podľa § 7 ods. 4 zákona, ani v prípade preukazovania plnenia povinnosti podľa písmena e) zákon bližšie neupravuje podrobnosti o tom, akým spôsobom a akými dokladmi má byť uvedená povinnosť zo strany oprávnenej organizácie preukázaná.

Prípadné neplnenie uvedenej povinnosti zo strany oprávnenej organizácie nie je sankcionované podľa ustanovení § 18 zákona, avšak oprávnenej organizácii, ktorá si túto povinnosť nesplní ani po písomnej výzve ministerstva na jej plnenie, hrozí vyčiarknutie z registra podľa § 9 ods. 12 zákona.

K odseku 1

Podľa tejto právnej úpravy sa povinnosť požiadať o zápis do registra vzťahuje na každú povinnú osobu, tzn. aj na povinnú osobu, ktorá nemá povinnosť zabezpečenia zberu odpadov z obalov a plnenie limitov zhodnotenia/recyklácie podľa § 7 ods. 1 zákona (vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu kalendárneho roku neuvádza na trh/do obehu viac ako 200 kg obalov). Subjekty, ktoré sa stali povinnými osobami dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona o obaloch, sú podľa § 22 ods. 1 zákona povinné splniť si povinnosť podľa odseku 1 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona (tzn. do konca mesiaca júl 2010).

O registráciu žiada povinná osoba resp. oprávnená organizácia vo vlastnom mene a na vlastný účet, avšak využitím inštitútu zmluvného zastúpenia je možné uskutočnením úkonu registrácie splnomocniť aj oprávnenú organizáciu.

Tento odsek ustanovuje verejnosť registra, ako aj formu verejného prístupu k nemu (na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia SR).

Register povinných osôb a oprávnených organizácií nájdete na internetovej stránke: http://obaly.sazp.sk/regosob.php

K odseku 3

Povinná osoba a oprávnená organizácia požiadajú o zápis do registra v stanovenej lehote odo dňa začatia podnikania a nie odo dňa uvedenia obalov na trh alebo do obehu, ako tomu bolo doteraz.

K odsekom 4 až 6

Odseky 4 až 6 presne definujú, aké údaje je povinná fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba a oprávnená organizácia v žiadosti o zápis do registra uviesť.

K odsekom 7 až 9

Spresňuje sa procedúra zápisu povinných osôb a oprávnených organizácií do registra, ktoré si vyžiadala prax. Podľa odseku 7 má Ministerstvo životného prostredia SR povinnosť zaslať povinnej osobe alebo oprávnenej organizácii potvrdenie o zápise do registra do 30 dní od zápisu. Ustanovenia odsekov 8 a 9 sú doplnením chýbajúcich procesných ustanovení vzťahujúcich sa na prípady podania neúplnej žiadosti o zápis do registra zo strany povinnej osoby/oprávnenej organizácie. Prípadné nesplnenie povinnosti podľa odseku 8 povinnou osobou je podľa § 18 ods. 1 písm. j) sankcionované pokutou až do výšky 20 000 eur. Následkom nesplnenia povinnosti podľa odseku 9 zo strany oprávnenej organizácie, je jej nezapísanie do registra.

K odseku 10

Povinná osoba a oprávnená organizácia je povinná nahlásiť každú zmenu údajov uvedených v žiadosti o zápis do registra do 30 dní od vzniku zmeny. Podľa § 18 ods. 1 písm. k) nového zákona je nesplnenie povinnosti ustanovenej týmto odsekom sankcionované pokutou do výšky 20 000 eur. Podľa novej právnej úpravy už skutková podstata uvedeného priestupku zahŕňa aj konanie povinnej osoby spočívajúce v oznámení nepravdivých a neúplných údajov.

K odseku 11

Ide o novú povinnosť uloženú oprávnenej organizácii, ktorá sleduje kontrolu pohybu povinných osôb v rámci oprávnenej organizácie. Uvedená zmena je nevyhnutná z dôvodu veľkého počtu povinných osôb prítomných na trhu vo vzťahu k ich možnosti zmeny zmluvného partnera.

K odseku 12

Dopĺňa sa právomoc Ministerstva životného prostredia SR vyškrtnúť oprávnenú organizáciu z registra, ak si neplní svoje povinnosti ustanovené v § 8 ods. 2, pričom proces vyčiarknutia podľa odseku 12 sa uskutočňuje v správnom konaní.

K odseku 13

Dopĺňa sa právomoc Ministerstva životného prostredia SR vyčiarknuť povinnú osobu a oprávnenú organizáciu z registra, ak prestanú byť podnikateľskými subjektmi.

