Odpad
© Property&Environment s.r.o.
Na začiatok hádam ani nie je vhodnejší príspevok, ako článok
Vitáček – Kučera (OF 12/2011) ohľadom právnického pohľadu na
fundamentálnu otázku –
čo je odpad. Odpadové
hospodárstvo má u nás už 20 ročnú tradíciu, vyše 10 rokov už na
Slovensku (aj v ČR) pracujeme s novým zákonom a katalógom
odpadov, ale
základná otázka „ČO JE ODPAD“ nie je
doriešená. Za neoprávnené nakladanie s odpadom sú pritom
pomerne vysoké sankcie, ale podľa tohto článku sa zdá, že definícia
niektorých odpadov stojí na vode (nemusíme byť však prekvapení, podľa
prof. Pačesa ani biológovia sa nevedia zhodnúť v presnej
definícií: čo je život?).
Autori článku poukazujú na to, že aj
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sú v tejto otázke rozdielne
a často nepredvídateľné. Napríklad v jednom prípade ESD
rozhodol, že zvyškový kameň po ťažbe a lámaní kameňa je odpadom.
V inom prípade však ale takýto zvyškový kameň po ťažbe už nie je
odpadom, ak sa ním vyplnia vydobyté priestory.
Kedy odpad prestáva byť odpadom
Až v posledných rokoch sa začali objavovať štúdie a príspevky
(BIPRO 2008) s témou end-of-waste, t.j. kedy odpad prestáva byť
odpadom a tiež usmernenia o tzv. vedľajších produktoch. Tak
napríklad „piliny, drevené triesky a odrezky
z nespracovaného dreva na pílach možno označiť za materiál
a nespadajú do pôsobnosti definície odpadu“ (KOM:
2009/57 príl. 1.3). Nakoniec sme sa 31. marca 2011
konečne dočkali v EÚ nariadenia, že „čistý a bezpečný
železný šrot už nemusí byť klasifikovaný ako odpad. Prvé nariadenie
o tom, kedy odpad prestáva byť odpadom, ktoré bolo v prijaté
dnes, stanovuje takéto kritériá pre železný, oceľový a hliníkový
šrot“ (IP/11/388).
Argument niektorých pracovníkov kontrolných orgánov, ak je niečo
v Katalógu odpadov, tak je to potom odpad, budia v tomto
kontexte len zhovievavý úsmev. Používame
rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...
MSW - tuhý komunálny odpad
Pozrime sa aj na ďalší zaužívaný termín – komunálne
odpady (KO). Česká a slovenská odborná verejnosť (aspoň ta
staršia) je „odchovaná“ ešte na termíne tuhý komunálny
odpad (TKO). Postupne prešla na KO a SKO či presnejšie na
„skupinu 20“, aj keď to často nakoniec znamená len 20 03
01 = zmesový komunálny odpad. Dokonca je používanie termínu TKO či
MSW niektorými horlivými ministerskými úradníkmi vytýkané ako
anachronizmus.
Odpady-portal.sk: Odpad
Pri vzájomnom porovnávaní s okolitými krajinami či so svetom
však zisťujeme, že aj na úrovni EUROSTATU sa pracuje prevažne
s termínom municipal solid waste (MSW), t.j TKO.
Absolútna väčšina autorov v zahraničných odborných médiách píše
len o MSW či MW. Na tieto nezrovnalosti v termínoch
a pojmoch už roky upozorňujú mnohí autori vo svojich prácach
(napr. Dahlén & Lagerkvist, 2008), bohužiaľ akosi bez
výraznejšieho efektu.
Ako ale píše Fischer & Crowe (2000), pri
kvantifikovaní produkcie komunálnych odpadov existujú minimálne dva
„prúdy“: household waste a municipal solid waste.
Pritom ani v rámci krajín EÚ nie je možné ich vzájomne
porovnávať, keďže jednotlivé krajiny zahŕňajú alebo vylučujú z tohto
„prúdu“ určité odpady (napr. živnostenský odpad).
Iná metodika, iné výsledky
Zrazu tak zisťujeme, že naše štatistické údaje sú teda „OFFLINE“,
keďže u nás pracujeme len s istou vybranou časťou
komunálnych odpadov z celkového množstva tohto prúdu (zamieňame
si HW s MSW). Podrobne sa týmto problémom zaoberali Kábrtová –
Valta (OF 7-8/2011) z českej agentúry CENIA, kde poukázali na
nesúlad nášho ponímania KO a údajov v medzinárodných
šetreniach.
