Ekológia v Mondi SCP? Celulózka a papiereň modernizuje odpadové hospodárstvo | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Mondi SCP modernizuje odpadové hospodárstvo

Mondi významne investuje do životného prostredia, vrátane ovzdušia a odpadov.

Mondi SCP modernizuje odpadové hospodárstvo

redakcia

Na trati Bratislava – Košice a späť nebolo ešte pred pár rokmi potrebné prerušovať sladké driemoty, aby človek zistil, kde je. Ružomberský budík prichádzal cez nos. Dnes sa musí spoľahnúť na iné signály, možno na čašníka, ktorý prináša jedlo, pravda, ak práve nepochádza z Mikuláša.

No nielen to bol dôvod, pre ktorý sme požiadali významného producenta emisií v regióne – spoločnosť Mondi SCP – o možnosť navštíviť ich podnik.

Zaujímalo nás, ako veľký priemysel nakladá s odpadmi. Článok vyšiel i v novembrovom čísle mesačníka Odpadové hospodárstvo.

Veľký priemyselný hráč

Spoločnosť Mondi SCP patrí do desiatky najväčších výrobcov tovarov, zariadení a materiálov a do dvadsaťpäťky najväčších nefinančných podnikov na Slovensku. Aspoň tak prezentuje čísla spoločnosti rebríček Trend TOP 200. Práve tieto spoločnosti sú tradične i najväčšími producentmi odpadu v jednotlivých krajinách.

Zhrnuté a spočítané, v prípade celulózo-papierenského giganta má výroba celkom jasné čísla. Fabrika ročne spracuje okolo 1,7 milióna kubických metrov štiepok, vyprodukuje okolo pol milióna ton celulózy a ešte o niečo väčšie množstvo papiera. Vyrobí tiež jeden milión paliet. Tovar expeduje 32 tisíc nákladných áut ročne a tisíc vagónov, vyváža ho do 44 krajín k takmer 300 zákazníkom.

Ako sa však takýto priemyselný kolos vyrovnáva s environmentálnymi štandardmi, ktoré každým rokom sprísňuje Európska únia? Dokáže pri investíciách do ekologizácie výroby udržať konkurencieschopnosť na trhu?

O tom sme sa zhovárali s Oľgou Šotolovou, riaditeľkou pre životné prostredie v spoločnosti Mondi SCP. Práve táto spoločnosť získala za svoje riešenia v odpadovom hospodárstve v novembri tohto roku prestížne ocenenie Zlatý Mravec v kategórii Firemné odpadové hospodárstvo, za projekt optimalizácie odpadového hospodárstva v ich podniku.

Výroba

Mondi SCP je členom skupiny Mondi Group, ktorá sa obchoduje na burze v Londýne i v Johanesburgu. Vyrába nenatierané bezdrevné papiere, určené pre ofsetovú a digitálnu tlač, ako aj papiere pre kancelárske využitie.

Ako „integrovaný výrobca celulózy a papiera“ je fabrika v súčasnosti aj energetickým podnikom. Vyrába elektrinu a teplo pre verejnú sieť.

Mondi je v súčasnosti druhým najväčším zamestnávateľom v regióne, s približne 1 200 zamestnancami a siedmymi tisíckami nepriamych pracovných síl, najmä v lesníctve a medzi dodávateľmi surovín a služieb. Väčšina dreva pre výrobu papiera vo fabrike pochádza zo Slovenska, dovoz zo zahraničia kolíše na úrovni okolo jednej tretiny.

Vo fabrike sú schopní spracovať na celulózu listnaté aj ihličnaté drevo. V súčasnosti dominuje listnaté. Surovinový mix kombinujú dovozom finálnej „ihličnatej“ celulózy. Mondi je jedným z najväčších exportérov na Slovensku, vyváža okolo 95 percent svojej produkcie papierových výrobkov.

História

História papierenstva v Ružomberku siaha do konca 17. storočia, kedy na tomto území vznikla ručná výroba papiera. Priemyselná výroba papiera začala v meste v roku 1880 založením spoločnosti Jakub Klein & Co. – SOLO. V roku 1906 vznikla v meste maďarská papiereň SUPRA.

Od roku 1958 vystupujú SUPRA a SOLO pod spoločným názvom SCP. Od roku 1996 nastal proces postupných zmien vlastníckej štruktúry cez zamestnaneckú akciovku Papko a ďalšie subjekty, výsledkom ktorej je v súčasnosti 51-percentný podiel koncernu Mondi.