Komentár k § 10

§ 10 ukladá povinnej osobe a oprávnenej organizácii povinnosť evidovať obaly a odpady z obalov podľa zákonom definovaných požiadaviek. Povinná osoba je povinná viesť evidenciu o obaloch uvedených na trh a do obehu, ako aj o plnení záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a uchovávať doklady z evidencie po dobu najmenej 5 rokov. Údaje z tejto evidencie je povinná osoba povinná nahlásiť Ministerstvu životného prostredia SR za uplynulý kalendárny rok najneskôr do konca februára nasledujúceho kalendárneho roka.

Zákon neobmedzuje povinné osoby, aby v rámci zmluvného vzťahu podľa § 7 ods. 7 písm. b) nezverili zabezpečovanie plnenia povinností podľa § 10 ods. 1 zmluvnej oprávnenej organizácii. V takomto prípade však nedochádza k presunu zodpovednosti za ich splnenie pred zákonom o obaloch na oprávnenú organizáciu.

Komentár k § 11

Vymedzuje sa štruktúra orgánov štátnej správy pre obaly a odpady z obalov, z ktorej došlo k vypusteniu Ministerstva hospodárstva SR.

Komentár k § 12

Vymedzuje sa postavenie a pôsobnosť Ministerstva životného prostredia SR. Za významnú zmenu možno označiť presun podstatnej kompetencie pre riešenie pochybností o povahe výrobku s s ochrannou funkciou, či ide o obal alebo nie.

Komentár k § 13 až 16

Vymedzuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy pre obaly a odpady z obalov.

Komentár k § 17

Účelom výkonu štátneho dozoru je kontrola dodržiavania povinností vyplývajúcich zo zákona o obaloch, ako aj požiadaviek jeho vykonávacích predpisov. Pod výkon štátneho dozoru spadá aj kontrola splnenia opatrení na nápravu, uložených podľa odseku 2. Z hľadiska právomocí pri výkone kontroly a ukladaní pokút majú Slovenská inšpekcia životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia rovnaké postavenie. Osobitné postavenie prináleží Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorej kontrolné právomoci sú zamerané na vlastnosti a zloženie obalov, ich označovanie a kontrolu plnenia povinností, realizovaných v obchodných prevádzkach.

Komentár k § 18

Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona o obaloch došlo k výraznému (niekoľkonásobnému) zvýšeniu sankčného postihu smerujúcemu k zvýšeniu motivácie povinných subjektov postupovať v súlade s s ustanoveniami zákona ako aj k preskupeniu niektorých menej závažných skutkových podstát protiprávnych konaní z kategórie vyšších sankčných postihov do nižšej kategórie.

Komentár k § 19

Ustanovujú sa základné pravidlá ukladania a úhrady pokút za porušenie zákona o obaloch a jeho vykonávacích predpisov. Po márnom uplynutí prekluzívnych lehôt ustanovených v odseku 1 už nemožno začať konanie o uložení pokuty.

Komentár k § 20

Vymedzuje sa, na ktoré konania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v jeho platnom znení. Ide o základný procesný predpis pre všetky ostatné konania (vrátane konaní o uložení pokút), upravujúci najmä náležitosti podania, procesné práva účastníka konania, spôsob a formu dokazovania a riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Komentár k § 21

Splnomocňovacími ustanoveniami sa vytvárajú pre Ministerstvo životného prostredia SR zákonné medze na vydanie jedného či viacerých vykonávacích predpisov k zákonu o obaloch. Tým, že zákon o obaloch nadobudol ako celok účinnosť k jednému dátumu (1.5.2010), k uvedenému dátumu mala byť pripravená a do praxe uvedená (účinná) aj vykonávacia legislatíva. Absencia platných a účinných vykonávacích predpisov ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona spôsobí aplikačné problémy plnenia tých zákonných povinností, ktoré sú na podrobnejšie vykonanie naviazané, ako aj nemožnosť realizácie kontrolných právomocí orgánov štátneho dozoru vo vzťahu k takýmto povinnostiam.

Komentár k § 22

K odseku 1
Vzhľadom na zmenu vymedzenia pojmu „povinná osoba“ bolo nutné poskytnúť subjektom, ktoré sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stali povinnými osobami, dostatočný časový priestor na splnenie povinnosti podať žiadosť o zápis do registra povinných osôb a oprávnených organizácií. To prakticky znamená, že povinná osoba, ktorá sa stala povinnou osobou dňom nadobudnutia účinnosti zákona, je povinná si plniť požadovanú povinnosť najneskôr do 31.7.2010.
Napriek absencii jednoznačného prechodného ustanovenia, subjekty – povinné osoby, ktoré boli povinnými osobami aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, by o registráciu žiadať nemali, nakoľko u nich zmena statusu osoby nenastala a sú už registrované.

