Závery diskusného fóra „Energetické zhodnocovanie odpadov“

Účastníci diskusie skonštatovali, že Slovenská republika naďalej zostáva na chvoste EÚ vo využívaní energie tých odpadov, ktoré už nie je možné znovu použiť príp. materiálovo zhodnotiť. Správa o stave životného prostredia v SR za rok 2009 uvádza, že sa z celkového množstva 8,5 mil. ton vyprodukovaných odpadov energeticky využilo iba 1,8% (155 470 ton). V prípade komunálneho odpadu činí tento príspevok 10%.

Slovensko naďalej zostáva skládkovacou veľmocou. Na skládkach končí ročne viac ako 2,6 mil. ton odpadov a vyše 80% produkcie komunálnych odpadov.

Ukazuje sa, že SR dosahuje iba podpriemerné výsledky v oblasti recyklácie odpadov (25 kg/obyvateľa/rok) a tento hendikep neodstráni v blízkej budúcnosti ani vznik ďalších Recyklačných fondov.

Tento stav je alarmujúci a v príkrom rozpore s trendom v Európskej únii, kde sa odpady považujú za významný zdroj energie, ktorý sa využíva na výrobu tepla a elektrickej energie.

Spaľovne odpadov dnes patria k moderným zariadeniam s najprísnejšími emisnými limitmi pre vypúšťané znečisťujúce látky a ich uvedenie do prevádzky podlieha zložitému systému povoľovania za účasti mnohých úradov a verejnosti. Vo svete patria k najbezpečnejším a environmetálne najprijateľnejším riešeniam. Podľa Európskej konfederácie zariadení na energetické využívanie odpadov (CEWEP) dnes v Európe funguje vyše 400 spaľovní s celkovou ročnou kapacitou vyše 67 mil. ton odpadu a ich počet každoročne narastá. Švajčiarsko všetok svoj komunálny odpad spaľuje v 30 spaľovniach a zásadne ho neskládkuje. Zariadenia na energetické využívanie odpadov sú pri tom v mnohých prípadoch priamo v centrách miest, pretože takéto umiestnenie je z hľadiska zásobovania teplom najvýhodnejšie a pre obyvateľov najlacnejšie. K takému riešeniu priviedla Švajčiarov zodpovednosť za dôslednú ochranu životného prostredia.

V SR existuje množstvo bariér zabraňujúcich rozvoju energetického zhodnocovania odpadov. Účastníci diskusného fóra identifikovali 3 hlavné dôvody, prečo sa u nás nerozvíja využívanie energie z odpadov:

1. Nízke ceny za ukladanie odpadov na skládkach

2. Skutočnosť, že teplo vyrobené v spaľovniach nie je povinne odoberané

3. Negatívny postoj a predsudky obyvateľov k spaľovniam

V SR bolo v roku 2009 v prevádzke 136 skládok odpadov, ktoré ponúkajú najnižšie ceny za zneškodnenie odpadov. Zneškodňovanie odpadov je podľa hierarchie nakladania s odpadmi najhorším možným riešením. Skládky patria k významným zdrojom znečisťovania ovzdušia, rozkladnými procesmi prispievajú k tvorbe skleníkových plynov, predovšetkým metánu, ktorého príspevok ku globálnemu otepľovaniu je 25 krát väčší ako pri CO_2. 

Za vyššie ceny v spaľovniach oproti skládkam môže aj skutočnosť, že teplo, ktoré spaľovne vyrobia nie je umiestňované do rozvodných sietí a využívané priamo z domáceho „paliva“ vyprodukovaného občanmi, ale nahrádzané inými neobnoviteľnými zdrojmi (napr. zemným plynom, uhlím), čo je v priamom rozpore so stratégiou energetickej bezpečnosti SR a logikou veci. Komunálny odpad je energetickým nosičom porovnateľným s hnedým uhlím. Jeho výhrevnosť dosahuje 9 -12 MJ/kg. Niektoré druhy odpadov dosahujú výhrevnosť vyše 30 MJ/kg.

Z dlhodobého hľadiska je skládkovanie odpadu neudržateľné, nezodpovedné, škodlivé životnému prostrediu a zdraviu ľudí. Podľa Európskej agentúry životného prostredia (EEA) je potrebné vynakladať zvýšené úsilie na maximálne využívanie odpadov a zabezpečiť ich odklon od skládkovania cestou recyklácie a spaľovania s využitím energie, čo by bol výrazný príspevok k redukcii emisií skleníkových plynov z komunálneho odpadu do roku 2020.

Je zarážajúce, že si verejnosť neuvedomuje, že spaľovanie odpadov je dobrou alternatívou nakladania s odpadmi, ktorú môžeme využiť pre riešenie vážnych problémov s výrobou a dodávkou energií. V minulosti ľudia využívali všetok odpad pre svoj úžitok. Dnes vyhadzujeme energiu, ktorú sami nutne potrebujeme k svojmu každodennému životu, na skládky a prispievame k zhoršovaniu životného prostredia. To nie je rozumné.

Pokiaľ budú verejnosti otvorene poskytnuté všetky informácie o rozdieloch medzi jednotlivými spôsobmi nakladania s odpadmi - sama uzná, že výhody energetického využívania odpadov sú nesporné a neporovnateľné napr. so skládkovaním. Prečo toto už dávno pochopili Nemci, Francúzi, Švajčiari, Briti, Holanďania, Španieli, Taliani? Iste nie z dôvodu, že mali záujem na devastácii vlastných krajín, prírody a ohrozovaní svojho zdravia.

Odborná verejnosť apeluje na rezorty životného prostredia a hospodárstva, aby trvalo vytvárali vhodné legislatívne a ekonomické prostredie na podporu energetického zhodnocovania odpadov na Slovensku. K tomu je potrebná intenzívnejšia komunikácia a spolupráca medzi rezortmi. Je našou spoločnou zodpovednosťou zastaviť ďalšie bezbrehé plytvanie energiou odpadu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.