Reakčný čas bez reakcie

Po počiatočnom ľahkom optimizme priemyslu a obchodu s návrhom zákona sa ukazuje, že nie všetko je podľa nich celkom v poriadku. Faktom je, že vláda nemusí názor výrobcov a dovozcov tovarov, z ktorých vzniká odpad, počúvať, pretože ich úlohou je platiť a mlčať. Výpalné pre kamarátov vlády zaplatí mlčiaca väčšina, ako sa na sociálnodemokratický program patrí.

Zlyhaním návrhu úplne nového zákona o odpadoch a predložením krátkej novely sa vláde podarilo elegantne vyhnúť tomu, čomu sa vyhýbali aj predchádzajúce vedenia ministerstva životného prostredia – po prvé, zabezpečiť, aby v odpadovom hospodárstve bolo viac peňazí (čo sám osebe nie je pre vlády žiaden problém), po druhé, zabezpečiť, aby si občan nevšimol, že ich bude musieť zaplatiť on.

A práve to sa nedarí, lebo zvýšenie príjmov do odpadového hospodárstva nemožno zrealizovať bez zvýšenia poplatku za komunálny odpad. Ten stanovuje samosprávne zastupiteľstvo volených zástupcov, ktorí sa zvyšovania poplatkov – prirodzene – dosť boja. Zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládku by malo podobný efekt.

Na druhej strane sú tu priemysel a obchod, ktorým sa dá naložiť, čo to dá. Veď ktorého z voličov by napadlo viniť vládu za vyššie ceny tovarov, aj keby tým vinníkom bola práve ona, čo aj je. Takže žiadne škrtanie výdavkov sa nekoná, tobôž nie zrušenie povinných platieb pre top kandidáta na ocenenie zbytočnosť desaťročia, teda Recyklačný fond. Nekoná sa ani dôsledné odstránenie bariér vývozu nebezpečného odpadu na zhodnotenie v rámci EÚ.

Ministerstvo je ako herec za zenitom výkonnosti, neopúšťa ho snaha pobaviť publikum s obšúchanými trikmi. V tomto prípade o autorizovaných (rozumej: slovenských) zariadeniach, ktoré jediné majú právo takýto odpad zhodnocovať.

Nuž, tak sa zdá, že transparentných pravidiel trhu sa Slovensko opäť nedočká. Vo veci transparentnosti sa však v ostatných týždňoch udialo prešľapov oveľa viac.

V júli tohto roku televízia JOJ zverejnila informáciu o tom, že bývalý minister životného prostredia József Nagy schválil niekoľko dní po parlamentných voľbách pridelenie dotácií na odpadové hospodárstvo vo výške takmer 50 mil. eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Medzi subjektmi s najvyššími pridelenými dotáciami bolo i niekoľko súkromných firiem. Jedna spoločnosť získala dotáciu až 5,7 mil. eur i napriek tomu, že na trhu s odpadmi pôsobí formálne iba niekoľko mesiacov.

Spomenutá firma mlčí ako zarezaná. Veď kto môže byť taký drzý, aby od nej požadoval informácie o projekte financovanom z veľkej časti z verejných zdrojov. Podobne sa to týka ďalších troch súkromných firiem, ktorým sme kládli otázky celkom bezúspešne. Zareagovali iba ďalšie dve.

Iný príklad. Obstarávanie služieb verejné obstarávanie mesta Komárno na čistenie verejných priestranstiev mesta. Po troch zrušených obstarávaniach napokon zvíťazila miestna eseročka s ponukou, ktorá je podstatne vyššia, než pôvodné predpoklady mesta. Celé obstarávanie trvalo rok a trištvrte. Ak si niekto myslí, že mesto sa tým snažilo striasť zo súťaže nežiaducu konkurenciu, ktorá by mohla čistiť mesto lacnejšie alebo kvalitnejšie, má k tomu presvedčeniu dosť argumentov.

Odpoveď mesta Komárno na zaslané otázky trvala štrnásť dní od odoslania otázok, cez urgenciu, prísľub odpovede a ďalšiu urgenciu. Prišla až po zverejnení článku. Z následnej reakcie dotknutých strán vyplynulo, že mesto po dvoch týždňoch úvah nad odpoveďou zaslalo zrejme nepravdivé informácie, takže si kolotoč otázok zopakujeme znovu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.