Eversheds Sutherland
MEVA SK
 INISOFT

Definícia odpadu: Pomohlo by esperanto?

Esperanto podľa Wikipedie zverejnil v roku 1887 varšavský lekár L. L. Zamenhof. Esperanto bolo vytvorené na to, aby zblížilo ľudí z rôznych komunít a kultúr ako univerzálny jazyk na všeobecné dorozumenie medzi národmi. Ľudia rôznych národov na rovnaké pojmy totiž používajú rôzne výrazy a preto si nerozumejú. Niekedy sa zdá, že podobné esperanto by sa zišlo aj nám v odpadárskej praxi. Len by fungovalo naopak – používame síce rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak. Porovnávame neporovnateľné. V nasledujúcom príspevku poukážeme na niektoré zvlášť výrazne skutočnosti čerpajúc z článkov posledného ročníka českého časopisu Odpadové fórum.

Definícia odpadu: Pomohlo by esperanto?

  • Publicistika |  17.01.2012 |  Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o.

Odpad © Property&Environment s.r.o.

Na začiatok hádam ani nie je vhodnejší príspevok, ako článok Vitáček – Kučera (OF 12/2011) ohľadom právnického pohľadu na fundamentálnu otázku – čo je odpad. Odpadové hospodárstvo má u nás už 20 ročnú tradíciu, vyše 10 rokov už na Slovensku (aj v ČR) pracujeme s novým zákonom a katalógom odpadov, ale základná otázka „ČO JE ODPAD“ nie je doriešená. Za neoprávnené nakladanie s odpadom sú pritom pomerne vysoké sankcie, ale podľa tohto článku sa zdá, že definícia niektorých odpadov stojí na vode (nemusíme byť však prekvapení, podľa prof. Pačesa ani biológovia sa nevedia zhodnúť v presnej definícií: čo je život?).

Autori článku poukazujú na to, že aj rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sú v tejto otázke rozdielne a často nepredvídateľné. Napríklad v jednom prípade ESD rozhodol, že zvyškový kameň po ťažbe a lámaní kameňa je odpadom. V inom prípade však ale takýto zvyškový kameň po ťažbe už nie je odpadom, ak sa ním vyplnia vydobyté priestory.

Kedy odpad prestáva byť odpadom

Až v posledných rokoch sa začali objavovať štúdie a príspevky (BIPRO 2008) s témou end-of-waste, t.j. kedy odpad prestáva byť odpadom a tiež usmernenia o tzv. vedľajších produktoch. Tak napríklad „piliny, drevené triesky a odrezky z nespracovaného dreva na pílach možno označiť za materiál a nespadajú do pôsobnosti definície odpadu“ (KOM: 2009/57 príl. 1.3). Nakoniec sme sa 31. marca 2011 konečne dočkali v EÚ nariadenia, že „čistý a bezpečný železný šrot už nemusí byť klasifikovaný ako odpad. Prvé nariadenie o tom, kedy odpad prestáva byť odpadom, ktoré bolo v prijaté dnes, stanovuje takéto kritériá pre železný, oceľový a hliníkový šrot“ (IP/11/388).

Argument niektorých pracovníkov kontrolných orgánov, ak je niečo v Katalógu odpadov, tak je to potom odpad, budia v tomto kontexte len zhovievavý úsmev. Používame rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...

MSW - tuhý komunálny odpad

Pozrime sa aj na ďalší zaužívaný termín – komunálne odpady (KO). Česká a slovenská odborná verejnosť (aspoň ta staršia) je „odchovaná“ ešte na termíne tuhý komunálny odpad (TKO). Postupne prešla na KO a SKO či presnejšie na „skupinu 20“, aj keď to často nakoniec znamená len 20 03 01 = zmesový komunálny odpad. Dokonca je používanie termínu TKO či MSW niektorými horlivými ministerskými úradníkmi vytýkané ako anachronizmus.


Odpady-portal.sk: Odpad


Pri vzájomnom porovnávaní s okolitými krajinami či so svetom však zisťujeme, že aj na úrovni EUROSTATU sa pracuje prevažne s termínom municipal solid waste (MSW), t.j TKO. Absolútna väčšina autorov v zahraničných odborných médiách píše len o MSW či MW. Na tieto nezrovnalosti v termínoch a pojmoch už roky upozorňujú mnohí autori vo svojich prácach (napr. Dahlén & Lagerkvist, 2008), bohužiaľ akosi bez výraznejšieho efektu.