Po zmene metodiky je potom v ČR za rok 2009 priemerná
produkcia komunálnych odpadov 507 kg/obyv., čo je úmerné priemeru EÚ
(okolo 520 kg/obyvateľa). To je však výrazne viac, ako sa doteraz
oficiálne uvádzalo v štatistikách MŽP ČR (315 kg/obyvateľa)!
Najvyššia produkcia KO na obyvateľa – 644 kg bola v Prahe
a potom v Stredočeskom kraji - 621 kg (zrejme úmerne výške
HDP/obyv.). Aktuálna informácia z webu uvádza dokonca množstvo
komunálneho odpadu pre rok 2010 až
510 kg/obyv./rok a nárast oproti roku 2003 až o 16%.
Problému definície MSW podľa OECD, Eurostatu, UNEP, IPPC atď. by
sa mohol venovať veľký samostatný článok, nakoľko táto téma je
pomerne široká a tiež v médiách podrobné diskutovaná.
V opačnom prípade totiž porovnávame míle s kilometrami,
či palce s centimetrami. Používame
rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...
Obrázok 1: Report on DEFRA consultation on meeting EÚ landfill
Diversion Targets
Pozornému čitateľovi zrejme neunikla zaujímavá polemika v britskej
odpadárskej tlači (2010), kde DEFRA (britské ministerstvo životného
prostredia) rozoberala odpoveď EK na otázku, čo vlastne patrí medzi
komunálne odpady. A tak sa dozvedáme, že revidovaný prístup od
roku 2011 v Británií zahŕňa do komunálnych odpadov okrem klasického
domového odpadu (household waste) aj stavebné a objemné odpady
a tiež časť „commercial and industrial waste“
(živnostenský odpad).
Podľa toho výkladu oficiálnych miest sa okrem klasickej skupiny
20 katalógu odpadov ku komunálnemu odpadu (MSW) započítava aj
časť odpadov zo skupiny 19 a tiež zo skupiny 17 a 15.
Celková produkcia komunálu tak vzrastie asi dvojnásobne. „It
means that a much larger proportion of commercial and industrial
waste is included within the definition. Total MSW will
approximately double in UK“.
Podobne nemecký emisný zákon pre WtE (spaľovne) definuje komunálne
odpady nasledovne :„The draft law now introduces a
definition of MSW based on the European list of wastes. All chapter
20 numbers are included, 15, 17 and 19 only if they are derived from
municipal waste; all other numbers are excluded.“
BRO
Pôvodcom takéhoto chaosu je aj samotná EK, ktorá napr. v posledne
zverejnenej Zelenej knihe = O nakladaní s biologickým
odpadom v Európskej únií (EK, 2008), zavádza nový pojem –
biologický odpad = biowaste, ktorý sa ale už pojmovo nekryje
s biologicky rozložiteľným odpadom BRO (nezahŕňa napr. papier
alebo prírodné textílie, ale ani bioodpad z poľnohospodárstva
alebo lesníctva).
V zmysle revidovanej smernice o odpadoch (2008/98/ES)
tak zahŕňa len rozložiteľný odpad z parkov a záhrad,
potravinársky a kuchynský odpad z domácnosti, reštaurácií
a stravovacích zariadení a podobný odpad zo zariadení
potravinárskeho priemyslu. A tak je potrebné v odbornej
terminológii rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami – bioodpady
a biologicky rozložiteľné odpady. Každý totiž znamená niečo iné.
Ak to vezmeme prísne terminologicky, mali by sme preto pri
súčasnom boome kompostární na Slovensku výraz BRO nahradiť pojmom
bioodpad. Aby sme neboli neskôr prekvapení, že naše štatistiky
nesedia so susednými krajinami. Oveľa vážnejší dopad bude mať ale
pripravované usmernenie EK, že za recyklovanú bude možné považovať
len tú časť kompostovaného bioodpadu, z ktorej vznikne kvalitný
kompost s certifikátom hnojiva (Zambrzycki, 2010). Kam
štatisticky zapíšeme kompost z komunitných kompostárni bude teda
ešte veľká dilema. Používame rovnaké výrazy,
ale každý si ich vysvetľujeme inak...
