Seminár Odpady 2011 a jak dál? (I. časť)

Ilustračné foto © Ulrich Mueller | Dreamstime.com

Na úvod vystúpil Milan Kyselák z Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, ktorý zhodnotil energetické využívanie odpadov v ČR z pohľadu Ministerstva priemyslu. V krátkej analýze súčasného stavu uviedol, že v ČR sa energeticky spracováva necelých 700 000 ton odpadov ročne (z toho je 350 000 ton komunálnych odpadov). I napriek skutočnosti, že podiel alternatívnych palív a odpadu na dodávkach tepla pre domácnosti činí v ČR iba 3,22 %, ráta sa s odpadom v strategických koncepciách Ministerstva priemyslu aj v budúcnosti. V rámci energetického mixu by v roku 2030 malo byť 11% energií vyrobených z obnoviteľných zdrojov (OZE), do ktorých je zahrnutý aj komunálny odpad. Toto percento by sa mohlo zdať nízke oproti cieľom EÚ, avšak je potrebné si uvedomiť, že ČR je jednou z mála krajín, ktorá je vysoko závislá na výrobe energií z tuhých palív (42% v roku 2005). Národný akčný plán ČR pre energiu z OZE (NAP) predpokladá, že v roku 2020 bude už 1.100.000 t odpadov využívaných na výrobu tepla a elektrickej energie.

Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR si je vedomé, že k naplneniu cieľov NAP je potrebná ďalšia podpora. Tú vidí predovšetkým v zaradení zariadení pre energetické využívanie odpadov medzi výrobcov elektriny z OZE, ktorý dostávajú podporu vyplývajúcu zo zákona o podporovaných zdrojoch energií. Ďalšími krokmi by malo byť zvyšovanie poplatkov za ukladanie odpadov na skládkach s výhľadom minimalizácie skládkovania nevyužitých odpadov do roku 2020, rozšírenie dotačných titulov a oblastí kde je možné čerpať dotácie pre energetické využívanie odpadov, zjednodušenie schvaľovacích procesov pri výstavbe zariadení na energetické využívanie odpadov a pôsobenie v oblasti osvety.

Z uvedených dôvodov 11.mája 2011 schválila vláda ČR návrh zákona o podporovaných zdrojoch energie, v ktorom dôjde k zásadnej zmene ponímania komunálneho odpadu vo vzťahu k podporovaným OZE. Za biomasu sa bude považovať aj biologicky rozložiteľná časť priemyselného a komunálneho odpadu. Podpora výroby elektrickej energie z komunálneho odpadu sa bude uskutočňovať formou ročného zeleného bonusu.

Foto © Ľubomír Augustín

Druhou prednášajúcou na seminári bola Ella Stengler, výkonná riaditeľka CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využívanie odpadov). Jej vystúpenie sa venovalo predstaveniu a pôsobeniu tejto organizácie. V súčasnosti je v Európe v prevádzke 444 zariadení na energetické využívanie odpadov (ZEVO) s celkovou spracovateľskou kapacitou 70 mil. ton odpadu ročne ( z toho je 363 členmi CEWEP). Konfederácia zastupuje svojich členov a snaží sa o to, aby dosahovali vysoké štandardy v oblasti životného prostredia, predovšetkým v znižovaní emisií prostredníctvom využívania najlepších dostupných technológií ako aj pri efektívnom využívaní energie odpadov, ktoré už nie je možné ináč využiť.

Podľa prognóz sa očakáva, že do roku 2016 sa v Európe zvýši množstvo spaľovaných odpadov o 15 mil. ton, z čoho by 4 mil. ton využívali kapacity zariadení v nových členských štátoch EÚ (polovica v Poľsku, kde je pripravených 9 projektov budovania spaľovní odpadov). Potenciál pre budovanie nových zariadení je ešte stále obrovský nakoľko v Európe sa skládkuje skoro 100 mil. ton odpadu ročne.

CEWEP je aj lobistickou organizáciou, ktorá sa angažuje predovšetkým pri schvaľovaní európskej legislatívy. Táto organizácia zohrala významnú úlohu pri zaradení spaľovania do metód zhodnocovania odpadov v rámci novej rámcovej smernice 98/2008/ES o odpadoch.

Je potešiteľné, že Ella Stengler i napriek tomu, že v tejto medzinárodnej organizácii zatiaľ nepôsobí ani jeden zástupca SR, prijala naše pozvanie na kongres Deň odpadového hospodárstva (10.11.2011).

