V KURUC – COMPANY vsadili na kompozity

František Kurucz   

Viacvrstvové kombinované materiály (VKM) sú komodita, ktorá z hľadiska objemu uvedeného na trh nepatrí medzi najvýznamnejšie, ani ekonomicky lukratívne zdroje druhotných surovín. Napriek tomu sa ju darí zhodnocovať. Spracovateľom tejto suroviny je na Slovensku spoločnosť KURUC - COMPANY spol. s r. o., ktorá sa nasleduje cestu malých a stredných rodinných firiem, rozvíjajúcich svoju spoločnosť podnikaním v jednom segmente trhu.

Prevádzku v Šuranoch pri Nitre sme navštívili i preto, že KURUC – COMPANY získali v roku 2010 ocenenie Zlatý mravec v kategórii "Inovatívne riešenie" za ich snahu rozširovať vlastnými inováciami portfólio svojich služieb pri zhodnocovaní VKM. Reportáž vyšla v aprílovom čísle mesačníka ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO.

Firma KURUC - COMPANY je v súčasnosti na Slovensku prakticky jediným spracovateľom viacvrstvových kombinovaných materiálov. VKM sú širokou skupinou kompozitných obalových materiálov, v ktorých 75 až 80 percent tvorí papier alebo lepenka, 20 až 25 percent PE a hliníková fólia. Využívané sú najmä ako potravinárske obaly pre nápoje (pod zaužívaným názvom tetrapak), ale aj ako obaly pre tovary, ktoré je potrebné chrániť pred účinkami počasia, akými je napríklad kancelársky papier.

Rodinný podnik vedú traja bratia. Konateľom spoločnosti je František Kurucz, ktorý nás sprevádzal i počas návštevy v ich podniku.

Od živnosti k výrobe

František Kurucz začal podnikať ako jeden z prvých už v roku 1989 a venoval sa rôznym činnostiam v oblasti zváračských, klampiarskych i elektroopravárenských prác. Keďže sa podnikaniu celkom darilo, začal spolu s bratmi uvažovať o ďalších možnostiach. Rozhodnutie padlo na zakúpenie švajčiarskej linky na výrobu brikiet. „V tých rokoch sme využili otvorenie hraníc a chodili sme do sveta sledovať, aké sú trendy na trhoch. Výroba brikiet nás veľmi zaujala“, objasňuje František Kurucz.

Vozový park firmy   

Vtedy boli jednou z prvých prevádzok, ktorá disponovala kvalitnou technológiou na výrobu brikiet z pilín. K obchodovaniu bolo potrebné vybaviť firmu i vozovým parkom, z ktorého sa neskôr rozvinulo samostatné podnikanie v nákladnej preprave, najmä pre poľnohospodársko-potravinársky komplex.

Schopnosť brikiet konkurovať voči lacnému uhliu nebola vtedy ešte na takej cenovej úrovni ako dnes. Linku sa však darilo využívať aj na iné zdrojové suroviny. „V prechode na slovenskú menu sme briketovali i bankovky Národnej banky Slovenska“, vysvetľuje František Kurucz.

Ďalším impulzom pre rast spoločnosti bola spolupráca s firmou Tetra Pak. Práve tá iniciovala prechod firmy na zhodnocovanie nápojových obalov z kompozitov. V roku 1991 začal Tetra Pak vyrábať v Skalici kartónové obaly a firma od Žitavy dostala ponuku spracovávať technologický odpad z ich výroby. V roku 2000 však Tetra Pak ukončil výrobu v Skalici a presunul ju do Maďarska.

Kombinovaná dodávka

„Firma preto začala zbierať VKM sama, spočiatku najmä zo škôl, s ktorými spolupracovala na zbere“, objasňuje František Kurucz. Neskôr začala silnieť aj spolupráca so zberovými spoločnosťami. František Kurucz si spoluprácu so školami pochvaľuje, avšak priznáva, že dopyt škôl, ktoré majú záujem zapojiť sa do zberu „tetrapakov“, je v súčasnosti už taký veľký, že nie je v ich možnostiach vyhovieť všetkým. Preto v rozširovaní spolupráce so školami dnes už nerobia aktívnu politiku.

V spolupráci so školami sa okrem odvozu materiálu zadarmo snažia motivovať žiakov rôznymi súťažami, či oceneniami. Školy podporujú aj symbolickým centom za každý kilogram vyzbieraných obalov. Pri veľkom počte škôl, ktoré sú i vo vzdialených častiach Slovenska, to je však už ekonomicky i logisticky veľmi náročné.

Zariadenie na výrobu dosiek TETRA K   

V súčasnosti preto vo firme posilňujú odvoz materiálu zo zberových spoločností, pričom sa snažia optimalizovať odvoz z jednej obce tak, aby prevzali materiál naraz od oboch zdrojov – škôl i zberoviek. Podľa konateľa dnes už zberovky zabezpečujú približne polovicu zdrojovej suroviny. Spolupráca so zberovkami začala podľa Františka Kurucza rásť i v dôsledku obligatórnych príspevkov z Recyklačného fondu, ktoré začali motivovať obce k získavaniu aj tejto vyseparovanej komodity. Dôležitú úlohu v tom zohráva i fakt, že mnohé obce získali podporu zo štrukturálnych fondov na dotrieďovacie linky.

Vyšší objem neznamená vyšší profit

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.