Peter Valent: Chceme lepšie pravidlá od vlády

Vašimi hlavnými dodávateľmi elektroodpadu sú okrem obchodnej siete aj obce a zberové spoločnosti. Akú prioritu zohrávajú z hľadiska záujmov združenia?

Ako klienti sú celkom rovnocenní. Treba však povedať, že pre nás je dôležité, aby systém zberu elektroodpadu fungoval na celom Slovensku, preto si dosť zakladáme na tom, aby sme vedeli, z akej oblasti a v akom množstve odpad pochádza, aké majú problémy so zberom, ako sú so službami spokojní a  pod.

Preto priame vzťahy s obcami nám v tomto smere prinášajú lepšie informácie o pôvode a reálnom výskyte elektroodpadu a jeho lepšiu kontrolovateľnosť. Zberové spoločnosti sú však z hľadiska množstiev ako aj profesionálneho prístupu rozhodujúce.

Sme presvedčení, že zavedením elektronického informačného systému okrem zjednodušenia administratívy zvýši aj lepšiu sledovanosť materiálového toku a spätnú väzbu medzi obcami, zberovými spoločnosťami a výrobcami.

Pred niekoľkými rokmi fungoval systém zberu elektroodpadov z obcí tak, že každá kolektívna organizácia si zazmluvňovala obce individuálne. Vtedy však Združenie miest a obcí Slovenska začalo namietať, že v prípade veľmi malých obcí sa stávajú situácie, že nemá kto odobrať od nich odpad. Zodpovedali ich výhrady realite?

Áno, stávali sa aj takéto situácie. Bola to však pre nás veľká výzva. Chceli sme dokázať, že zabezpečenie odberu a zhodnotenia odpadov z elektrozariadení cez kolektívne organizácie založené a riadené výrobcami a dovozcami odstránia dané problémy a fungujú v obciach spoľahlivo, transparentne a efektívnejšie ako prostredníctvom vládneho orgánu.

Pre komplexné riešenie zberu elektroodpadov sme preto inicializovali založenie Koordinačného centra zberu elektroodpadu. Ide o neformálnu platformu kolektívnych organizácií, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby mal každý ohlásený elektroodpad bez ohľadu na kategóriu miesto vzniku svojho odberateľa. So ZMOS-om sme zároveň podpísali memorandum o spolupráci.

Myslím, že sme tým dokázali, že systém zberu pod dohľadom povinných osôb pracuje oveľa efektívnejšie a s nižšími poplatkami pre spotrebiteľa, ako by to bolo pod garanciou štátu.

To však znamená, že sa museli dohodnúť subjekty, ktoré si navzájom konkurovali.

Koordinovaný postup spočíva iba v troch oblastiach, ktoré nemajú vplyv na konkurenčné prostredie a svojprávnosť kolektívnych organizácií alebo výrobcov.

Naopak, na jednej strane v podobe garancie prístupu k svojmu podielu odpadu umožňuje samostatné plnenie povinnosti aj individuálnym výrobcom alebo malým kolektívnym organizáciám, na druhej strane garantuje obciam alebo zberovým spoločnostiam odber všetkého vzniknutého elektroodpadu, ako to diktuje zákon.

Preto prvou úlohou je vymieňanie a zdieľanie údajov o uvedení na trh a aktuálnom  zbere elektroodpadu. Aktuálne údaje potrebujeme minimálne na báze štvrť roku (nie po skončení kalendárneho roka podľa zákona), aby sme vedeli kto má koľko elektroodpadu v jednotlivých kategóriách vyzbierať, aby sme zabezpečili zber všetkého preukázateľného odpadu. Bez týchto údajov samozrejme túto zákonnú povinnosť splniť nevieme.

Čo sa stane, keď niektorý systém vyzbiera viac?