Množstvá odpadov
Ďalším kameňom úrazu, ktorý spôsobuje vzájomne nepochopenie aj pri
rovnakých výrazoch, je štatistické vykazovanie množstva odpadov. Nie
žeby štatistika nejako zavádzala alebo úmyselne klamala, len musíme
správne interpretovať jej dáta. Namiesto úsmevného pohľadu
W. Churchila („verím len tej štatistike, ktorú som sám
naklamal“), by sme asi mali používať triezvejší prístup
Aristotela („vzdelaný má v každej oblasti hľadať len
toľko presnosti, koľko povaha predmetu pripúšťa“).
Tak napríklad už výkaz o produkcií odpadu v jednej
krajine sa môže pri sledovaní rôznymi inštitúciami výrazne líšiť.
Podľa Menendeza D. (2010) bolo množstvo komunálneho odpadu na
obyvateľa Španielska za rok 2007 podľa EUROSTATu = 588 kg, podľa
Spanish National Institute of Statistics = 550,5 kg a podľa
Ministry of Environment = 521 kg.
Podobné rozdiely nájdeme aj v iných štatistikách, ako na to
upozornil prof. Kuráš (OF 12/2011) ohľadom údajov o MSW z USA.
Nakoniec oficiálny údaj EUROSTATU za rok 2008 (Newsrelease
43/2010) dokonca uvádza percento recyklácie komunálnych odpadov v ČR
len 2% (? 306 kg/obyv. KO) a na Slovensku 3% (? 328
kg/obyv. KO).
Domáce štatistiky sú pre tento ukazovateľ oveľa vyššie. Napr.
český štatistický úrad uvádza vytriedenie až 13,9% z KO, MŽP SR
uvádza produkciu KO na Slovensku 331 kg/obyv. ale až 16% zhodnotených
KO. Ak porovnáme údaj Eurostatu o produkcií KO v ČR za rok
2008 = 306 kg/obyv. s čerstvým údajom MŽP ČR za rok 2010 = 510
kg/obyv. vidíme, že tu niečo nesedí. Nárast o 67% za dva roky
svedčí skôr na systematickú chybu u jednej z organizácií
alebo potom o rozdielnej metodike, čo je pravdepodobnejšie. Používame
rovnaké výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...
Subjektívne „štatistiky“
Rovnako optimistický pohľad I. Kropáčka (OF 9/2011) z Hnuti
Dúha na pokles rastu komunálnych odpadov v EÚ možno interpretovať len
ako istý subjektívny uhol pohľadu. Práve tak, ako na spolovice
naplnený pohár – pre niekoho skoro prázdny, pre iného skoro
plný.
Autor sa opiera o prácu Blumenthal K. (2011), podľa ktorej
údaje z Eurostatu dokazujú, že „napriek tomu, že
európske ekonomiky po roku 2002 rýchlo rástli a ľudia bohatli,
množstvo komunálneho odpadu bolo od tej doby stabilné. Ukazuje sa, že
bohatšia spoločnosť vôbec nemusí produkovať viac odpadov. Množstvo
odpadov nesúvisí s bohatstvom, ale s tým, či štát podporuje
recykláciu a prevenciu vzniku odpadov“.
Zaujímavé na tom je to, že uvedená autorka správy (pracovníčka
Eurostatu) len pred dvoma rokmi vydala podobnú správu spolu s ďalším
kolegom z Eurostatu – W. Kloekom (Generation and treatment of
waste, 2009). A práve tento druhý autor - W. Kloek vo svojej
sumárnej práci y roku 2010 „Municipal Waste in EÚ 1995 To
2008: Progress Towards Sustainability?“ má úplne opačný
názor na trend produkcie komunálnych odpadov v EÚ: „The
conclusion of this analysis is that most countries show an upward
trend in municipal
waste generation,
with Germany as the only real exception“ = väčšina
krajín vykazuje vzostupný trend produkcie komunálnych odpadov.
Vychádza z tých istých údajov databáz a podľa neho za
roky 1995-2008 má kladný lineárny trend t.j. neustály rast
komunálneho odpadu celkom 17 krajín EÚ27, tri krajiny
mali záporný trend a pre tri krajiny bol vyrovnaný, pre 4
krajiny nebol vzhľadom na prerušenie údajov trend stanovený. Z tejto
práce je zrejme, že podstatná časť ekonomicky vyspelých krajín
EÚ27 (s vysokým HDP/obyvateľa) vykazuje systematicky a trvalý
rast produkcie MSW v kg/obyv./rok za celé obdobie 1995-2009.
