Skládková daň v EÚ

V nasledujúcom príspevku teda prinášame prehľad o skládkovej dani v krajinách EU27 a rôznych prístupoch národných vlád k tomuto problému.

Na úvod je potrebné si vyjasniť niektoré základné pojmy a termíny, keďže nejednoznačnosť a odlišnosť významov spôsobuje potom porovnávanie neporovnateľného. Podobne, ako sme o tom písali pri odlišnom chápaní termínov „domový odpad = household waste“ a „komunálný odpad = municipal waste“.

Rozdielne chápanie týchto termínov a ich vykazovanie na úrovni štatistických organizácií, environmentálnych úradov či EUROSTATU potom spôsobuje „virtuálne“ rebríčky a hodnotenie krajín, ktoré vlastne spolu nesúťažia v rovnakej disciplíne.

Po rokoch vášnivých diskusií a polemík na rôznych konferenciách konečne aj česká CENIA oficiálne priznala, že skutočná produkcia MSW (tzv. komunálneho odpadu) je v ČR oveľa vyššia (cca 500 kg/obyv), ako sa doteraz podľa ŠÚ hlásilo do Bruselu. A podobne lastovičky sa objavujú aj v správach zo SR, kde sa doterajšie údaje o množstve komunálneho odpadu či vyseparovaných zložkách začínajú prehodnocovať.

Termíny a pojmy

Skládková daň je termín, ktorá charakterizuje určitý druh finančnej úhrady, ktorú je povinný majiteľ odpadu zaplatiť za uloženie svojho odpadu na skládku. Bohužiaľ, ako sa to v praxi opakovane stáva, zákonodarci v jednotlivých krajinách tu miešajú dva rozdielne termíny – daň a poplatok, ktoré majú odlišný význam. Preto sa v zahraničných správach môžeme stretnúť skôr s termín landfill tax či landfill leavy, ktorý zodpovedá termínu skládková daň t.j. poplatku za uloženie odpadu na skládku ako istej forme environmentálnej dane.

V slovenskej legislatíve sa však zaužíval termín „poplatok obci za uloženie odpadu na skládku“, ktorý vyplýva aj z dikcie zákona č. 17/2004 Z.z. a tak časti odbornej verejnosti je termín skládková daň na Slovensku akoby neznámy. Dokonca niektorí tvrdia, že na Slovensku skládkovú daň nemáme.

Naopak – termín poplatok za skládkovanie (= gate fee) používaný v zahraničí predstavuje potom celkový poplatok, ktorý zaplatí každý dovozca odpadu na „bráne skládky“. Tento poplatok sa obyčajne skladá z:

1. prevádzkových nákladov skládky

2. zisku prevádzkovateľa skládky

3. účelovej finančnej rezervy - UFR (§ 22 zákona č. 223/2001 Z.z.)

4. skládkovej dane (17/2004 Z.z)

5. DPH z vybraných položiek

Výška týchto čiastkových zložiek poplatku za skládkovanie sa potom odvíja od objektívnych (položky 3 až 5) a subjektívnych (položka 1 a 2) faktorov. Medzi tie objektívne faktory a relatívne nemenné patrí zákonom stanovená výška DPH a tiež sadzba podľa zákona č. 17/2004 Z.z a nakoniec aj výška UFR určená podľa PD na uzavretie, rekultiváciu a následne monitorovanie skládky (cca 5 – 10 EUR/m³).

Subjektívne faktory sú v podstatnej miere ovplyvňované samotným prevádzkovateľom skládky a vyplývajú zrejme z jeho pozície na trhu. Skládky v silnom konkurenčnom prostredí musia bojovať (cenou) o svoj odpad a na to môžu využiť len položky č. 2 a čiastočne aj 1.

Skládková daň v EU27

Po tomto terminologickom úvode prinášame stručný prehľad o skládkovej dani vo vybraných krajinách EU27, ako ich nedávno publikovala agentúra ETC/SCP vo svoje správe pre EK. Celkom bolo v roku 2011 oslovené 24 krajín resp. regiónov v EU27.

Z výsledkov, ktoré táto agentúra získala späť (Slovensko medzi nimi nie je) zostavila prehľadnú správu. Z nej vyplýva, že všetky oslovené krajiny či regióny zaviedli nejakú formu skládkovej dane. Jej rozsah resp. pôsobnosť sa ale medzi krajinami líši – viď tabuľka.

Tabuľka:

Skládková daň je uvalená obyčajne na inertný odpad, stavebný odpad, zvyškový odpad z MBU alebo z WtE, nebezpečný odpad. Niektoré krajiny majú zákaz skládkovania pre spáliteľný či biologicky rozložiteľný odpad, v niektorých krajinách sa daň vzťahuje len na nebezpečné odpady. Väčšina oslovených krajín má určité výnimky pre špecifické druhy odpadov, na ktoré sa skládková daň nevzťahuje. Tieto výnimky sú uvedené v tabuľke pri jednotlivých krajinách.

Kto vyberá daň?

Veľmi zaujímavý je údaj, kto túto skládkovú daň vyberá. V jednotlivých krajinách EU sa na výbere skládkovej dane podieľajú rôzne úrady – od národných daňových a colných správ, cez štátne alebo regionálne úrady či agentúry životného prostredia až po obce. Vo väčšine prípadov ale inkaso dane vykonáva príslušný daňový orgán. Iba v dvoch krajinách (Česko a Írsko) je daň vyberaná obcou, na ktorej príslušná skládka leží.

Najzaujímavejším údajom je potom výška skládkovej dane v jednotlivých krajinách či regiónoch EU27. Skládková daň sa v jednotlivých krajinách značne líši v závislosti od druhov skládkovaných odpadov. V niektorých krajinách je len pár eur za tonu odpadu, zatiaľ čo v niekde presahuje aj 100 EUR za tonu. Väčšina krajín má nastavený istý malý počet daňových sadzieb (1-3), aj keď niektoré krajiny alebo regióny majú pomerne veľa rôznych sadzieb (20) a pomerne zložitý systém zdanenia.

Napríklad inertný odpad či stavebný odpad alebo zvyšky zo spaľovania odpadu majú často nižšiu daňovú hladinu ako zmesový komunálny odpad. Orientačný prehľad o skládkovej dani podľa druhov odpadov v niektorých krajinách EU27 je na obrázku.

Zároveň sú tu uvedené krajiny, kde bolo skládkovanie určitých druhov odpadu zakázané (tzv. landfill ban).

Obrázok 1: Porovnanie skládkovej dane podľa druhov odpadu v krajinách EU za rok 2011 (zdroj ETC/SCP).

Pre porovnanie uvádzame, že podľa zákona č. 17/2004 Z.z. je na Slovensku skládková daň pre inertný odpad a vytriedený stavebný odpad, zeminu a kamenivo vo výške 0,33 EUR/t, pre komunálne odpady v rozpätí 5 – 10 EUR/t a pre nebezpečné odpady vo výške 33,20 EUR/t. Či tieto platby sú skutočné najnižšie v EU nech si čitateľ porovná sám.

V ďalšej časti sa pozrieme na to, aká celková čiastka sa v jednotlivých krajinách EU prostredníctvom skládkovej dane vyberie a načo sa vybrané finančné prostriedky používajú.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.