Kauza pezinskej skládky pokračuje | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Kauza pezinskej skládky pokračuje

Prevádzkovateľ novej pezinskej skládky Ekologická skládka a.s., ktorej predsedom predstavenstva je Ján Man, opäť previedol svoje práva na inú spoločnosť.

Kauza pezinskej skládky pokračuje

Ilustračné foto: Flickr

Prevod práv na spoločnosť Bricorp Development s.r.o. však vyhlásili za v "súčasnosti neúčinný". V piatok 6. januára o tom informovala Zuzana Čaputová, ktorá zastupuje iniciatívu viacerých občanov z Pezinka, ktorí sa snažia zabrániť prevádzke skládky.

Čaputová pre agentúru SITA pripomenula, že v roku 2008 bol obdobne deklarovaný prevod práv na spoločnosť Westminster Brothers na základe osobitnej zmluvy, pričom majitelia skládky po desiatich mesiacoch priznali, že žiadna zmluva o prevode práv neexistovala.

Podľa Čaputovej by opätovné machinácie s prevádzkovateľom skládky mohli zmariť niekoľkoročné súdne konania, vrátane konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

„Nový“ vlastník, spoločnosť Bricorp Development s.r.o. (jej konateľom je podľa obchodného registra Ján Man) by totoiž mohol namietať, že súdne konania prebehli bez jeho účasti. Ján Man mladší bol v roku 2007 nominantom Smeru na čele stavebného úradu, ktorý vydal pre skládku územné rozhodnutie. Bricorp Development síce uviedol, že nemá záujem byť účastníkom konania, svoje stanovisko však môže zmeniť.

Čaputová podľa SITA kritizovala aj postoj Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá o prevode neinformovala. Uviedla, že o prevode sa dozvedeli z jedného rozhodnutia inšpekcie.

Súčasný status je určený rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o odklade vykonateľnosti povolenia skládky, takže sa na ňu zatiaľ nemôže vyvážať odpad.


SITA (6.1.2012): Pezinská skládka opäť menila prevádzkovateľa

Sme (6.1.2012): Prevod skládky medzi Manom a Manom môže zmariť súd


Ján Man mladší podľa Sme teraz tvrdí, že Pezinčania sa podobného scenára obávať nemusia. Nájomná zmluva s Bricorp Development je podľa neho v súčasnosti neúčinná, keďže Najvyšší súd pozastavil prevádzku skládky. „Účinnosť nájomnej zmluvy bola viazaná na prevádzkovanie skládky a to možné nie je,“ cituje Mana Sme.

Ďalšie konanie pred Najvyšším súdom bude záležať aj od rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktorý sa obrátil. Ten má posúdiť, či bolo povoľovanie skládky, z ktorého bola čiastočne vylúčená verejnosť, v rozpore s legislatívou únie. Pojednávanie bude 17. januára v Luxemburgu.

Firemné súvislosti

Ing. Ján Man pôsobí s viacerými materskými i dcérskymi spoločnosťami najmä v Pezinku. Najznámejšou firmou je Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s., ktorá sa venuje tehliarskej výrobe a predaju stavebného materiálu.

K materským spoločnostiam patria pravdepodobne BWS DEVELOPMENT, s. r. o., J&A&K&M, s.r.o. a Waste Cleaning Services, a.s.

V dozornej rade akciovej spoločnosti Pezinské tehelne, ktorej predsedom predstavenstva je Ján Man a stopy k materskej firme vedú k Manovej J&A&K&M, pôsobí podľa obchodného registra na internete aj Marta Bernáthová, s ktorou sa pravdepodobne spája pozoruhodná minulosť, prepojená na politické špičky HZDS.

Podľa starších mediálnych správ osoba s menom Marta Bernáthová pôsobila v druhej polovici 90. rokov vo Fonde národného majetku (FNM). V roku 1997 sa denník Sme venoval kauze predaja luxusných bytov fondu v prospech niektorých ministrov a vysokých štátnych úradníkov, pričom Marta Bernáthová bola jednou z nich.

V roku 1998 osoba s menom Marta Bernáthová figurovala aj v kauze zvyšovania základného imania Slovenskej poisťovne ako zástupkyňa FNM.

V júli 1998 totiž uznesenie valného zhromaždenia Slovenskej poisťovne zvýšilo základné imanie poisťovne, , avšak v tom čase mali byť už akcionárske práva štátu pri strategických podnikoch prevedené z FNM na zriaďovateľa (MF SR).

Za FNM nehlasoval vtedy na Mimoriadnom valnom zhromaždení (MVZ) Slovenskej poisťovne zástupca MF SR, ale predsedníčka dozornej rady Slovenskej poisťovne Marta Bernáthová, ktorá v rade zastupovala FNM.

O získanie Slovenskej poisťovne sa v tých časoch zaujímali VSŽ, ktoré ovládal Alexander Rezeš. Podľa Mariána Leška v článku v Sme v roku 1998, FNM nielenže výdatne pomohol Rezešovi k vlastníctvu, ale potom mu rovnako usilovne pomáhal aj v jeho ďalších "expanziách", napríklad do IRB (Investičná a rozvojová banka).

„Hoci v tejto banke mal FNM vyše 35-percentný podiel a v spolupráci s ďalšími akcionármi mohol pohodlne udržať svoje dominantné postavenie, nekládol najmenší odpor, keď sa tretej najväčšej slovenskej banky zmocňoval košický výsadok. Zástupkyňa fondu v IRB - pani Marta Bernáthová - hlasovala tak, že z toho mali úžitok predovšetkým VSŽ,“ uviedol Leško.

Podľa Leška Marta Bernáthová, ktorá v IRB zastupovala FNM zastupovala VSŽ tak, že ani by to lepšie nedokázal ani Alexander Rezeš.



Marta Bernáthová figurovala i v Dozornej rade spoločnosti Región žurnál, a.s., ktorej sa venovali Žilinské noviny v roku 2006.

Región žurnál ako spoločnosť patriaca Žilinskému samosprávnemu kraju obviňovali konkurenčné noviny zo šafárenia s finančnými prostriedkami a účalovou predvolebnou kampaňou v prospech poslancov HZDS.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Dovážajú sa státisíce ton odpadu. Väčšina prichádza na Slovensko z dvoch krajín

Dovážajú sa státisíce ton odpadu. Väčšina prichádza na Slovensko z dvoch krajín

Pozreli sme sa na dáta o cezhraničnej preprave odpadov (+GRAFY +MAPA).

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 04-06/2023

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 04-06/2023

Čo obsahuje druhé tohtoročné vydanie magazínu o odpadovom hospodárstve, energetike a vodách?

Nepohneme sa bez zmeny zákona, recyklačné poplatky treba aj na textil (ROZHOVOR)

Nepohneme sa bez zmeny zákona, recyklačné poplatky treba aj na textil (ROZHOVOR)

Rozšírená zodpovednosť výrobcov by pri šatstve a textile nemala končiť zberom a triedením. Kľúčové bude podporiť spotrebu recyklátov, hovorí Miroslav Futrikanič.