Zvyšnú časť vlastní spoločnosť ECO INVEST podnikateľa Milana Fiľa.

Zelené projekty

Začiatkom prvej dekády tohto storočia sa podnik rozhodol investovať do rozširovania produkcie celulózy a papiera, ktorej súčasťou mala byť podstatná ekologizácia výroby. V roku 2002 preto spustili projekt v hodnote približne 241 miliónov eur. V tom čase v podniku zaviedli viaceré nové technológie, napríklad bielenie ozónom, ktorým sa nahrádzala časť kysličníka chloričitého. Taktiež sa začal využívať peroxid.

„Toto malo zásadný efekt v zlepšení kvality vôd vo Váhu“, objasňuje Oľga Šotolová.

V tom čase postavili aj nový regeneračný kotol. Energetika podniku je v súčasnosti takmer sebestačná, najmä vďaka zhodnocovaniu kôry a čierneho lúhu.

V roku 2005 spoločnosť zlepšila výkon kôrového kotla, čím sa podstatne znížila produkcia CO2 do ovzdušia. Ďalšie projekty sa týkali zlepšenia belosti celulózy, čím sa znížilo využitie škodlivého chlóru.

V roku 2008 Mondi SCP inštalovalo novú kondenzačnú turbínu, vďaka ktorej začali premieňať teplo na elektrinu. Spoločnosť teplom vykuruje aj mesto Ružomberok.

V spolupráci s Národným lesníckym centrom uskutočňujeme každoročne množstvo meraní vplyvu našej výroby na vlastnosti drevín, ktoré citlivo reagujú na kvalitu ovzdušia. Pozitívne vplyvy modernizácie výroby sú nepopierateľné“, objasňuje Oľga Šotolová.

Stará skládka odpadov

V roku 2002 spoločnosť investovala aj do rekultivácie starej skládky kaustifikačných kalov. „Išlo o čierno-sivý kal, ktorý podnes nemá iné praktické využitie a musí sa naďalej skládkovať“, vysvetľuje Oľga Šotolová. Odpad zo skládky v Liskovej (v blízkosti areálu závodu – pozn. red.) preto vyviezli na svoju skládku v Partizánskej Ľupči a zrekultivovali ju do súčasnej podoby.

Znižovanie objemu odpadov

Spolu so zvyšovaním výroby rástol u stredoeurópskeho papierenského giganta aj objem vzniknutého odpadu. Ten kulminoval v rokoch 2006-2008 na úrovni približne 370 tisíc ton odpadov ročne. Už o rok neskôr však nastal výrazný zlom. Produkcia odpadov klesla na približne 200 tisíc ton. Nešlo však o žiaden zázrak, ani manipuláciu s číslami. V tomto prípade dopomohla aj európska legislatíva.

Kôra, ktorá vzniká v našej výrobe, bola totiž preklasifikovaná z odpadu na vedľajší produkt“, objasňuje Oľga Šotolová.

I napriek tomu však objem vzniknutého odpadu v spoločnosti naďalej klesá. Najmä vplyvom nových technológií, preklasifikáciou, ale aj snahou o znižovanie produkcie odpadu. Minulý rok vzniklo v závode už len o niečo viac ako 100 tisíc ton odpadov.

Dominujú kaly

Takmer tri štvrtiny odpadu z výroby podniku tvoria kaly. Ide najmä o kaly, ktoré sú výsledným produktom dvoch fáz čistenia odpadových vôd.

Najväčší diel, až tretinu odpadu z výroby, tvorí tzv. celulózovo-papierenský kal, ktorý pochádza z mechanického čistenia odpadových vôd priamo v podniku. Odpadová voda, ktoré je očistená o primárny celulózo-papierenský kal, postupuje kanalizáciou do čistiarne odpadových vôd v niekoľko kilometrov vzdialenej Hrboltovej za Ružomberkom.

Produktom biologického čistenia v ČOV sú biokaly, ktoré v súčasnosti tvoria 27 percent hmotnosti odpadov. Tie sú však už spoločným produktom čistenia nielen odpadových vôd z výroby vo fabrike, ale i splaškových vôd mesta.

Ďalších dvadsať percent odpadov tvoril minulý rok odpad z regenerácie – tzv. kaustifikačný kal.

V „koláči“ odpadov ostávajú už len dve významné položky. Popol zo spaľovania kôry a nebezpečný odpad. Popol predstavoval minulý rok približne 11 percent odpadu.

