Vo štvrtok 9.2.2012 sa uskutočnila tlačová beseda strany Most-Híd
za účasti ministra životného prostredia Józsefa Nagya k programovým
tézam strany na ďalšie obdobie. Z vyjadrení Józsefa Nagya
vyplýva, že v tomto volebnom období má záujem predložiť zákon
o odpadoch na tzv. zelenú tripartitu a Program odpadového
hospodárstva SR na roky 2011-2015 na rokovanie vlády.
József
Nagy; Foto © Property&Environment
Odpady
Minister považuje za dôležité budúce zachovanie samotného
ministerstva životného prostredia. Podľa Józsefa Nagya, strana by
chcela pokračovať v reformách, ktoré začali, pričom jednou z nich je
reforma odpadového hospodárstva. Pripravovaný zákon o odpadoch by
chceli na ministerstve prerokovať na zelenej tripartite ešte do
volieb.
Prerokovaný text by už mal byť v paragrafovom znení, ktoré
bude použiteľné pre nasledujúcu vládu. Podľa ministra je zákon
výsledkom všeobecného konsenzu v odpadovom hospodárstve.
„Chcem dodať k tomu, že musíme implementovať smernicu EÚ o
odpadoch do právneho systému SR. Máme s tým meškanie, Bohužiaľ,
predchádzajúce vedenie ministerstva toto zanedbalo a práce sa
začali až takmer pred 14 mesiacmi, pri znovuzaložení
ministerstva životného prostredia.“, konštatoval József Nagy.
Ďalším vyjadreniam ministra životného prostredia k problematike
legislatívy a trhu s odpadmi sa venujeme nižšie, v časti
prístupnej predplatiteľom. V nej sa nachádza aj zvukový záznam
vybraných častí vyjadrení ministra ŽP.
Ochrana prírody
„Vnímam, že občania SR pristupujú zodpovedne k otázkam
životného prostredia“, uviedol na margo problematiky ochrany
prírody minister. Podľa Nagya síce existujú hlasy, že Slovensko má
príliš veľa chránených území, ale čísla, ktoré „lietajú“
– až do 40 percent – sú plochy, ktoré sa vzájomne
prekrývajú.
„To znamená, že ten istý kataster je chránený raz ako NATURA
2000, druhýkrát ako chránené vtáčie územie, a ešte je to možno
celé v národnom parku“, dodal minister.
Podľa šéfa rezortu bude zákon o ochrane prírody do volieb
pripravený a bude tiež určovať, akým spôsobom sa dajú znížiť
dopady na tých občanov, ktorí majú nejaké súkromné vlastníctvo, najmä
lesy a pôdy v chránených územiach. Ministerstvo chce pnutia
s vlastníkmi riešiť v zákone rôznymi spôsobmi, najmä
výmenou, výkupmi a prenájmami pozemkov. Za najefektívnejšie riešenie
považuje minister využiť nástroj európskych dotácií do
poľnohospodárstva, v ktorých sa môžu určiť aj environmentálne ciele
a environmentálne výhodné využívanie pôdy. Prostredníctvom
týchto dotácií budú môcť byť vlastníci na územiach, ktoré nepatria do
celkom bezzásahových, spokojní.
Protipovodňová ochrana
Z hľadiska dopadov klimatických zmien na protipovodňovú ochranu
(PPO) uprednostňuje rezort klasické metódy, zavedený a zaužívaný
systém PPO, teda hrádze, priehrady a suché poldre. Ministerstvo
by rado pokračovalo v navyšovaní hrádzí.
Podľa ministra sa rezortu rezortu podarilo vytvoriť vyše 1.300
pracovných miest, zabezpečením čistenia brehov a záplavových
území dlhodobo nezamestnanými, v spolupráci so samosprávami a
SVP, š.p.
Minister reagoval aj na otázku týkajúcu sa vládneho Programu
revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa stretáva
s kontroverznými reakciami odbornej verejnosti a nesúhlasom
občianskych aktivistov, ktorí požadujú, aby ďalšie projekty v rámci
programu prešli schvaľovacím procesom SEA, teda aby bolo verejnosti
umožnené do tohto procesu vstupovať.
Podľa ministra sú na program rôzne pohľady na vec. „Môj
politický pohľad na vec – ale ten nie je rozhodujúci – je
taký, že revitalizácia krajiny je dobrým nástrojom na zadržanie vody
a tým pádom na protipovodňovú ochranu, ale nemôže a nesmie
byť náhradným programom klasickej protipovodňovej ochrany. Má byť len
dobrým doplnkovým.“, uviedol minister.
Program je podľa neho vyzdvihnutím zabudnutých postupov, ktoré sa
prestali vykonávať kvôli neštandardným vlastníckym vzťahom
a obrábaniu pôdy, takže absentuje dlhodobejšie rozmýšľanie nad
zásahmi v krajine. „Keby to tak nebolo, nemusel by byť ani
program“, uviedol minister.
K problematike strategického hodnotenia SEA je podľa ministra
otázne, či program je naozaj programom, keďže pozostáva z parciálnych
projektov. Za najväčší problém však považuje skutočnosť, že Slovenský
vodohospodársky podnik už veľa rokov nedostáva žiadne platby na PPO,
čo je práve dôvodom týchto pnutí k programu revitalizácie.
„Nemyslím si, že so samotným programom, alebo jeho aktivitami,
je problém“, konštatoval minister.
Čo sa týka samotného procesu SEA, podľa ministra vychádzali
z toho, že v pôvodnom zákone je uvedené, že zákon sa
nevzťahuje na strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je
civilná ochrana. Teraz sa však diskutuje o tom, či jediným účelom
programu naozaj je civilná ochrana. Podľa Józsefa Nagya zákonodarca
stanovil tento výhradný účel civilnej ochrany preto, aby sa zákonu
nevyhýbali iné opatrenia – napríklad, ak súčasťou
protipovodňovej ochrany bude aj výroba elektriny.
„My sme prijali výklad, že vedľajšie účinky (opatrení –
pozn. red.) nie sú hospodárskymi prínosmi typu štátnej pomoci, alebo
deformujúce trh, alebo sledujúce iný cieľ. Sú to vedľajšie účinky,
ktoré má každá jedna aktivita.“, uviedol minister.
Podľa ministra nové znenie zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie (schválené v decembri min. roku – pozn.
red.) poskytuje iný výklad, preto požiadal premiérku, aby sa tretie
obdobie projektov spustilo až po odstránení výkladových rozporov.
Legislatíva trhu s odpadmi
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.