K odseku 2
Vzhľadom na vymedzenie novej povinnosti oprávnenej organizácie v § 8 ods. 2 písm. c) bolo potrebné poskytnúť dostatočný časový priestor na realizáciu tejto povinnosti.

Komentár k § 23

Odkazuje sa na smernicu EP a Rady 98/34/ES, ktorá sa uvádza pri technických predpisoch v zmysle LPV SR.

Komentár k § 24

V zmysle legislatívnych pravidiel sa uvádza transpozičný odkaz.

Komentár k § 25

V súvislosti s s predkladaním nového zákona bolo potrebné zrušiť Čl. 1 predchádzajúceho zákona a všetkých vykonávacích predpisov vydaných na jeho základe.

Komentár k prílohe č. 1

V súlade so smernicou EP a Rady 2004/12/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov boli do navrhovaného zákona o obaloch zapracované „Kritériá podrobnejšie definujúce obal“.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia (ďalej len „MŽP SR“) č. 91/2011 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch zo 14. marca 2011, po takmer ročnej účinnosti nového zákona č. 119/2010 Z. z. z 3. marca 2010 o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o obaloch”) dotvára novú legislatívu pre oblasť obalov a odpadov z obalov a vypĺňa tak legislatívnu medzeru, ktorá od 1.5.2010 v slovenskom práve životného prostredia reálne existovala. Z obsahového hľadiska v podstate nahrádza predmet úpravy zrušenej vyhlášky MŽP SR č. 210/2005 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch. Ako zásadný vykonávací predpis k zákonu o obaloch dáva zároveň odpovede na viaceré nejasnosti, ktoré od 1.5.2010 pretrvávali, pričom vnáša do praktickej aplikácie zákona o obaloch aj viacero inovatívnych riešení.

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, úvodný paragraf vyhlášky ustanovuje predmet jej úpravy, v súlade s príslušnými splnomocňovacími ustanoveniami podľa § 21 písm. b) až g) zákona o obaloch. V porovnaní s predchádzajúcou vyhláškou č. 210/2005 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch, na základe ustanovení § 21 zákona o obaloch, nová vyhláška rozširuje predmet svojej úpravy a vykonáva splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa záväzných limitov pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie, ustanovenia upravujúce podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia záväzných limitov v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov v EÚ ako aj mimo EÚ a upravuje nové vzory tlačív ako aj náležitosti vzoru potvrdenia o zápise do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len „register“).

V súlade so splnomocňovacím ustanovením podľa § 21 písm. b) zákona o obaloch, ustanovenie § 2 vyhlášky upravuje obsah a spôsob vedenia registra, pričom upravuje výlučne jeho obsahové náležitosti, s rozdelením registrovaných údajov samostatne na povinné osoby – fyzické osoby a povinné osoby/oprávnené organizácie – právnické osoby. Ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 vyhlášky tak neupravujú obsahové náležitosti žiadostí o registráciu povinných osôb a oprávnených organizácií, ktoré vymedzuje v ustanovení § 9 ods. 4 a 5 priamo zákon o obaloch. Vzhľadom na uvedené, zodpovednosť za riadne vedenie registra nesie v súlade s § 12 ods. 2 zákona o obaloch MŽP SR, ktoré tento register vedie prostredníctvom poverenej osoby – Slovenskej agentúry životného prostredia (ďalej len „SAŽP“).

Ustanovenie § 2 ods. 3 vyhlášky výslovne zavádza výlučne elektronickú formu vedenia registra, ktorá nahrádza predchádzajúcu právnu úpravu vedenia registra v písomnej a zároveň v elektronickej forme. Na základe uvedenej právnej úpravy, v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 2 zákona o obaloch, je register verejne prístupný v elektronickej podobe na internetovej stránke MŽP SR.