Ako ale píše Fischer & Crowe (2000), pri kvantifikovaní produkcie komunálnych odpadov existujú minimálne dva „prúdy“: household waste a municipal solid waste. Pritom ani v rámci krajín EÚ nie je možné ich vzájomne porovnávať, keďže jednotlivé krajiny zahŕňajú alebo vylučujú z tohto „prúdu“ určité odpady (napr. živnostenský odpad).

Iná metodika, iné výsledky

Zrazu tak zisťujeme, že naše štatistické údaje sú teda „OFFLINE“, keďže u nás pracujeme len s istou vybranou časťou komunálnych odpadov z celkového množstva tohto prúdu (zamieňame si HW s MSW). Podrobne sa týmto problémom zaoberali Kábrtová – Valta (OF 7-8/2011) z českej agentúry CENIA, kde poukázali na nesúlad nášho ponímania KO a údajov v medzinárodných šetreniach.

Po zmene metodiky je potom v ČR za rok 2009 priemerná produkcia komunálnych odpadov 507 kg/obyv., čo je úmerné priemeru EÚ (okolo 520 kg/obyvateľa). To je však výrazne viac, ako sa doteraz oficiálne uvádzalo v štatistikách MŽP ČR (315 kg/obyvateľa)! Najvyššia produkcia KO na obyvateľa – 644 kg bola v Prahe a potom v Stredočeskom kraji - 621 kg (zrejme úmerne výške HDP/obyv.). Aktuálna informácia z webu uvádza dokonca množstvo komunálneho odpadu pre rok 2010 až 510 kg/obyv./rok a nárast oproti roku 2003 až o 16%.

Problému definície MSW podľa OECD, Eurostatu, UNEP, IPPC atď. by sa mohol venovať veľký samostatný článok, nakoľko táto téma je pomerne široká a tiež v médiách podrobné diskutovaná. V opačnom prípade totiž porovnávame míle s kilometrami, či palce s centimetrami. Používame rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...

Obrázok 1: Report on DEFRA consultation on meeting EÚ landfill Diversion Targets

Pozornému čitateľovi zrejme neunikla zaujímavá polemika v britskej odpadárskej tlači (2010), kde DEFRA (britské ministerstvo životného prostredia) rozoberala odpoveď EK na otázku, čo vlastne patrí medzi komunálne odpady. A tak sa dozvedáme, že revidovaný prístup od roku 2011 v Británií zahŕňa do komunálnych odpadov okrem klasického domového odpadu (household waste) aj stavebné a objemné odpady a tiež časť „commercial and industrial waste“ (živnostenský odpad).

Podľa toho výkladu oficiálnych miest sa okrem klasickej skupiny 20 katalógu odpadov ku komunálnemu odpadu (MSW) započítava aj časť odpadov zo skupiny 19 a tiež zo skupiny 17 a 15. Celková produkcia komunálu tak vzrastie asi dvojnásobne. „It means that a much larger proportion of commercial and industrial waste is included within the definition. Total MSW will approximately double in UK“.

Podobne nemecký emisný zákon pre WtE (spaľovne) definuje komunálne odpady nasledovne :„The draft law now introduces a definition of MSW based on the European list of wastes. All chapter 20 numbers are included, 15, 17 and 19 only if they are derived from municipal waste; all other numbers are excluded.

BRO

Pôvodcom takéhoto chaosu je aj samotná EK, ktorá napr. v posledne zverejnenej Zelenej knihe = O nakladaní s biologickým odpadom v Európskej únií (EK, 2008), zavádza nový pojem – biologický odpad = biowaste, ktorý sa ale už pojmovo nekryje s biologicky rozložiteľným odpadom BRO (nezahŕňa napr. papier alebo prírodné textílie, ale ani bioodpad z poľnohospodárstva alebo lesníctva).

V zmysle revidovanej smernice o odpadoch (2008/98/ES) tak zahŕňa len rozložiteľný odpad z parkov a záhrad, potravinársky a kuchynský odpad z domácnosti, reštaurácií a stravovacích zariadení a podobný odpad zo zariadení potravinárskeho priemyslu. A tak je potrebné v odbornej terminológii rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami – bioodpady a biologicky rozložiteľné odpady. Každý totiž znamená niečo iné.

Ak to vezmeme prísne terminologicky, mali by sme preto pri súčasnom boome kompostární na Slovensku výraz BRO nahradiť pojmom bioodpad. Aby sme neboli neskôr prekvapení, že naše štatistiky nesedia so susednými krajinami. Oveľa vážnejší dopad bude mať ale pripravované usmernenie EK, že za recyklovanú bude možné považovať len tú časť kompostovaného bioodpadu, z ktorej vznikne kvalitný kompost s certifikátom hnojiva (Zambrzycki, 2010). Kam štatisticky zapíšeme kompost z komunitných kompostárni bude teda ešte veľká dilema. Používame rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...

