Je Recyklačný fond orgánom štátnej správy?

V zmysle Občianskeho súdneho poriadku a Správneho poriadku sú orgánmi verejnej správy okrem orgánov štátnej správy, územnej a záujmovej samosprávy, aj ďalšie právnické osoby ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

„Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2003, s. 6-7)“¹.

Na základe uvedeného možno pod rozhodovanie v oblasti verejnej správy zaradiť veľmi širokú oblasť, pričom nemusí ísť len o rozhodovanie štátnych a samosprávnych orgánov, ale aj iných právnických a fyzických osôb, akou je aj Recyklačný fond, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v rozsahu ustanovenom v zákone o odpadoch.

Recyklačný fond je orgánom verejnej správy.

2. Použitie správneho poriadku

Ďalšou otázkou je, či sa na konanie a rozhodovanie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa § 56 ods. 3 a 4 zákona o odpadoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Najvyšší súd SR prišiel k záveru, že všeobecne sa na konanie podľa zákona o odpadoch vzťahuje správny poriadok. Výnimku tvoria len konania explicitne uvedené v § 74 ods. 2 zákona o odpadoch.

Keďže konanie podľa § 56 ods. 3 a 4 zákona o odpadoch v § 74 ods. 2 zákona o odpadoch uvedené nie je, prišiel Najvyšší súd k záveru: „Na konanie a rozhodnutie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 4 a ods. 3 zákona o odpadoch sa preto vzťahuje Správny poriadok a z neho vyplývajúce základné zásady správneho konania, lehoty na vydanie rozhodnutia, vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, prípadne procesného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, režim opravných prostriedkov a podobne².“

3. Nečinnosť orgánu verejnej správy

V prípade, ktorý bol Najvyššiemu súdu predložený, Recyklačný fond vybavil zamietnutie vrátenia uhradených príspevkov len listom, v ktorom uviedol, že žiadosť o vrátenie preplatku nie je možné akceptovať. Keď sa dotknutá právnická osoba domáhala vydania rozhodnutia, Recyklačný fond zastával názor, že nie je orgánom verejnej správy a na konanie sa nevzťahuje správny poriadok.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí tvrdí, že „Nečinnosť môže (...) spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise³.“

Keďže Recyklačný fond nekonal stanoveným spôsobom, teda nevydal vo veci riadne rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný opravný prostriedok, Najvyšší súd Recyklačnému fondu prikázal v danej veci konať a rozhodnúť v stanovenej lehote.

Z uvedeného vyplýva, že proti Recyklačnému fondu možno podať žalobu proti nečinnosti.

4. Možné alternatívne posúdenie

V zmysle judikatúry Ústavného súdu⁴ je teoreticky možné aj list, ktorým Recyklačný fond neakceptoval žiadosť o vrátenie preplatku, „ak jeho obsahom je rozhodovanie správneho orgánu o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov⁵“, posúdiť ako rozhodnutie, o ktorom by bol riadny súd povinný rozhodovať.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.