Metódou
pozvoľného pohybu sa na Slovensko dostal
zaujímavý dokument, ktorý vydal český Úrad pre ochranu
hospodárskej súťaže ešte v auguste minulého roku. Český
„protimonopolák” v ňom poskytol stanovisko na otázky, ktoré
mu položilo ich ministerstvo životného prostredia. Týkali sa
fungovania kolektívnych systémov z pohľadu ochrany hospodárskej
súťaže.
Stanovisko nie je veľmi prekvapujúce, ale obsiahle a veľmi
dôležité. To najpodstatnejšie sa oplatí zacitovať z jeho
záverov doslovne: „Úrad konštatuje vážne znepokojenie nad
stavom súťažného prostredia v oblasti poskytovania služieb
kolektívneho zberu. Možnosť uplatnenia súťaže viacerými
kolektívnymi systémami buď nebola legislatívou vôbec umožnená
– a to bez zjavného objektívneho dôvodu – alebo sa chybným
nastavením normy a nedostatočným výkonom štátneho dozoru stala
nereálnou. Služby tak zaisťujú monopolní hráči, ktorí
stanovujú pôvodcom odpadov objektívne nepreskúmateľné, vyššie
a vyššie poplatkové povinnosti (prenášané na konečného
spotrebiteľa, teda občanov), a to nezriedka tam, kde už ,odpad‘
netvorí pre spoločnosť záťaž, ale z dôvodu vývoja technológií
sa stal vyhľadávaným obchodným artiklom.”
Mohli by sme ďalej pokračovať – úrad tiež identifikuje
nadbytočnú reguláciu tam, kde už nie je potrebná, ako aj
absenciu efektívneho dozoru orgánov verejnej moci tam, kde dochádza
k cenotvorbe. Dôležitých posolstiev je však toľko, že by sa
nevošli do tohto stĺpca.
Pre Slovensko poskytol český „antimon” viacero ponaučení.
V kolektívnych systémoch pre obaly a elektrozariadenia sa Slovensko
nevydalo českou cestou a urobilo dobre. Bude však potrebné
ustrážiť tvorcov slovenskej legislatívy, ktorí sa prakticky
nepretržite snažia obmedzovať súťaž kolektívnych systémov, či
už prekážkami typu autorizácie, alebo stanovením minimálneho
počtu povinných osôb, pre ktoré bude musieť kolektívny systém
(po novom „organizácia zodpovednosti výrobcov”) pracovať. A
mnohými ďalšími nápadmi.
Slovenské podmienky v porovnaní s českými umožňujú súťaž,
aj preto je systém podstatne lacnejší pre výrobcov a dovozcov i
pre občanov. Ako chybný sa ukázal byť argument, že je potrebné
akumulovať poplatky na to, aby kolektívny systém mohol investovať
do zvýšenia miery zhodnocovania odpadov. V tomto ukazovateli totiž
Česko nijako nevyčnieva nad Slovenskom.
Úrad poukazuje aj na riziko akumulovania prostriedkov v českých
monopolných kolektívnych systémoch, ktorým toto rozhodnutie
ministerstva umožnilo preniknúť na súvisiace trhy, teda zber,
zvoz a spracovanie obalov a odpadov. Tým podľa úradu získali
neférové zvýhodnenie pred konkurenciou.
Založením Recyklačného fondu však uskutočnili slovenskí
úradníci podobne deštrukčný krok, na aký upozorňuje český
úrad. Fond akumuloval prostriedky bez reálnej kontroly verejnej
moci a bez racionálneho dôvodu, nakoľko „potrebu vybudovania
recyklačných kapacít” stačilo ponechať na trh, ktorý by tieto
kapacity vygeneroval oveľa efektívnejšie. Navyše fond využil
úradníkmi zle nastavené pravidlá na vytvorenie cenového diktátu
za spracovanie odpadov niektorých komodít – napríklad batérií
a akumulátorov či vozidiel. V týchto komoditách súťaž obmedzil
či zamedzil.
Výsledkom je, že obava o prenikanie kolektívnych systémov na
súvisiace trhy vďaka naakumulovaniu prostriedkov je realitou aj na
Slovensku. Zástancovia protimonopolnej politiky sa nazdávajú, že
úradníci môžu tomuto procesu zabrániť. Reálne sa to však
nedá. Firmy majú mnoho iných možností, ako sústreďovať
kapitál v rozpore s pravidlami voľného, rozumej férového trhu.
Napríklad cez dotácie zo štrukturálnych fondov.
Stanovisko úradu jednoznačne upozorňuje legislatívcov, aby sa
nedopustili toho, že tento spontánny proces vertikálnej integrácie
ponechajú bez kontroly. Vystríha však aj voči ich snahe
posilňovať ho svojimi zlými rozhodnutiami. A to je práve to, k
čomu, žiaľ, často inklinujú aj slovenskí tvorcovia legislatívy
v príprave nového zákona o odpadoch.
Súťaž, ktorá je nevyhnutným predpokladom na efektívny a
lacno fungujúci systém, považujú stále za strašidlo.
Radovan Kazda
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.