Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Strašidlo súťaž

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2013/11.

Editoriál. Strašidlo súťaž

Metódou pozvoľného pohybu sa na Slovensko dostal zaujímavý dokument, ktorý vydal český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže ešte v auguste minulého roku. Český „protimonopolák” v ňom poskytol stanovisko na otázky, ktoré mu položilo ich ministerstvo životného prostredia. Týkali sa fungovania kolektívnych systémov z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže.

Stanovisko nie je veľmi prekvapujúce, ale obsiahle a veľmi dôležité. To najpodstatnejšie sa oplatí zacitovať z jeho záverov doslovne: „Úrad konštatuje vážne znepokojenie nad stavom súťažného prostredia v oblasti poskytovania služieb kolektívneho zberu. Možnosť uplatnenia súťaže viacerými kolektívnymi systémami buď nebola legislatívou vôbec umožnená – a to bez zjavného objektívneho dôvodu – alebo sa chybným nastavením normy a nedostatočným výkonom štátneho dozoru stala nereálnou. Služby tak zaisťujú monopolní hráči, ktorí stanovujú pôvodcom odpadov objektívne nepreskúmateľné, vyššie a vyššie poplatkové povinnosti (prenášané na konečného spotrebiteľa, teda občanov), a to nezriedka tam, kde už ,odpad‘ netvorí pre spoločnosť záťaž, ale z dôvodu vývoja technológií sa stal vyhľadávaným obchodným artiklom.”

Mohli by sme ďalej pokračovať – úrad tiež identifikuje nadbytočnú reguláciu tam, kde už nie je potrebná, ako aj absenciu efektívneho dozoru orgánov verejnej moci tam, kde dochádza k cenotvorbe. Dôležitých posolstiev je však toľko, že by sa nevošli do tohto stĺpca.

Pre Slovensko poskytol český „antimon” viacero ponaučení. V kolektívnych systémoch pre obaly a elektrozariadenia sa Slovensko nevydalo českou cestou a urobilo dobre. Bude však potrebné ustrážiť tvorcov slovenskej legislatívy, ktorí sa prakticky nepretržite snažia obmedzovať súťaž kolektívnych systémov, či už prekážkami typu autorizácie, alebo stanovením minimálneho počtu povinných osôb, pre ktoré bude musieť kolektívny systém (po novom „organizácia zodpovednosti výrobcov”) pracovať. A mnohými ďalšími nápadmi.

Slovenské podmienky v porovnaní s českými umožňujú súťaž, aj preto je systém podstatne lacnejší pre výrobcov a dovozcov i pre občanov. Ako chybný sa ukázal byť argument, že je potrebné akumulovať poplatky na to, aby kolektívny systém mohol investovať do zvýšenia miery zhodnocovania odpadov. V tomto ukazovateli totiž Česko nijako nevyčnieva nad Slovenskom.

Úrad poukazuje aj na riziko akumulovania prostriedkov v českých monopolných kolektívnych systémoch, ktorým toto rozhodnutie ministerstva umožnilo preniknúť na súvisiace trhy, teda zber, zvoz a spracovanie obalov a odpadov. Tým podľa úradu získali neférové zvýhodnenie pred konkurenciou.

Založením Recyklačného fondu však uskutočnili slovenskí úradníci podobne deštrukčný krok, na aký upozorňuje český úrad. Fond akumuloval prostriedky bez reálnej kontroly verejnej moci a bez racionálneho dôvodu, nakoľko „potrebu vybudovania recyklačných kapacít” stačilo ponechať na trh, ktorý by tieto kapacity vygeneroval oveľa efektívnejšie. Navyše fond využil úradníkmi zle nastavené pravidlá na vytvorenie cenového diktátu za spracovanie odpadov niektorých komodít – napríklad batérií a akumulátorov či vozidiel. V týchto komoditách súťaž obmedzil či zamedzil.

Výsledkom je, že obava o prenikanie kolektívnych systémov na súvisiace trhy vďaka naakumulovaniu prostriedkov je realitou aj na Slovensku. Zástancovia protimonopolnej politiky sa nazdávajú, že úradníci môžu tomuto procesu zabrániť. Reálne sa to však nedá. Firmy majú mnoho iných možností, ako sústreďovať kapitál v rozpore s pravidlami voľného, rozumej férového trhu. Napríklad cez dotácie zo štrukturálnych fondov.

Stanovisko úradu jednoznačne upozorňuje legislatívcov, aby sa nedopustili toho, že tento spontánny proces vertikálnej integrácie ponechajú bez kontroly. Vystríha však aj voči ich snahe posilňovať ho svojimi zlými rozhodnutiami. A to je práve to, k čomu, žiaľ, často inklinujú aj slovenskí tvorcovia legislatívy v príprave nového zákona o odpadoch.

Súťaž, ktorá je nevyhnutným predpokladom na efektívny a lacno fungujúci systém, považujú stále za strašidlo.

Radovan Kazda

Značky
Komentáre

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Eurostat: Produkcia komunálneho dopadu v EÚ v roku 2009

Eurostat: Produkcia komunálneho dopadu v EÚ v roku 2009

Eurostat zverejnil 3. marca 2011 aktualizované štatistiky o produkcii komunálneho odpadu v Európskej únii a v niektorých nečlenských krajinách únie.

Sankcie v odpadovom hospodárstve v roku 2013

Sankcie v odpadovom hospodárstve v roku 2013

Inšpektori odpadového hospodárstva Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) urobili v minulom roku 615 kontrol. Porušenie právnych predpisov zistili pri 250-tich. Za porušenie zákona o odpadoch a iných právnych predpisov uložili 174 pokút v celkovej výške 137 690 eur.

Kontroly SIŽP v oblasti odpadového hospodárstva v roku 2013

Kontroly SIŽP v oblasti odpadového hospodárstva v roku 2013

Inšpekcia v oblasti odpadového hospodárstva udelila v roku 2013 pokuty 174 subjektom zo 615 kontrolovaných subjektov. Prinášame kompletný prehľad porušení zákonov, ktoré kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia.