Možnosť skládkovať odpady je často považovaná za hlavnú príčinu
toho, že podiel recyklácie a zhodnocovania odpadov rastie veľmi
pomaly. Mnohí politici, laická, ale i odborná verejnosť považuje
zákaz skládkovania odpadov za najdôležitejšie opatrenie, v dôsledku
ktorého budú zrazu všetci recyklovať až po úroveň zero waste
a problémy s odpadom bude mať Slovensko na veky vyriešené.
Tak jednoducho to však nefunguje. Skúsenosti zo zahraničia
poukazujú na to, že úroveň odpadového hospodárstva je možné zlepšiť
aj inými spôsobmi: najmä skvalitnením infraštruktúry OH, výchovy
obyvateľstva a zvýšením konkurencie odpadových firiem.
Ekonomická výkonnosť predpokladom kvality
Zásadným a determinujúcim faktorom pre zlepšenie kvality
nakladania s odpadmi sa však javí byť ekonomická vyspelosť
krajiny.
Zvyšujúca sa miera neskládkovania odpadov koreluje so zvyšujúcim
sa HDP na obyvateľa. Čím bohatšia krajina, tým vyššia úroveň
nakladania s odpadmi.
Graf závislosti skládkovania/recyklácie na výške HDP krajiny
zostrojený z údajov EUROSTAT-u jednoznačne poukazuje na to, že
bez ekonomického „istenia“ sú direktívne určené
recyklačné kvóty len nesplniteľnými populistickými frázami.
Toto ekonomické zabezpečenie odpadového hospodárstva priamo
vyplýva z hospodárskeho stavu krajiny – buď rastie HDP
a krajina si môže dovoliť investovať aj do nadstavby, akou je
odpadové hospodárstvo, alebo je krajina „v kríze“
a „ratuje“ svoj deficit a sociálne účty. Na
infraštruktúru odpadového hospodárstva potom už nie sú prostriedky.
Čítajte: Čo prináša októbrové vydanie mesačníka Odpadové hospodárstvo?
Ak by bola platná závislosť „drahé skládkovanie = vysoká
recyklácia“, narážala by na niektoré fakty, ktoré ju
spochybňujú. Napríklad, v Írsku sú už dlho relatívne vysoké
skládkovacie poplatky (130 - 210 €/t), napriek tomu sa úroveň
recyklácie domového odpadu pohybuje len okolo 23 %. Naopak, štáty USA
sú známe svojimi nízkymi skládkovacími cenami (14,7 – 66,8
€/t), napriek tomu je celoštátny priemer recyklácie až 34 %.
Skúsenosti zo Švédska či Nemecka poukazujú na to, že ani zvýšenie
poplatkov za skládkovanie – bez dostatočnej infraštruktúry –
nepovedie k odklonu od skládkovania. Navyše, k úplnému
odklonu od skládkovania nedošlo podnes ani v týchto „vzorových“
krajinách EU.
Keďže jedno staré príslovie hovorí: „žaba v studni
nikdy nepochopí, čo je more“, poukážeme postupne
v nasledujúcich príspevkoch predstaviť niektoré FAKTY zo
zahraničia, ako to v súčasnosti funguje v odpadovom
hospodárstve vo svete.
Najbližší susedia
Pozoruhodné zistenia vychádzajú z porovnania reálií
slovenského, českého a poľského odpadového hospodárstva, na
základe údajov zo SAŽP, CENIA a poľského MŽP (tabuľka na konci
textu).
Počty skládok sú v týchto krajinách rozdielne: od 106 na
Slovensku až po 729 v Poľsku, ale v prepočte na počet
obyvateľov alebo rozlohu jednotlivých krajov sú rozdiely prekvapujúco
nízke. Priemerná hustota skládok nie nebezpečného odpadu je skoro
rovnaká = jedna skládka na 465 km2, pričom aj rozdiely po
jednotlivých krajoch sú vzácne zhodné: od 230 po 680 km2.
Podobne obslužnosť týchto skládok je v jednotlivých krajinách
veľmi vyrovnaná – každá skládka slúži pre cca 56 400
obyvateľov a teoretický zvozový rajón predstavuje kruh
s polomerom 12 km.
Slovensko preto rozhodne nepatrí medzi krajiny s najväčším
počtom skládok v EÚ. Minimálne ďalší dvaja geografickí susedia
Slovenska majú podobnú hustotu skládok v prepočte na plochu aj
na počet obyvateľov. Zdá sa, že skládkovacie návyky v týchto
troch krajinách sú napriek ich rozdielnemu vývoju určitou „železnou
košeľou“ a podliehajú zrejme všeobecným ekonomickým
zákonitostiam odpadového hospodárstva.
