Obzretie sa siedmym ročníkom kongresu.
Máme za sebou ďalší kongres Dňa odpadového hospodárstva -
podujatia, ktoré patrí v našich pomeroch k najnavštevovanejším zo
strany odbornej verejnosti. Počet účastníkov sa opäť blížil k
tristovke, čo je po vlaňajšom rekordnom roku druhý najlepší výsledok
v jeho sedemročnej histórii. Ukazuje sa, že o kvalitné podujatia je
stále vysoký záujem a nebyť dvoch ďalších podujatí, ktoré sa súbežne
konali v tom istom čase v Bratislave (Workshop OECD O zelenom raste,
Energofutura) bola by návštevnosť určite ešte vyššia.
Kongres bol tak ako po predchádzajúce roky rozdelený na tri
tematické časti. Prvá časť bola venovaná európskym a národným
politikám odpadového hospodárstva. Úvod už tradične zaobstaral
zástupca MŽP SR aktuálnou správou o súčasnom stave tohto segmentu u
nás. Je na škodu veci, že kongres DOH nepokladajú vyšší štátni
funcionári rezortu za podanú ruku a nekonfrontujú dosiahnuté výsledky
priamo so zástupcami praxe, ktorí to od nich očakávajú. I keď
vystúpenie Ľubomíra Ďuračku bolo kultivované a pomerne presne
popísalo kam sa ministerstvo dostalo s prípravou zákona o odpadoch,
so schvaľovaním Programu odpadového hospodárstva na roky 2011-2014,
očakávania zvedavého a náročného publika úplne nenaplnilo.
Hneď v zápätí nasledoval jeden z vrcholov kongresu. René Schroeder
z Európskej federácie odpadového hospodárstva a environmentálnych
služieb (FEAD) poňal svoj príspevok naozaj zoširoka a predstavil
slovenskej verejnosti témy, ktoré v týchto dňoch dominujú európskemu
odpadovému hospodárstvu.
Žiaľ, v súčasnosti je Slovensko mimo diania v tejto oblasti a to
nielen z dôvodu, že sa doposiaľ neunúvalo transponovať rámcovú
smernicu 98/2009/ES o odpade. Pokiaľ sa u nás hľadajú odpovede na
otázky - čo s Recyklačným fondom, či spojiť alebo nespojiť právne
normy do jedného zákona, Európa rieši stratégie o predchádzaní vzniku
odpadov, pripravuje plány na efektívne využívanie zdrojov a vízie do
roku 2020. Niektoré z pripravovaných cieľov sú pre nás ako z ríše
rozprávok, či číre vizionárstvo – napr. v cieľovom roku sa už
nebudú vyskytovať ilegálne prepravy odpadov, skládkovanie odpadov
prakticky zanikne, odpad sa bude cielene využívať hlavne ako
surovina, recyklácia odpadov a opätovné použitie stanú atraktívnymi
pre verejný aj súkromný sektor. Politikom Európskej únie nemožno
uprieť dobré úmysly, opäť bude najťažšie ich presadenie, či
legislatívne zapracovanie.
Ďalším zahraničným hosťom kongresu bol Dr. Rolan Ferth, zástupca
rakúskeho ministerstva, ktoré má v gescii oblasť životného
prostredia. Jeho príspevok sa týkal prípravy a schvaľovania
základného koncepčného materiálu – spolkového Plánu odpadového
hospodárstva na roky 2011-2014. Čo môžeme našim susedom závidieť je
spôsob akým spracovali tento koncept, predovšetkým jeho kontinuitu a
porovnateľnosť s predchádzajúcimi plánmi, prepojenosť s overenou
legislatívou (transponovanou rámcovou smernicou), dátový management a
dostupnosť infraštruktúry na nakladanie s odpadmi. Rakúsko potvrdilo,
že ostáva pre nás vzorom aj pri tvorbe Plánu odpadového hospodárstva.
Druhá časť kongresu bola tematicky zameraná na využívanie odpadov.
Tento blok odštartoval Peter Gallovič s príspevkom „Smeruje SR
k recyklačnej spoločnosti?“ ktorý bol výstupom spoločnej
analýzy oprávnenej organizácie ENVIPAK a.s., viacerých poradenských
spoločností (Tanzer Consulting Slovakia, GJG a.s., Etiam) a COHEM
(Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva
SAŽP). Spracovatelia analýzy spochybnili pripravenosť SR plniť ciele
vyplývajúce z rámcovej smernice o odpadoch v oblasti prípravy na
opätovné použitie a recyklácie základných zložiek komunálneho odpadu
do roku 2020 bez zásadnej zmeny doterajšieho spôsobu uskutočňovania
separovaného zberu. Uviedol viacero dôvodov prečo je to tak –
okrem chýbajúcej samotnej koncepcie separovaného zberu sú to: nízka
miera recyklácie (v SR 2,8% oproti 22,85% EÚ), nesplnenie žiadneho zo
stanovených cieľov nakladania s komunálnymi odpadmi v POH 2006-2010,
absencia Krajských POH, nízke ceny poplatkov za ukladanie odpadov na
skládkach, nedostatočný informačný systém. Odpoveď na základnú otázku
bola záporná – SR sa neblíži k recyklačnej spoločnosti,
dosahuje len mierny pokrok. Príspevok však neobsahoval iba kritické
posolstvo, v závere priniesol návrhy na vylepšenie separovaného zberu
v SR.
Jediným zahraničným hosťom v druhej časti kongresu bol Martin
Vaněček zo Zväzu miest a obcí Českej republiky, ktorý predstavil
stratégiu nakladania s komunálnymi odpadmi v obciach a mestách u
nášho západného suseda. Impulzom na vypracovanie stratégie bola
príprava veľkej novely zákona o odpadoch v roku 2008. Návrhová časť
stratégie obsahuje opatrenia a nástroje pre vytvorenie dlhodobo
udržateľného odpadového hospodárstva na úrovni regiónov, obcí a
miest, riešenia v rámci regionálnych integrovaných systémov
nakladania s odpadmi. Za hlavný cieľ sa považuje obmedzenie
skládkovaných odpadov a výrazné zvýšenie ich efektívneho využitia
(materiálového, energetického). Snaha českých komunálnych politikov a
hľadanie optimálnych riešení pri nakladaní s komunálnymi odpadmi je
chvályhodná a dúfajme, že sa stane inšpiratívnou aj pre ich
slovenských kolegov.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov bola témou prezentácie Vladimíra
Šináka z oprávnenej organizácie Natur-pack. Tento princíp, i keď
patrí medzi základné nástroje environmentálneho nakladania s odpadmi
v EÚ, nemá na Slovensku na ružiach ustlané. Doposiaľ sa v našich
podmienkach uplatňuje iba pri obaloch a elektrozariadeniach.
(Článok vyšiel v časopise Odpadové hospodárstvo, január 2012)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.