Úrady by mali ignorovať obmedzenia pre vývoz nebezpečných odpadov

1. § 23 ods. 4 zákona o odpadoch v rozpore s právom EÚ

Ilustračné foto © Dreamstime.com

Európsky súdny dvor (“ESD”)² v rozhodnutiach “Daimler”³, “FFAD”⁴ a “Dusseldorp”⁵ podrobne vysvetlil, že vývoz odpadu musí byť zásadne možný aj pri nebezpečných odpadoch. Obmedzenia pre dovoz a vývoz odpadu určeného na zhodnotenie porušujú základné princípy slobodného pohybu tovaru a služieb.

Ani princípy sebestačnosti a blízkosti, ktoré by pre určité odpady dovoľovali obmedzenia vývozu, nie sú aplikovateľné na odpad určený pre zhodnotenie:

Článok 16 Rámcovej smernice o odpadoch⁶, ktorý definuje princíp sebestačnosti a blízkosti, je aplikovateľný len na integrovanú a adekvátnu sieť zariadení na zneškodňovanie odpadov a zariadení na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zozbieraného z domácností. Toto ustanovenie však nie je aplikovateľné pre prepravu ostatných nebezpečných odpadov určených na zhodnotenie⁷.

§ 23 ods. 4 zákona o odpadoch ma za následok, že:

• vytvára povinnosť vývozcov ponúknuť v prvom rade odpad existujúcim slovenským zariadeniam,

• štát zabezpečuje, že kapacita slovenských zariadení je plne využitá, a to nezávisle od nákladov na spracovanie a cenových rozdielov v porovnaní so zahraničnými zariadeniami na zhodnotenie.

Avšak právne predpisy EÚ zakazujú ustanovenia, akým je § 23 ods. 4 zákona o odpadoch, ktoré sú v rozpore s právom EÚ, zabezpečujú plne využitú kapacitu slovenským zariadeniam, vytvárajú monopol a narúšajú hospodársku súťaž.

2. Úrady nesmú aplikovať § 23 ods. 4 zákona o odpadoch – inak hrozí zodpovednosť štátu

Všeobecne platí, že v prípade rozporu medzi vnútroštátnym právom a právom ES sú všetky ostatné verejné orgány povinné „uprednostniť“ komunitárnu právnu normu a neaplikovať normu vnútroštátneho práva odporujúcu právu ES⁸.

"Princíp prednosti komunitárneho práva hovorí, že v prípade rozporu medzi vnútroštátnym prameňom a komunitárnym prameňom práva (ktorého súčasťou sú aj rozhodnutia Európskeho súdneho dvora) má platná, záväzná a priamo účinná norma práva Európskych spoločenstiev absolútnu prednosť pred vnútroštátnou normou, a to bez ohľadu na právnu silu konfliktnej normy obsiahnutej vo vnútroštátnom práve členského štátu“⁹.

Jednotlivý úradník preto nesmie aplikovať vnútroštátny zákon odporujúci právu EÚ s odôvodnením, že podľa vnútroštátnych predpisov má povinnosť dodržiavať a aplikovať všetky v Zbierke zákonov SR zverejnené právne normy:

"Národný sudca alebo správny orgán musí priznať komunitárnej norme plný účinok a neaplikovať normu vnútroštátneho práva odporujúcu právu Európskych spoločenstiev;.."¹⁰.

V súvislosti so zákazom vývozu musí byť spomenuté, že takéto opatrenie spôsobuje podstatné škody prevádzkovateľom zariadení a zainvolvovaným podnikateľom, ktorý môžu vyvodzovať zodpovednosť za takéto škody voči Slovenskej republike.

Autor : Mag. Bernhard Hager, LL.M. | NH Hager Niederhuber Advokáti s.r.o.

---

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.