To je práve druhou a najdôležitejšou úlohou centra – koordinácia zberu. V prípade, že niektorá organizácia v danom období vyzbiera viac, než je jej aktuálna povinnosť vyplývajúca z trhového podielu, tak jej záväzok elektroodpad odobrať zo zberného miesta alebo obce za ňu prevezme organizácia, ktorá naopak, vyzbierala menej.

Vzťahuje sa to aj na nové obce bez zmluvy, ktoré centrum priradí k nejakej konkrétnej organizácii. Tým sa súčasne zabezpečuje, aby každá kolektívna organizácia rovnomerne odoberala odpad z celého územia SR.

Treťou zložka spolupráce je vzájomná kontrola materiálového toku a plnenia si povinností odoberať elektroodpad jednotlivými organizáciami.

Konkrétnym a transparentným priradením povinnosti odoberať elektroodpad sa súčasne eleminuje zneužívanie alebo duplikovanie tzv. potvrdeniek, pretože tým strácajú význam.

Mgr. Peter Valent (38), vyštudoval Univerzitu M. Bela v Banskej Bystrici, odbor environmentalistiky a ekológie. V ENVIDOME pôsobí od jeho vzniku v roku 2005, spolupodieľal sa na jeho založení a na funkcii prevádzkového riaditeľa rozbehol úspešný rozvoj systému zberu elektroodpadu na Slovensku a prispel k riešeniu praktického vykonávania zberu elektroodpadu na celom území SR. Od októbra 2011 je vo funkcii generálneho riaditeľa združenia. Pred pôsobením v ENVIDOME pracoval pre spoločnosť SONY, kde zodpovedal za úlohy spojené s povinnosťami tejto spoločnosti v rámci životného prostredia a odpadového hospodárstva.

V koordinačnom centre však nie sú združené všetky kolektívne organizácie.

To je pravda, ale najväčší hráči, ktorí pokrývajú približne 90 percent trhu, v systéme ostávajú a zdieľajú si dobrovoľne svoje údaje.

Rozhodujúce je, že v koordinačnom centre zostávajú organizácie, ktoré sú v jednotlivých kategóriách dominantné, čo je pre obce a MŽP SR garantom, že systém bude na celom území SR fungovať aj naďalej.

Ostatné kolektívne organizácie, ktoré nie sú v koordinačnom centre, však môžu vytláčať z trhu tie väčšie vďaka tomu, že si budú zbierať odpad len z najlacnejších destinácií, napríklad z miest.

Práve preto sa v rámci  koordinačného centra snažíme o spravodlivé prerozdeľovanie odberu odpadu z celého územia SR, podľa svojich trhových podielov. A aj preto by sme chceli dosiahnuť, aby pre každú kolektívnu organizáciu bolo členstvo v koordinačnom centre povinné, tak ako je to napríklad v Taliansku a aby zbierali elektroodpad zovšadiaľ bez ohľadu na výhodnosť lokality.

Stáva sa aj dnes, že niektorá obec kontaktuje koordinačné centrum, že potrebuje odobrať elektroodpad?

Stáva sa to skôr výnimočne, častejšie nás kontaktujú firmy. Obce už majú dobré kontakty na jednotlivé kolektívne organizácie, ktoré i vedia navzájom „posunúť“ klienta podľa toho, na ktorý odpad z elektrozariadení sa orientujú. Obce sú dobre informované aj od zberoviek, ktoré s nimi spolupracujú. Väčšina obcí si tento zber koordinuje cez nich.

Natíska sa otázka, či zo strany obcí nebola obava o zber elektroodpadu trochu prehnaná.

Keď sme s koordinačným centrom pred tromi rokmi začínali, tak nás kontaktovalo viacero obcí. Po troch rokoch sa však zdá, že naozaj už nie je obce, ktorá by nevedela, čo robiť s elektroodpadom. Takže môžeme povedať, že memorandum i koordinačné centrum situáciu určite zlepšilo.

Koordinačné centrum je založené na dobrovoľnej dohode subjektov, ktoré si na trhu konkurujú. Nie je to problém z hľadiska protimonopolnej legislatívy?