Množstvá odpadov

Ďalším kameňom úrazu, ktorý spôsobuje vzájomne nepochopenie aj pri rovnakých výrazoch, je štatistické vykazovanie množstva odpadov. Nie žeby štatistika nejako zavádzala alebo úmyselne klamala, len musíme správne interpretovať jej dáta. Namiesto úsmevného pohľadu W. Churchila („verím len tej štatistike, ktorú som sám naklamal“), by sme asi mali používať triezvejší prístup Aristotela („vzdelaný má v každej oblasti hľadať len toľko presnosti, koľko povaha predmetu pripúšťa“).

Tak napríklad už výkaz o produkcií odpadu v jednej krajine sa môže pri sledovaní rôznymi inštitúciami výrazne líšiť. Podľa Menendeza D. (2010) bolo množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa Španielska za rok 2007 podľa EUROSTATu = 588 kg, podľa Spanish National Institute of Statistics = 550,5 kg a podľa Ministry of Environment = 521 kg.

Podobné rozdiely nájdeme aj v iných štatistikách, ako na to upozornil prof. Kuráš (OF 12/2011) ohľadom údajov o MSW z USA. Nakoniec oficiálny údaj EUROSTATU za rok 2008 (Newsrelease 43/2010) dokonca uvádza percento recyklácie komunálnych odpadov v ČR len 2% (? 306 kg/obyv. KO) a na Slovensku 3% (? 328 kg/obyv. KO).

Domáce štatistiky sú pre tento ukazovateľ oveľa vyššie. Napr. český štatistický úrad uvádza vytriedenie až 13,9% z KO, MŽP SR uvádza produkciu KO na Slovensku 331 kg/obyv. ale až 16% zhodnotených KO. Ak porovnáme údaj Eurostatu o produkcií KO v ČR za rok 2008 = 306 kg/obyv. s čerstvým údajom MŽP ČR za rok 2010 = 510 kg/obyv. vidíme, že tu niečo nesedí. Nárast o 67% za dva roky svedčí skôr na systematickú chybu u jednej z organizácií alebo potom o rozdielnej metodike, čo je pravdepodobnejšie. Používame rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...

Subjektívne „štatistiky“

Rovnako optimistický pohľad I. Kropáčka (OF 9/2011) z Hnuti Dúha na pokles rastu komunálnych odpadov v EÚ možno interpretovať len ako istý subjektívny uhol pohľadu. Práve tak, ako na spolovice naplnený pohár – pre niekoho skoro prázdny, pre iného skoro plný.

Autor sa opiera o prácu Blumenthal K. (2011), podľa ktorej údaje z Eurostatu dokazujú, že „napriek tomu, že európske ekonomiky po roku 2002 rýchlo rástli a ľudia bohatli, množstvo komunálneho odpadu bolo od tej doby stabilné. Ukazuje sa, že bohatšia spoločnosť vôbec nemusí produkovať viac odpadov. Množstvo odpadov nesúvisí s bohatstvom, ale s tým, či štát podporuje recykláciu a prevenciu vzniku odpadov“.

Zaujímavé na tom je to, že uvedená autorka správy (pracovníčka Eurostatu) len pred dvoma rokmi vydala podobnú správu spolu s ďalším kolegom z Eurostatu – W. Kloekom (Generation and treatment of waste, 2009). A práve tento druhý autor - W. Kloek vo svojej sumárnej práci y roku 2010 „Municipal Waste in EÚ 1995 To 2008: Progress Towards Sustainability?“ má úplne opačný názor na trend produkcie komunálnych odpadov v EÚ: „The conclusion of this analysis is that most countries show an upward trend in municipal waste generation, with Germany as the only real exception“ = väčšina krajín vykazuje vzostupný trend produkcie komunálnych odpadov.

Vychádza z tých istých údajov databáz a podľa neho za roky 1995-2008 má kladný lineárny trend t.j. neustály rast komunálneho odpadu celkom 17 krajín EÚ27, tri krajiny mali záporný trend a pre tri krajiny bol vyrovnaný, pre 4 krajiny nebol vzhľadom na prerušenie údajov trend stanovený. Z tejto práce je zrejme, že podstatná časť ekonomicky vyspelých krajín EÚ27 (s vysokým HDP/obyvateľa) vykazuje systematicky a trvalý rast produkcie MSW v kg/obyv./rok za celé obdobie 1995-2009.