Ustanovenia § 2 ods. 4 a 5 vyhlášky odkazujú na prílohy č. 1 a 2 vyhlášky, zavádzajúce vzor žiadosti o zápis do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií (príloha č. 1) a vzor potvrdenia o zápise do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií (príloha č. 2). Jednoznačné obsahové vymedzenie náležitostí žiadosti o zápis do registra, ktoré v predchádzajúcej právnej úprave podľa vyhlášky č. 210/2005 Z. z. absentovalo, prispeje k zabezpečeniu prehľadnosti a jednoznačnosti v systéme vedenia registra.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o obaloch povinná osoba vedie a uchováva evidenciu o obaloch uvedených na trh a do obehu a o plnení záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa § 21 písm. c) zákona o obaloch má táto vyhláška ustanovovať podrobnosti o evidencii obalov, odpadov z obalov a o ich vedení, podrobnosti o ohlasovaní údajov z evidencie obalov a odpadov z obalov. V súlade s vymedzením pojmu „povinná osoba“ podľa § 2 písm. g) zákona o obaloch, ustanovenie § 3 ods. 1 vyhlášky upravuje podrobnosti vedenia evidencie podľa obalových materiálov uvádzaných na trh alebo do obehu všetkými subjektmi spĺňajúcimi definičné znaky pojmu povinná osoba podľa zákona o obaloch. V súlade s ustanovením § 10 ods. 2 písm. a) zákona o obaloch vedie súhrnnú evidenciu spôsobom podľa § 3 ods. 1 vyhlášky aj oprávnená organizácia, a to pre všetky povinné osoby, pre ktoré zabezpečuje plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o obaloch.

Ustanovenie § 3 ods. 3 vyhlášky vzťahuje vedenie evidencie aj na opakovane použiteľné obaly a na obaly naplnené nebezpečnými látkami (podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený predchádzajúci zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch).

Ustanovenie odsekov 4, 5, 6 a 7 upravuje podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie a podávania „obalových hlásení“ zo strany povinných osôb, ktoré si plnia svoje povinnosti v súlade s ustanovením § 7 ods. 7 písm. a) zákona o obaloch, resp. povinných osôb a oprávnených organizácií, v prípade ich vzájomnej zmluvnej spolupráce podľa § 7 ods. 7 písm. b) zákona o obaloch.

Z ustanovenia odseku 4 vyplýva, že vedenie evidencie obalov a odpadov z obalov na tlačive podľa prílohy č. 3 vyhlášky, sa vzťahuje výlučne na povinné osoby, ktoré si svoje zákonné povinnosti zabezpečujú samostatne, t. j. podľa § 7 ods. 7 písm. a) zákona o obaloch. Tieto povinné osoby tak vypĺňajú tlačivo podľa prílohy č. 3, Tabuľku č. 1 ako aj Tabuľku č. 2, spôsobom a s dodržaním termínov podľa § 3 ods. 4 vyhlášky.

Z ustanovenia odseku 5 vyplýva, že v prípade povinných osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s oprávnenou organizáciou podľa § 7 ods. 7 písm. b) zákona o obaloch, vedie evidenciu obalov ako aj evidenciu o odpadoch z obalov podľa tejto vyhlášky za tieto povinné osoby oprávnená organizácia. Na základe uvedeného je tak výlučne povinnosťou oprávnenej organizácie vypĺňať tlačivo podľa prílohy č. 3 vyhlášky, Tabuľku č. 1, za tieto povinné osoby, a to v rozsahu údajov poskytnutých od povinných osôb, pre ktoré zabezpečuje plnenie záväzných limitov.

Uvedené je jednoznačným výkladom formulácie ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o obaloch .... „oprávnená organizácia vedie súhrnnú evidenciu od povinných osôb...“.... vo význame, že oprávnená organizácia zhromažďuje od povinných osôb, s ktorými je v zmluvnom vzťahu, nimi vedené evidenčné údaje o obaloch. Vzhľadom na skutočnosť, že v takomto prípade zákon o obaloch ani táto vyhláška bližšie neupravujú podrobnosti údajov, ktoré poskytuje povinná osoba oprávnenej organizácii, konkrétny spôsob a forma poskytnutých údajov bude vyplývať zo vzájomnej dohody povinnej osoby a príslušnej oprávnenej organizácie. Údaje takto poskytnuté povinnou osobou, oprávnená organizácia sumarizuje a na ich základe vypĺňa tlačivá evidencie obalov a odpadov z obalov podľa prílohy č. 3 vyhlášky.

Uvedené jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4, resp. § 3 ods. 2 vyhlášky, ktorý vedenie evidencie na tlačive podľa prílohy č. 3 (v rozsahu tabuľky č. 1 a č. 2) vzťahuje výlučne na povinné osoby podľa § 7 ods. 7 písm. a) zákona o obaloch.