Jediným prerušením tohto trendu je nástup hospodárskej krízy
v závere tohto obdobia, ktorý sa logicky prejavil aj poklesom
produkcie MSW ako dôsledok nižšej spotreby obyvateľstva. Nakoniec aj
čerstvá správa MŽP ČR uvádza nárast produkcie komunálnych odpadov
medzi rokmi 2003 – 2010 o 16%, pričom najväčší nárast
nastal práve v posledných troch rokoch. Keď dvaja robia to isté,
nie vždy je to to isté. Používame rovnaké
výrazy, ale každý si ich vysvetľujeme inak...
Obrázok 2: Graf produkcie komunálnych odpadov vo vybraných
krajinách EÚ
O týchto problémoch s interpretáciou dát názorne
poukazujú obaja spomínaní štatistici vo svojom príspevku Aims and
uses (2009), kde vysvetľujú aj to, že napríklad tzv. NACE kategórie
sa nie úplne zhodujú s kategóriami v rámci národných účtov
(najmä v sektore služieb). A ďalej, že máme tiež minimálne
informácie o nákladoch a výnosoch rôznych spôsobov
zhodnocovania odpadov a taktiež o celkovom financovaní
nakladania s odpadmi.
Štatistika o odpadoch poskytuje síce príležitosť pre krajiny
EÚ porovnávať sa navzájom, ale všetky tieto dáta sú len stavebným
kameňom pre naše úvahy o environmentálnych dopadoch.
Predovšetkým ale musíme navzájom harmonizovať svoje porovnávacie
nástroje, inak miešame dokopy kilometre a míle či barely
s litrami.
Na záver si preto dovolíme len zopakovať základné problémy pri
prognózovaní budúcej produkcie odpadov podľa Lewisa (2010):
Rozdielne dáta v zdrojových štatistických súboroch
a nejednotná metodika popisu a sledovania, napríklad údaje
sú udávané raz v kg/osobu, raz v tonách/rok, inokedy v%.
To všetko bráni vzájomnému porovnávaniu medzi krajinami
a vyhodnocovaniu dlhších časových trendov, kedy by sa mohli
prejaviť niektoré zákonitosti. Zároveň grafické trendy pre tie
isté dáta pri rôznych jednotkách prinášajú rozdielne interpretácie.
Rozdielne výklady a definície na úrovni jednotlivých
štátov EÚ medzi pojmami ako „municipal waste“ a
„household waste“ spôsobujú stále pochybnosti nad
vzájomnou porovnateľnosťou a spoľahlivosťou štatistických dát
(EAA 2005). Údaje vedené v databázach EUROSTATu ako
komunálny odpad pre niektoré krajiny nekorelujú so skupinou 20
európskeho katalógu odpadov.
Rozdielne teritória keďže štatistiky na úrovni EÚ15 boli
často počítane ako suma a nie ako priemer podľa krajín,
nie je potom možné ich porovnať s EÚ12 na individuálnej úrovni
prostým vydelením sumy počtom krajín EÚ15. Taktiež je potrebnú
upozorniť, že niektoré štatistiky zahŕňajú len EÚ15 a iné aj
Nórsko, Island, Švajčiarsko atď.
A doplníme tiež veľmi podnetnú úvahu M. Mazzantiho - autora
aplikácie teórie EKC v odpadovom hospodárstve o zmysle
recyklácie v práci Municipal Waste Kuznets Curves: Evidence
on Socio-Economic Drivers and Policy Effectiveness from the EÚ
(2009):
„Aj keď je prevencia vzniku odpadov na vrchole odpadovej
politiky EÚ, súčasne stratégie a priority na úrovni EK či
národných vlád sa príliš
zameriavajú na recykláciu. Hrozí nám, že zahľadení do
týchto recyklačných limitov a percent si nevšímame dôležitejšiu
prioritu predchádzania vzniku odpadov.“
Nebolo by preto vhodnejšie začať naše budúce koncepcie odpadového
hospodárstva úplne základnou otázkou: ČO JE ODPAD ???
Upravená verzia tohto príspevku bola publikovaná
v Odpadovom fóre 2012
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.