Nebezpečný odpad

Osempercentný podiel nebezpečných odpadov vzniká najmä ako priesaková kvapalina zo skládky v Partizánskej Ľupči. K nebezpečným odpadom patria aj ďalšie produkty, ako sú oleje, filtre, chemikálie, či elektroodpad, ale tie podľa environmentálnej manažérky spoločnosti tvoria oproti priesakovej tekutine len veľmi malú časť odpadov. „Objem priesakových kvapalín na skládke kolíše v závislosti od zrážkových pomerov počas roku“, objasňuje.

Priesakovú kvapalinu  likvidujú v čistiarni odpadových vôd v nedaľekej Hrboltovej.

Zvyšný nepatrný podiel tvorí recyklovaný odpad, komunálny odpad a vápenný kal.

Papierenské kaly

Najväčší diel odpadov, celulózo-papierenské kaly, Mondi SCP materiálovo zhodnocuje v tehliarskom priemysle (podobne ako v harmaneckých papierňach, z ktorých sme priniesli reportáž v marcovom vydaní mesačníka – pozn. red.). Odberateľom kalov na materiálové zhodnotenie je viacero spoločností, najmä slovenská a rakúska divízia spoločnosti Wienerberger, ďalej Leier Baustoffe SK a Kerkotherm.

Štvrtinu objemu kalov spoločnosť kompostuje, na kompostovanie kalov spolupracujú so spoločnosťami Biokaly Agro CS, Koravos a Ľupčianka. Podobnú časť kalov firma energeticky zhodnocuje v „kôrovom kotle“.

Biokaly

Biokaly zo závodu vznikajú po biologickom stupni spoločného čistenia odpadových vôd v neďalekej ČOV Hrboltová. I keď  sú v tejto prevádzke čistené aj komunálne odpadové vody, pre Mondi sú biokaly ich zodpovednosťou, nakoľko čistiareň odpadových vôd prevádzkuje ich spoločnosť.

Kaly sa dopravujú do čistiarne spolu s mestskými splaškovými vodami. Ich zhodnocovanie považuje environmentálny manažment spoločnosti za jeden z najzložitejších problémov, nakoľko dopyt po biokaloch je všeobecne nízky.

V našom prípade je to o to ťažšie, že okolí Ružomberka sa nenachádzajú žiadne vhodné zariadenia na zhodnocovanie odpadov kompostovaním. Nie je po nich dopyt ani zo strany farmárov, keďže pre čerpanie dotácií sú  povinní dodržiavať prísne štandardy Európskej únie“, objasňuje Oľga Šotolová.

V podniku testovali už viacero inovatívnych spôsobov zhodnotenia biokalov, od ich peletovania až po fermentáciu k prípadnému budúcemu energetickému zhodnoteniu. Zatiaľ najschodnejšou cestou sa javí byť budúce využitie vlastného zariadenia na energetické zhodnocovanie biokalu.

Vápenné kaly

Vápenné kaly vznikajú ako odpad z pece na vápno. Ide o anorganický produkt, ktorý Mondi SCP transportuje na rôzne využitie. Predovšetkým ako prídavok do kompostu, ale využíva ho aj ENEL Nováky aj v technológii odsírenia.

Tento kal už v súčasnosti nie je odpadom, ale výsledným produktom. Zaregistrovaný je ako sekundárny zdroj živín. Podľa Oľgy Šotolovej preklasifikácii látky dopomohla najmä legislatíva REACH.

Výroba papiera

Kaustifikačné kaly

Pätinový podiel odpadov tvoria v súčasnosti kaustifikačné kaly, tzv. dregs kaly, ktoré sú odpadom z kaustifikačného procesu pri regenerácii chemikálií potrebných na výrobu celulózy. Tento odpad Mondi SCP skládkuje.

Žiaľ, pre svoje vlastnosti s ním nemožno nakladať inak. Odpad je veľmi alkalický a mazľavý, aj preto ho pri ukladaní na skládku musíme miešať – najmä s komunálnym odpadom, alebo s inými skládkovanými odpadmi, ktoré fabrika produkuje“, objasňuje dôvody skládkovania Oľga Šotolová.

Popol

Posledným významnejším odpadom je popol, ktorý tvorí jedenásť percent celkovej produkcie odpadov. Ten je najmä produktom energetického zhodnocovania kôry. Končí taktiež na firemnej skládke odpadov ako prímes ku dregs kalom. Oľga Šotolová popisuje viacero snáh podniku hľadať alternatívne možnosti využitia hmoty.