Ustanovenie § 3 ods. 7 vyhlášky upravuje podrobnosti ohlasovania evidenčných údajov zo strany oprávnených organizácií za povinné osoby, ktoré sú s nimi vo vzájomnom zmluvnom vzťahu. Uvedené ustanovenie, spoločne s ustanoveniami uvedenými v prílohe č. 4 vyhlášky – Spôsob vypĺňania tlačiva, jednoznačne upravuje podávanie hlásenia zo strany oprávnenej organizácie podľa prílohy č. 4 vyhlášky súhrnne za všetky povinné osoby, s ktorými má oprávnená organizácia uzatvorenú zmluvu o plnení povinnosti podľa § 7 ods. 7 písm. b) zákona o obaloch, tzn. ohlasovanie údajov na jednom tlačive podľa prílohy č. 4 vyhlášky za všetky povinné osoby spoločne.

Požiadavka na dobrovoľnosť systému označovania obalov, ustanovená v § 5 zákona o obaloch, vyplýva z rozhodnutia Európskej Komisie 97/129/ES, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Na základe uvedeného už povinná osoba nie je nositeľom obligatórnej povinnosti označovať obaly uvádzané na trh v SR.

Ustanovenia § 4 vyhlášky upravuje na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa § 21 písm. d) zákona o obaloch podrobnosti o označovaní obalov (§ 5 zákona) a o označovaní zálohovaných obalov na nápoje (§ 6 ods. 4 zákona). Možnosti grafického označovania obalov ustanovuje príloha č. 5 vyhlášky. Bod 1 prílohy č. 5 vyhlášky upravuje možnosti označenia (číslovanie a skratky) obalu podľa materiálového zloženia v súlade s rozhodnutím Európskej Komisie 97/129/ES, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Predmetné ustanovenie zavádza popri slovnej skratke názvu použitého materiálu aj číselné označenie materiálu, pričom vymedzuje možnosť výberu označenia z alternatív podľa písm. a), b) a c). Body 2 a 3 prílohy č. 5 ustanovujú ďalšie možnosti označenia obalu podľa materiálového zloženia, resp. označenie, ktorá znamená, že obal po použití treba dať do zbernej nádoby. Uvedené spôsoby označovania nevyplývajú z európskej legislatívy, ale sú používané v rámci zaužívaného označovania obalov uvádzaných na trh v SR, pričom boli schválené aj v priebehu notifikačného procesu k zákonu o obaloch.

Ustanovenie odsekov 4 a 5 upravuje označovanie zálohovaných obalov na nápoje slovným spojením „Návratný obal“, pričom v odseku 4 je v nadväznosti na ustanovenie § 3 vyhlášky MŽP SR č. 81/2011 Z. z. o zálohovaní obalov nápoje, osobitne vymedzený režim označovania zálohovaných obalov na nápoje, na základe ktorého sa uvedené označovanie vzťahuje výlučne na zálohované opakovane použiteľné obaly.

Ustanovenie § 5 vyhlášky odkazuje na prílohu č. 6, ktorá uvádza podrobnosti o požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov.

Ustanovenie odseku 1 vyhlášky na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa § 21 písm. f) zákona o obaloch odkazuje na prílohu č. 7 vyhlášky ustanovujúcu záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov (§ 7 ods. 1 zákona o obaloch). Príloha č. 7 vyhlášky ustanovuje záväzné limity pre päť obalových materiálov – sklo, plasty, papier, kovy a drevo, pričom percentuálne hodnoty záväzných limitov upravuje pre roky 2010, 2011 a 2012, s určením plnenia záväzných limitov podľa roku 2012 aj pre roky nasledujúce po tomto roku v prípade, že nebude uskutočnená úprava ich percentuálnej výšky v súlade s postupom podľa čl. 6 bod 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už vyhláška ustanovuje vyšší ako nulový záväzný limit aj pre obalový materiál – drevo, a to počnúc rokom 2011, vo výške 25% (zhodnocovanie) a 15% (recyklácia).

Ustanovenia odsekov 2 a 3 vyhlášky upravuje v súlade so splnomocňovacím ustanovením podľa § 21 písm. g) zákona o obaloch podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia záväzných limitov v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov Európskej únie (vrátane územia SR), ako aj mimo územia členských štátov Európskej únie. V súlade so zákonným vymedzením povinnosti podľa § 7 ods. 4 zákona o obaloch odseky 2 a 3 vyhlášky ustanovujú podrobnosti o obsahových náležitostiach dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov potrebných na preukázanie plnenia záväzných limitov.