V mnohých krajinách buď neexistuje žiadna povinnosť platiť obciam alebo zberovkám za odpad, alebo sa stanovujú jednotné ceny. Naša povinnosť je od nich odobrať odpad. Takže obci je jedno, kto odpad prevezme, rozhodujúce je, že sa musí zrecyklovať. Na Slovensku je v tomto trochu problém, lebo ceny nie sú jednotné a prevzatie zodpovednosti nemusí prebiehať vždy celkom hladko.

Pre nás by bol najvhodnejší taliansky model, v ktorom kolektívne organizácie spolu vyjednávajú so zberovými spoločnosťami o cene. Ten systém vznikol v prvých fázach úplne dobrovoľne, podobne ako u nás, neskôr ho dostali aj do legislatívy. Každá nová kolektívna organizácia musí vstúpiť do ich „koordinačného centra“, čím sa zabezpečí spravodlivé fungovanie systému zberu.

Vo februárovom čísle sme sa o tomto probléme rozprávali s riaditeľom kolektívnej organizácie SEWA Jozefom Kozákom, ktorý vidí ako riešenie zjednotenie ceny pre tých, ktorí elektroodpad zbierajú – teda najmä zberovky, obce, či obchodné siete.

Súhlasím. V mnohých krajinách na okolí, napríklad aj v Rakúsku, takto tie systémy fungujú a z hľadiska protimonopolných zákonov s tým nie je žiaden problém. To je však práve vec, ktorú nemôžeme otvoriť my, ale musí za nami stáť aj ministerstvo.

Ministerstvo má iné záujmy. Predchádzajúce vedenie rezortu presadzovalo vznik štátneho environmentálneho clearingového centra (ECC), ktoré by prakticky prevzalo celý systém pod kontrolu.

Je nepredstaviteľné, aby tento systém v oblasti elektroodpadu mohol fungovať efektívne. Výrobcovia a dovozcovia majú jednoznačne záujem, aby sa budoval súčasný systém, ktorý majú pod kontrolou, čím ho zároveň vedia urobiť lacným a efektívnym.

Navyše, v súčasnosti rastie podiel novších elektroodpadov na zhodnotenie a Európska únia tlačí na to, aby firmy investovali do ekodizajnu svojich výrobkov. To znamená i to, že odpad z elektrozariadení od niektorých výrobcov bude možné spracovať lacnejšie a od iných drahšie. Ako bude potom nový „envirofond“ prerozdeľovať tieto prostriedky? A navyše, výrobcovia nemôžu niesť celú rozšírenú zodpovednosť bez toho, aby nemali žiadne právomoci.

V Maďarsku sa však cestou koncentrácie týchto peňazí pod kontrolu vlády vydali.

Áno. A podľa informácií od našich klientov je výsledkom to, že náklady zberu a recyklácie tak pre výrobcov a dovozcov vzrástli troj- až päťnásobne, čo sa samozrejme premietlo do ceny nových výrobkov. A následne výrazne klesá ich predaj a  rastie počet internetových špekulantov. Z tejto „ekodane“ tak nič nezískali. Práve naopak, pretože sa znižuje výber daní a klesá zamestnanosť vo výrobnom a  predajnom reťazci.

Kolektívne organizácie kritizujú aj obmedzenie vývozu odpadov na zhodnotenie do iných krajín EÚ, ktoré je v rozpore so zmluvou o fungovaní únie. Týka sa to aj vašich segmentov?

Bohužiaľ, týka sa to najmä zhodnotenia tých zariadení, v ktorých sú spracovateľské firmy monopolom, najmä u chladiarenských zariadení. V takomto prípade sú ceny výrazne vyššie než v zahraničí, kde funguje trhové prostredie. Našťastie, väčšina spracovateľov v našich kategóriách je korektná a mnohí rozdiely so zahraničím postupne stierajú a dokážu tak s nimi držať krok.