Mondi SCP intenzívne spolupracuje s Národným lesníckym centrom nielen pri testovaní vplyvu emisií, ale aj aplikácie popola do pôdy na rast drevín. Výsledky sú pozitívne najmä kvôli dobrým chemickým vlastnostiam „kôrového popola“. Jeho slabou stránkou je hydrofóbnosť a ľahkosť, ktorá obmedzuje jeho širšie použitie. Neuspokojivé výsledky priniesla i možnosť peletovania.

Popol dobrej kvality býva žiadaným produktom pre stavebné hmoty, v prípade Mondi SCP však podľa Oľgy Šotolovej podnik nemá dostatok tohto materiálu pre pravidelnú dodávku.

V spoločnosti ho považujú za najmenej problematickú komoditu, nakoľko má pre svoje vlastnosti široké uplatnenie, napríklad v poľnohospodárstve a lesníctve, alebo stavebníctve.

Skládka odpadu

Mondi SCP disponuje vlastnou skládkou odpadov v Partizánskej Ľupči, ktorú získala v roku 2005. Skládka v tom čase fungovala už päť rokov, pôvodne slúžila i na ukladanie nebezpečného odpadu. Od roku 2006 sa skládka využíva iba na komunálny odpad z regiónu a priemyselné „óčkové“ odpady

Život medzi pohoriami

Ružomberská fabrika získala v 80. rokoch minulého storočia československú „slávu“ svojim povestným zápachom, ako aj obohacovaním Váhu o charakteristickú, podobne „voňajúcu“ penu. Život v meste nebol veľmi príjemný, pretože ekologizácia prevádzok nebola v tých časoch na programe dňa, ani desaťročia.

Závod však dával ľuďom prácu a podnes patrí k najväčším zamestnávateľom v regióne. Je ním i napriek tomu, že Európska komisia vyvíja svojimi environmentálnymi reguláciami úpornú snahu vyhnať priemysel z Európy a obrať ľudí o prácu.

Verejnosť na Slovensku často kritizuje ekologické aspekty výroby v priemyselných podnikoch, ale skoro rovnako často sme svedkami toho, že jej kritike chýbajú racionálne argumenty.

V prípade ružomberskej celulózky a papierne je detinským „hádzaním sa o zem“ neporozumenie faktu, že fabrika má historicky nevhodnú polohu a nemožno ju fyzicky presunúť. K znečisteniu ovzdušia podstatne prispieva tranzitná doprava v meste, ale aj cezhraničné imisie. Nepochopený ostáva i samotný fakt, že odpad z výroby celulózy a papiera – „čudujsasvete“ – smrdí. Všade na svete. Je to jeho vlastnosť.

Existujú len dva základné spôsoby, akými môže priemyselný podnik znížiť produkciu odpadov, či emisií z výroby. Vyrábať menej, alebo modernizovať výrobu. V Mondi SCP využili priaznivé podnikateľské podmienky na prelome storočí k tomu, aby začali zvyšovať svoju výrobu modernizáciou technológií. Výsledok sa dostavil v zásadnom znížení produkcie emisií i v podstatne kvalitnejšom nakladaní s odpadmi.

Ružomberok je dnes oveľa príjemnejším miestom pre život, ako pred dvadsiatimi rokmi.


Mohlo by vás zaujímať

Triedenie stavebných odpadov prinesie firmám ďalšiu byrokraciu

Triedenie stavebných odpadov prinesie firmám ďalšiu byrokraciu

Napriek dobrému úmyslu má zmena legislatívy viacero negatív a nedotiahnutých bodov, upozorňujú odborníci z odpadového hospodárstva a stavebníctva.

Kľúčovou zmenou pri úprave odpadov bude zhodnocovanie výhrevnej zložky od roku 2027

Kľúčovou zmenou pri úprave odpadov bude zhodnocovanie výhrevnej zložky od roku 2027

Úprava odpadov pred skládkovaním bude povinnosťou od budúceho roka, ďalšie sprísnenie podmienok príde o štyri roky nato. Obce a mestá čaká v odpadovom hospodárstve viacero výziev.

Problémom sú skratkovité riešenia. Aj pri úprave odpadu, upozorňuje špecialista SPP

Problémom sú skratkovité riešenia. Aj pri úprave odpadu, upozorňuje špecialista SPP

Skratkovité riešenia nahrávajú podľa energetika len tomu, že vznikne hra s katalógovými číslami, ktorá bude mať negatívne environmentálne vplyvy.