Švajčiarsko je považované za príkladnú krajinu s vysokou, progresívnou úrovňou odpadového hospodárstva, dosahujúcu jednu z najvyšších mier materiálového a energetického zhodnocovania odpadov. Bolo preto veľmi zaujímavé vypočuť si z úst Michaela Hügiho, zo Švajčiarskeho spolkového úradu pre životné prostredie v Berne, v čom sú korene týchto nesporných úspechov.

Základ bol položený už v roku 1992, keď si Švajčiari schválili smernicu o odpadoch postavenú na štyroch pilieroch:

1. Minimalizácia odpadov priamo na miestach ich vzniku využívaním bezodpadových technológií

2. Znižovanie škodlivých látok v produktoch a procesoch

3. Posilnenie recyklácie odpadov

4. Spracovanie nevyužiteľných odpadov technológiami, ktoré neohrozujú životné prostredie

Uplatňovaním uvedenej stratégie vznikol súčasný švajčiarsky model odpadového hospodárstva pozostávajúci z recyklácie a spaľovania odpadov. K tomu, aby sa tento výsledok dosiahol, bolo potrebné zákonne zakázať skládkovanie energeticky využiteľného odpadu. Výsledky posledných rokov hovoria jasnou rečou – za obdobie 1980-2009 sa štvornásobne zvýšila miera materiálového zhodnocovania komunálneho odpadu, na súčasných 51%. Špecifické prúdy odpadov sa recyklujú vtedy, ak sú splnené 2 podmienky:

• recyklácia je ekologicky výhodnejšia ako iné nakladanie s odpadom alebo ako výroba nového produktu

• zároveň je hospodársky únosná (zber a zhodnotenie musia byť zaplatené)

Prečo Švajčiarsko uprednostňuje spaľovanie odpadov? Spaľovaním sa znižuje objem odpadov, získava sa z neho energia, odstraňujú sa problémové organické zlúčeniny, moderné spaľovacie zariadenia majú veľmi nízke emisie škodlivín, zvyšky po spálení sú stabilizované a vhodné na skládkovanie, zamedzuje sa vzniku emisií metánu, ktoré sa uvoľňujú pri skládkovaní rozložiteľných odpadov, získavajú a využívajú sa kovy obsiahnuté vo zvyškoch po spálení. Z uvedených dôvodov je spaľovanie odpadov široko akceptované verejnosťou.

V krajine zabezpečuje spaľovanie ďalej nevyužiteľných komunálnych odpadov 30 zariadení s celkovou ročnou kapacitou 2,8 mil. ton. Všetky zariadenia vyrábajú elektrickú energiu a dodávajú vyrobené teplo na ďalšie využitie. V roku 2009 vyrobili tieto zariadenia 1783 GWH el. energie, čo zodpovedá 3% z celkovej produkcie v krajine a dodali 3098 GWh tepla. Polovica vyrobených energií zo spaľovní sa považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov, pričom pri výrobe elektrickej energie dosahuje podiel až 68% zo všetkých OZE.

Foto © Ľubomír Augustín

Profesor Jaroslav Hyžík je na Slovensku známy ako propagátor energetického využívania odpadov. Jeho aktivity sú rozšírené predovšetkým vo Švajčiarsku, ale v posledných rokoch sa intenzívne angažuje vo viacerých projektoch zariadení na energetické využívanie odpadov v ČR. Predmetom jeho príspevku bolo hľadanie historických počiatkov spaľovania odpadov od antických čias až po súčasnosť ako aj analýza vývoja technologického reťazca spaľovní odpadu. V samotnom závere prof.Hyžík skonštatoval, že energetické využívanie odpadov znamená preukázateľne najčistejšiu energiu získanú termicko-oxidačným procesom, desaťnásobne znižuje objem ukladaného odpadu na skládku, o 70% znižuje objem ukladaného odpadu na skládku, mineralizuje organický uhlík, inertné vlastnosti zvyškových materiálov po spálení zabezpečujú ich trvalé bezpečné uloženie do zemskej kôry alebo ich produktové využitie, energetické využitie odpadov je z hľadiska ochrany klímy vo vzťahu k CO₂ na 50% neutrálne. Neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo nevyužívať obnoviteľnú energiu obsiahnutú vo zvyškovom, inak nevyužiteľnom komunálnom odpade.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.