Jediným prerušením tohto trendu je nástup hospodárskej krízy v závere tohto obdobia, ktorý sa logicky prejavil aj poklesom produkcie MSW ako dôsledok nižšej spotreby obyvateľstva. Nakoniec aj čerstvá správa MŽP ČR uvádza nárast produkcie komunálnych odpadov medzi rokmi 2003 – 2010 o 16%, pričom najväčší nárast nastal práve v posledných troch rokoch. Keď dvaja robia to isté, nie vždy je to to isté. Používame rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...

Obrázok 2: Graf produkcie komunálnych odpadov vo vybraných krajinách EÚ

O týchto problémoch s interpretáciou dát názorne poukazujú obaja spomínaní štatistici vo svojom príspevku Aims and uses (2009), kde vysvetľujú aj to, že napríklad tzv. NACE kategórie sa nie úplne zhodujú s kategóriami v rámci národných účtov (najmä v sektore služieb). A ďalej, že máme tiež minimálne informácie o nákladoch a výnosoch rôznych spôsobov zhodnocovania odpadov a taktiež o celkovom financovaní nakladania s odpadmi.

Štatistika o odpadoch poskytuje síce príležitosť pre krajiny EÚ porovnávať sa navzájom, ale všetky tieto dáta sú len stavebným kameňom pre naše úvahy o environmentálnych dopadoch. Predovšetkým ale musíme navzájom harmonizovať svoje porovnávacie nástroje, inak miešame dokopy kilometre a míle či barely s litrami.

Na záver si preto dovolíme len zopakovať základné problémy pri prognózovaní budúcej produkcie odpadov podľa Lewisa (2010):

  • Rozdielne dáta v zdrojových štatistických súboroch a nejednotná metodika popisu a sledovania, napríklad údaje sú udávané raz v kg/osobu, raz v tonách/rok, inokedy v%. To všetko bráni vzájomnému porovnávaniu medzi krajinami a vyhodnocovaniu dlhších časových trendov, kedy by sa mohli prejaviť niektoré zákonitosti. Zároveň grafické trendy pre tie isté dáta pri rôznych jednotkách prinášajú rozdielne interpretácie.

  • Rozdielne výklady a definície na úrovni jednotlivých štátov EÚ medzi pojmami ako „municipal waste“ a „household waste“ spôsobujú stále pochybnosti nad vzájomnou porovnateľnosťou a spoľahlivosťou štatistických dát (EAA 2005). Údaje vedené v databázach EUROSTATu ako komunálny odpad pre niektoré krajiny nekorelujú so skupinou 20 európskeho katalógu odpadov.

  • Rozdielne teritória keďže štatistiky na úrovni EÚ15 boli často počítane ako suma a nie ako priemer podľa krajín, nie je potom možné ich porovnať s EÚ12 na individuálnej úrovni prostým vydelením sumy počtom krajín EÚ15. Taktiež je potrebnú upozorniť, že niektoré štatistiky zahŕňajú len EÚ15 a iné aj Nórsko, Island, Švajčiarsko atď.

A doplníme tiež veľmi podnetnú úvahu M. Mazzantiho - autora aplikácie teórie EKC v odpadovom hospodárstve o zmysle recyklácie v práci Municipal Waste Kuznets Curves: Evidence on Socio-Economic Drivers and Policy Effectiveness from the EÚ (2009):

Aj keď je prevencia vzniku odpadov na vrchole odpadovej politiky EÚ, súčasne stratégie a priority na úrovni EK či národných vlád sa príliš zameriavajú na recykláciu. Hrozí nám, že zahľadení do týchto recyklačných limitov a percent si nevšímame dôležitejšiu prioritu predchádzania vzniku odpadov.“

Nebolo by preto vhodnejšie začať naše budúce koncepcie odpadového hospodárstva úplne základnou otázkou: ČO JE ODPAD ???

Upravená verzia tohto príspevku bola publikovaná v Odpadovom fóre 2012


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Roman Malček: Faun už nie je jediný, koho zastupujeme. Nemci zišli zo slepej cesty vodíka (rozhovor)

Roman Malček: Faun už nie je jediný, koho zastupujeme. Nemci zišli zo slepej cesty vodíka (rozhovor)

Vodíkové vozidlá prakticky už ani nevidno, trh sa vracia k osvedčeným riešeniam, myslí si majiteľ spoločnosti Redox.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

Opätovné použitie prepravných obalov je nereálne, odkazuje priemysel Komisii

Opätovné použitie prepravných obalov je nereálne, odkazuje priemysel Komisii

Výrobcovia žiadajú o zmiernenie pravidiel PPWR pre určité transportné materiály. Varujú pred ohrozením dodávateľského reťazca.

X
X
X
X