Do systému zberu elektroodpadu vstupuje, na rozdiel napríklad od obalov, aj veľmi veľa subjektov, ktoré sú miestom spätného odberu – teda obchodov. Pre nich to musí byť dosť zaťažujúca povinnosť, keďže to nie je ich biznis.

Je to tak. Distribútori elektrozariadení musia zo zákona bezplatne uskutočňovať spätný odber v predajniach, ale legislatíva im nevychádza v ústrety. Musia napríklad žiadať o súhlas s nakladaním s nebezpečným odpadom, hoci ide rádovo o pár kilogramov ročne a nie je to ich predmet podnikania.

A čo internetové obchody? Keďže nie sú kamennými prevádzkami, ponúkajú nižšie ceny. Mnohé z nich majú sídlo v zahraničí a dôvod ich nižšej ceny môže súvisieť i s tým, že sú pre slovenskú legislatívu „neviditeľní“.

Tu nás asi najviac „tlačia topánky“. Ide o tzv. „free riderov“, alebo čiernych pasažierov. Súčasná legislatíva im umožňuje vyhnúť sa svojim povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o odpadoch. Mnohí sa nezaregistrujú do Registra výrobcov vedeného MŽP SR, nepodávajú hlásenia o množstve predaného tovaru, neplatia recyklačné poplatky a nevykonávajú zber.

Aký je podiel týchto predajov na trhu?

Podľa našich odhadov ide o 15-30 percent.

Čo s tým?

Snažíme sa navrhovať rôzne riešenia. Ako jednu z možností riešenia navrhujeme zriadene inštitútu tzv. „splnomocneného zástupcu“. Malo by ísť o osobu s miestom podnikania alebo sídlom na Slovensku, ktorú by zahraničný výrobca písomne poveril a zaviazal konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách. Toto schválila aj nová európska smernica. Ďalšou nevyhnutnosťou je previesť povinnosť kontrolovať tieto subjekty aj na daňové úrady.

Kritici súčasného systému zabezpečovania zhodnotenia elektroodpadov tvrdia, že je v ňom veľa priestoru na obchodovanie s potvrdenkami, alebo ich dvojnásobnému vykazovaniu.

Chceme tomu zabrániť. Stále tvrdíme, že tieto riziká sa odstránia, ak každý elektroodpad pôjde priamo k výrobcovi a dovozcovi, resp. ku kolektívnej organizácii. Chceme zamedziť, aby elektroodpad končil vo výkupniach surovín bez ich presunutia autorizovaným spracovateľom elektroodpadu a zabezpečiť jeho odborné spracovanie pod dohľadom výrobcov.

Nezníži to však možnosť pre výrobcov a dovozcov vyberať si kolektívny systém?

Nie. Zavedenie povinnosti, aby elektroodpad išiel priamo ku kolektívnym systémom, nijako neobmedzí výrobcov a dovozcov, aby si vyberali medzi kolektívnymi systémami ten, ktorý budú považovať za najlepší, či najlacnejší. Konkurencia je zachovaná. Neustále zdôrazňujeme, že takto to funguje v mnohých európskych krajinách.

Skúste teda bodovo zhrnúť, čo sú vaše najväčšie priority v pôsobení k tvorcom legislatívy.

Dôsledne uplatňovaná rozšírená zodpovednosť výrobcu. Žiadne experimenty so štátnymi fondmi, sprísnenie kontroly materiálového toku, nastavenie férových pravidiel pre kolektívne organizácie. Odstránenie regulácií na vývoz a eliminovanie výskytu free riderov.

ENVIDOM – združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, združuje výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktorí tvoria okolo 80 % trhu veľkých domácich spotrebičov a približne polovicu trhu malých domácich spotrebičov. ENVIDOM je tak najväčšou kolektívnou organizáciou výrobcov/dovozcov na Slovensku z hľadiska množstva výrobkov (v kg) uvádzaných na trh ako aj zbieraných.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.