Odsek 4 ustanovuje všeobecnú požiadavku na doloženie relevantnej podkladovej dokumentácie preukazujúcej skutočnosti, ktoré musí obsahovať doklad o materiálovom toku odpadov z obalov.

Ustanovenie odseku 5 upravuje požiadavku na zabezpečenie slovenského prekladu dokumentácie potrebnej na preukázanie skutočností vyžadovaných v rámci obsahových náležitostí dokladov týkajúcich sa udelených environmentálnych povolení subjektom uskutočňujúcim zhodnotenie/recykláciu odpadov z obalov mimo územia SR.

Ustanovenie § 7 vyhlášky upravuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k potvrdeniam o registrácii povinných osôb a oprávnených organizácií vydávaným MŽP SR podľa § 9 ods. 7 zákona o obaloch.

Ustanovenie § 8 vyhlášky deklaruje prevzatie právnych aktov Európskej únie, v súlade s prílohou č. 8 vyhlášky.

Ustanovenie § 9 vyhlášky určuje ako dátum nadobudnutia účinnosti vyhlášky 1. apríl 2011.

Vyhláška MŽP SR č. 81/2011 Z. z. o zálohovaní obalov na nápoje je vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 21 písm. a) zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o obaloch”) ako všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci zoznam zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a výšku zálohu za ne a výšku zálohu za zálohované, opakovane použiteľné obaly (§ 6 zákona o obaloch). Táto vyhláška fakticky nahrádza vyhlášku MŽP SR č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly, ktorá bola zrušená prijatím zákona o obaloch (1. 5. 2010).

Ustanovenie § 1 vyhlášky vymedzuje predmet právnej úpravy vyhlášky, s úpravou výšky zálohu pre opakovane použiteľné obaly ako aj obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ustanovením zoznamu zálohovaných opakovane nepoužiteľných obalov.

Ustanovenie § 2 vyhlášky upravuje výšku zálohu za zálohované opakovane použiteľné obaly na nápoje. Rovnako ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa vyhlášky MŽP SR č. 732/2002 Z. z. tvoria základ zálohovania týchto obalov obaly s objemom maximálne 2000 ml vrátane. Pojem „nápoj“ vyhláška vymedzuje odkazom pod čiarou č. 1 na § 3 ods. 4 výnosu MP SR a MZ SR č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu SR v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného vymedzenia je nápojom kvapalná poživatina obsahujúca viac ako 80 % vody, schopná uspokojovať fyziologickú potrebu vody; nápoje sa členia spravidla na nealkoholické a alkoholické, pričom nápojom nie je mlieko. V zmysle tohto vymedzenia pojmu „nápoj“ sú predmetom zálohovania opakovane použiteľné obaly s rôznym objemom (do 2000 ml), napr. na malinovky, pivo, minerálne vody čisté aj ochutené a pod.

Ustanovenie písm. b) upravuje výška zálohu za sklené obaly na pivo s iným ako korunkovým uzáverom. Pri týchto obaloch bol v porovnaní s obalmi podľa písm. a), ustanovený vyšší záloh za účelom zvýšenia motivácie spotrebiteľov na ich vrátení.

Ustanovenie písm. c) upravuje výšku zálohu za ďalšie opakovane použiteľné obaly na nápoje, ktoré nemožno zaradiť pod písmená a) alebo b). Ide napríklad o kovové obaly – nerezové sudy na pivo, resp. nealkoholické nápoje, ktorých hodnotu zohľadňuje aj ustanovená výška zálohu za tieto obaly.

Ustanovenie odseku 1 upravuje výšku zálohu za opakovane nepoužiteľné PET obaly na nápoje a vody s objemom nad 500 ml vrátane, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave vo vyhláške 732/2002 Z. z. ustanovuje aj zálohovanie opakovane nepoužiteľných kovových obalov, konkrétne hliníkových plechoviek na nápoje s objemom do 500 ml vrátane. Pojem „voda“ je v odseku 1 písm. b) vymedzený odkazom pod čiarou č. 3, na základe § 2 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. augusta 2000 č. 2313/4/2000-100, ktorý definuje pojmy „Pramenitá stolová voda“, „Pramenitá dojčenská voda“, „Prírodná minerálna voda“, „Prírodná liečivá voda“ a „Balená pitná voda“.

Ustanovenie odseku 2 určuje výšku zálohu za zálohované obaly , ktoré nie sú opakovane použiteľné (odsek 1) na 0 eur za jeden takýto obal.