Päťpercentná DPH pre sociálne podniky rozdeľuje odpadový sektor - časť 1/2 (TÉMA)

Za rovnakú odpadovú službu môže obec zaplatiť jednému dodávateľovi 105 eur a druhému 123 eur, hoci obaja požadujú pred zdanením sto eur. Rozdiel vytvára päťpercentná DPH, ktorú môžu pri splnení zákonných podmienok uplatňovať registrované sociálne podniky.

Odpadové združenia tvrdia, že takéto nastavenie presúva súťaž od efektivity a kvality k daňovému postaveniu dodávateľa. Oslovený sociálny podnik namieta, že nižšia daň pomáha vyvažovať dodatočné náklady na zamestnávanie ľudí so sťaženým prístupom na trh práce.

Na tému upozornil prednedávnom Peter Pajerchin, obchodný riaditeľ pre stratégiu a inovácie spoločnosti BRANTNER Slovakia, na konferencii ENVIROMANAGEMENT 2026. Ako sme informovali v článku zo 14. októbra, zvýhodnenie sociálnych podnikov označil z pohľadu zberovej spoločnosti za deformáciu konkurenčného prostredia. Podľa neho sa tieto podniky využívajú na iný účel, než na aký vznikli.

Odpady-portal.sk preto oslovil odpadové združenia, sociálne podniky aj príslušné úrady, vrátane ministerstiev. V prvej časti témy prinášame pohľad dodávateľov, legislatívne pozadie sporu a prepočet cenového rozdielu. V druhej časti sa venujeme odpovediam úradov a návrhom na zmenu pravidiel.

APOH hlási výhrady naprieč odpadovým hospodárstvom

Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) podľa člena prezídia zodpovedného za legislatívu Petra Kozáka každoročne dostáva viacero podnetov od svojich členov. Výhrady sa netýkajú iba jednej činnosti. Zahŕňajú zber a prepravu odpadu, pristavovanie a vývoz veľkokapacitných kontajnerov, triedenie aj úpravu odpadov.

Podobný problém asociácia vidí pri správe verejných priestranstiev, údržbe zelene, čistení a zimnej údržbe komunikácií či drobných stavebných prácach pre samosprávy. Ide teda o služby, pri ktorých registrované sociálne podniky priamo súťažia s bežnými obchodnými spoločnosťami.

„Problém nie je v tom, že by neobstáli v súťaži. Problém je, že sa v nej nesúťaží o kvalitu riešenia, ale o daňový režim dodávateľa,“ uvádza Kozák. Asociácia zdôrazňuje, že nespochybňuje podporu zamestnávania znevýhodnených ľudí. Namieta spôsob, akým sa táto podpora premieta do ceny služby.

Podľa APOH sa v praxi opakujú dva scenáre. V prvom uspeje sociálny podnik v súťaži na komunálne odpady vďaka nižšej konečnej cene vrátane DPH. Asociácia tvrdí, že rozhodujúci rozdiel pritom nespočíva v technike, kapacitách alebo efektivite. Pri viacročných zmluvách môže podľa nej daňový rozdiel predstavovať desiatky tisíc eur.

Kozák uvádza, že niektorí členovia takto v ostatnom období prišli o viacero samospráv na hornom Ponitrí a v oblasti Myjavskej pahorkatiny. Podobné prípady podľa asociácie existujú aj inde na Slovensku.

V druhom scenári obec vyhlási súťaž, dostane ponuku zberovej spoločnosti a následne obstarávanie zruší. Rovnakú službu potom podľa APOH zadá priamo registrovanému sociálnemu podniku, spravidla za cenu tesne pod predchádzajúcou ponukou.

Konkrétne obce však asociácia zámerne neuviedla. Odvoláva sa na prebiehajúce alebo nedávno ukončené zmluvné vzťahy a zdôrazňuje, že kritika smeruje k nastaveniu pravidiel, nie k jednotlivým samosprávam. Bez porovnania konkrétnych ponúk preto nemožno nezávisle vyhodnotiť, akú časť rozdielu tvorila daň a akú ostatné parametre zákazky.

ZOP SR upozorňuje na zvoz aj skládkovanie

Výhrady členov eviduje aj Zväz odpadového priemyslu (ZOP SR). Jeho generálny riaditeľ Ján Chovanec ich spája predovšetkým so zvozom komunálneho odpadu a skládkovaním pre obce, ktoré si daň pri týchto nákupoch nemôžu odpočítať.

Pri rovnakej cene služby bez dane tak samospráva uhradí sociálnemu podniku 105 eur a bežnej spoločnosti 123 eur. „Tento rozdiel nevzniká z vyššej efektivity ani kvality, ale len z daňového režimu,“ hovorí Chovanec.

Ani on nemá k dispozícii konkrétnu zákazku s porovnaním ponúk, na ktorej by vedel presne doložiť vplyv DPH na výsledok. Ako príklad rozdielneho zdanenia však uvádza mestskú spoločnosť v Handlovej so štatútom registrovaného integračného sociálneho podniku. Tá podľa neho zabezpečuje zvoz aj prevádzku skládky a pri službe uloženia odpadu účtuje päťpercentnú DPH.

„Spoločnosť postupuje v súlade so zákonom a nič jej nevyčítam. Uvádzam ju len ako príklad toho, ako súčasné pravidlá môžu deformovať trh,“ zdôrazňuje.

Denník Odpady-portal.sk oslovil aj zmieňovanú spoločnosť HATER pre získanie jej pohľadu na legálne pôsobenie sociálnych podnikov na trhu. Firma na otázky nereagovala, podobne ako ďalšie oslovené podniky Sociálny podnik Štiavnik a EKODVOR.

ZOP SR zatiaľ podľa Chovanca nepodal formálny podnet štátnemu orgánu. Zvažuje však podnet Európskej komisii, ktorý by smeroval proti nastaveniu právnej úpravy, nie proti konkrétnemu podniku. Chovanec zastáva názor, že rozšírenie zvýhodnenia na bežné komerčné služby presahuje rámec európskej smernice a odporuje daňovej neutralite. Ide o právny názor zväzu, nie o záver súdu alebo Európskej komisie.

Levický podnik pripomína náklady na sociálne zamestnávanie

Zo štyroch oslovených sociálnych podnikov reagovala spoločnosť Služby občanom mesta Levice, s. r. o., r. s. p. (SOM Levice). Jej riaditeľka Ivana Tóthová potvrdila, že päťpercentnú DPH uplatňuje najmä pri prevádzke zberného dvora a súvisiacich službách nakladania s komunálnym odpadom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.