Poznámka: Britský magazín EU-infrastructure priniesol v lete
článok „The Dustbin of Europe", (Popolnica Európy),
kde prirovnáva Spojené Kráľovstvo k odpadkovému košu Európy
s najväčším počtom skládok a najvyššou produkciou odpadov.
Prinášať katastrofické správy je zrejme národným športom novinárov
každej krajiny. A populistickí politici ešte rozdúchavajú oheň
z pahreby.
Zelené Švédsko
O Švédsku sa zvykne tvrdiť, že je environmentálnym vzorom
rozvinutej spoločnosti. Vývoj produkcie komunálnych odpadov v tejto
krajine však odhaľuje neustály rast produkcie domového odpadu, aj keď
sa nakladanie s ním postupne mení.
Zavedenie skládkovej dane a zákaz skládkovania pre spáliteľný
odpad (2003) a pre bioodpady (2006) podstatne zredukovalo
množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky. Výrazne naopak
rastie podiel spaľovaného komunálneho odpadu – až 233
kg/os/rok, pomalší rast je potom u kompostovaného a materiálovo
recyklovaného odpadu. V súčasnosti je toto rozloženie asi 13 %
kompostovaný, 35% recyklovaný, 48% je spaľovaný a 4% sú
skládkované. Napriek tomuto percentuálnemu rozloženiu nakladania
s odpadmi je v súčasnosti vo Švédsku aktívnych 157
skládok odpadov – 28 pre nebezpečné odpady, 96 pre nie
nebezpečné odpady a 33 pre inertné odpady.
Podľa údajov švédskej agentúry pre životné prostredie vzniklo
v tejto krajine v roku 2008 (posledný rok s vyhodnotenými
štatistickými údajmi – pozn. aut.) asi 95,6 mil. ton nie
nebezpečných odpadov. Z tohto množstva až 62,5 mil. ton tvorili
tzv. minerálne odpady – 59 mil. ton ťažobne odpady z baníctva
a 2,2 mil. ton stavebné odpady. Z celkovej produkcie 4,5
mil. ton komunálnych odpadov bolo v roku 2008 skládkovaných len
asi 1,5 %. Na skládkach NO však skončilo ďalších 102 000 ton
nebezpečných odpadov (popolček) zo spaľovni komunálneho odpadu.
Ďalších 433 000 ton škvary zo spaľovni KO bolo vyvezených na
skládky v susednom Nórsku, kde sú oveľa nižšie poplatky za
skládkovanie ako vo Švédsku.
V skutočnosti skončilo na skládkach potom 598 000 ton
KO a zvyškov po spálení KO, čo je už 15% KO. Je preto
otázne, či proklamovaný úspech v minimalizácií skládkovania
vlastných odpadov ich vývozom do zahraničia, kde sú zase len
skládkovane možno považovať za environmentálne korektný.
Krajina bez skládok je mýtus
Z týchto údajov vyplýva jeden základný fakt – ani
„zelené“ Švédsko sa ešte stále bez skládok odpadu
nezaobíde. Okrem 58,699 mil. ton ťažobných odpadov skončilo v roku
2008 na švédskych skládkach ďalších 3,837 mil. ton ostatných odpadov
a k tomu ešte 384 000 t nebezpečných odpadov. Pre
porovnanie: podľa IS Odpady, ktorý spravuje SAŽP, bolo v roku
2008 skládkovaných na Slovensku 4,452 mil. ton ostatných odpadov
(v tom 1,351 mil. ton KO) a 110 446 ton nebezpečných
odpadov.
Toto sú jasné čísla a fakty, nie mýty a utópie o zero waste.
V pokračovaní príspevku sa pozrieme na situáciu v Nemecku,
Francúzsku či Holandsku.
|
počet
obyvateľov
|
adm.
členenie
|
hustota
osídlenia (obyvateľov na km2)
|
počet
skládok NNO
|
hustota
na koľko km2 pripadá 1 skládka
|
obslužnosť
(obyvateľov na skládku)
|
teoretický
zvozový rajon (R = km)
|
Slovensko
|
5 424 925
|
7 krajov
|
O 132
69 -
303
|
106
|
O 456
228
- 675
|
O 54 006
38
400 - 77 812
|
11,9
|
Česko
|
10 467 542
|
13 krajov
|
O 124
63 -
230
|
179
|
O 470
277
- 663
|
O 56 809
25
453 - 89 304
|
12,1
|
Poľsko
|
38 246 155
|
16 wojvod.
|
O 130
59 -
378
|
729
|
O 467
264
– 689
|
O 58 480
22
218 - 140 909
|
12,1
|
(Článok bol v skrátenej verzii publikovaný v mesačníku Odpadové hospodárstvo, č. 8/2012)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.