Oliver Šujan: Odpadový trh má stále potenciál

Kto tvorí v súčasnosti skupinu Marius Pedersen?

Materskou spoločnosťou celej skupiny je spoločnosť Marius Pedersen A/S, ktorá sídli v dánskom meste Ferritslev na ostrove Funen, neďaleko Odense. Od roku 2001 je jej 65-percentným vlastníkom francúzsky koncern Veolia Environmental Services, zvyšok patrí fondu Entreprenor Marius Pedersens Fond.

Marius Pedersen je na európskom trhu s odpadmi pomerne neznáma firma.

Áno, okrem Dánska má svoje divízie iba v Česku a na Slovensku.

Jej väčšinový vlastník patrí do skupiny Veolia Environnement S.A., ktorá je matkou všetkých divízií. Na Slovensku má však okrem odpadového trhu - cez spomínanú Veolia Environmental Services - významné postavenie i v ďalších službách. Vo vodárenstve prostredníctvom Veolia Water a v energetike cez spoločnosť Dalkia. Napriek tomu sa v ostatnom čase hovorilo o ambícii Veolia odpredať svoj "odpadový" podiel. Aký je stav v súčasnosti?

Veolia deklarovala predaj svojho podielu v spoločnom podniku s Marius Pedersen Fund, v závere minulého roku ponuku stiahla.

Napriek tomu viacero veľkých hráčov na trhu s odpadmi v Európe zvažuje, alebo zvažovalo podobné kroky. Čím si to vysvetľujete?

Je to výsledok pohybov na trhoch a pokračujúcej hospodárskej recesie v Európe.

Namieste je otázka, či tie pohyby nie sú signálom toho, že odpadový trh prestáva byť pre veľkých investorov zaujímavý. Myslíte, že odpadom chýba viac ekonomických regulácií, ktoré by odpadový trh - na úkor iných trhov - opäť "nakopli"?

Zmena vlastníckych štruktúr v európskych korporáciách skôr naznačuje realokáciu súkromného kapitálu. Odpadový trh v strednej a východnej Európe má však stále zaujímavý potenciál.

Myslím, že regulácie všeobecne trh viac brzdia ako nakopnú. Pre rozvoj biznisu je nevyhnutné stabilné legislatívne prostredie.

Oliver Šujan | Foto: Odpady-portal.sk

Skupina Marius Pedersen na Slovensku patrí medzi spoločnosti, ktoré sú lídrom na trhu nakladania s odpadmi. Považujete sa za jedničku?

Netrúfam si tvrdiť, že sme najväčší na trhu. Z pohľadu obratu a počtu zamestnancov sme v prvej trojke. Nijako zvlášť to však nesledujeme, lebo z toho nevyplýva žiadna komparatívna výhoda na trhu.

Čo to znamená v číslach?

Máme asi 720 zamestnancov a ročný konsolidovaný obrat približne 41 miliónov eur. Nakladáme s približne 170 tisíc tonami komunálneho odpadu.

Ktorý segment podnikania je vo Vašej spoločnosti najväčší?

Z hľadiska počtu zákazníkov ide väčšinou o municipality, ktoré tvoria približne šesťdesiat percent klientov. Ak to sledujeme z pozície nakladania s odpadmi, tak približne tridsaťpäť percent obratu tvorí skládkovanie. Najväčšiu časť, päťdesiat percent, tvorí zber a preprava. Zvyšok produkujú druhotné suroviny.

Takže druhotné suroviny zaberajú v podstate zanedbateľnú časť obratu.

Áno, ale to sa týka čistého obratu. Pri druhotných surovinách je to však najmä o výkupe a predaji, kde v čistom obrate uvažujeme s obchodnou maržou. Hovoríme ročne o 60 tisíc tonách druhotných surovín.

Zaoberáte sa iba tradičnými druhotnými surovinami, teda papierom, plastmi a sklom?

Pôvodne sme odoberali len tieto, ale v rámci našich komplexných služieb pre zákazníka už spracovávame aj drevo, či kovy. Inertný odpad ide svojou cestou.

Skládkovanie je podstatnou časťou obratu všetkých "odpadových" firiem, ktoré disponujú skládkami odpadov. Ministerstvo však dlhodobo avizuje záujem zvyšovať poplatky za uloženie odpadu na skládku, s cieľom utlmovať skládkovanie. Ako sa vás dotknú tieto zmeny? Pripravujete sa na ne?

Z krátkodobého hľadiska sa nás to veľmi nedotkne, nakoľko prípadné legislatívne opatrenia máme ošetrené v zmluvách s klientmi. Z dlhodobého hľadiska sa nás to môže dotknúť v regiónoch s našou skládkou, v ktorých sa vybuduje alternatívny a cenovo dostupný spôsob nakladania s odpadmi.

Mali by sme sa poučiť z toho, že v Česku už k nárazovému zvýšeniu poplatkov došlo. Trh sa tam však veľmi nezmenil, i napriek tomu, že Česko má podstatne viac možností na alternatívne zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadov. Nezmenil sa, lebo i tam chýbajú kapacity na koncové alternatívne zhodnotenie odpadu za cenovo výhodnejších podmienok.

---

Ing. Oliver Šujan (39) vyštudoval v roku 1997 Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. V spoločnosti Marius Pedersen, a.s. pôsobí od roku 1998. Od roku 1998 do roku 2001 pôsobil ako ekonóm, od roku 2002 ako finančný riaditeľ. Od roku 2012 zastáva pozíciu generálneho riaditeľa. Oliver Šujan je ženatý, má 2 dcéry.

---

Takže pripravujete sa na výrobu alternatívneho paliva?

Pre nás momentálne neleží otázka tak, či vyrábať RDF (refuse derived fuel = vysoko kalorické palivo ako časť vytriedeného tuhého komunálneho odpadu - pozn. red.) alebo nie. Táto technológia je dobre známa a vyvinutá. Problém na Slovensku spočíva rovnako ako v Česku v nedostatku koncových odberateľov.

Na Slovensku sú to najmä cementárne.

S nimi však spočíva aj geografický problém, nakoľko tri zo štyroch cementární sa nachádzajú na západnom Slovensku, jedna na východnom. K tomu treba pripočítať dve elektrárne. Primiešavanie do hnedého uhlia by mohlo vyriešiť časť problémov s koncovkou. Ďalším potenciálnym odberateľom by mohli byť veľké teplárne.

Tie však zatiaľ nijakú viditeľnú iniciatívu smerom k energetickému zhodnocovaniu odpadov nevyvíjajú. Elektráreň Nováky spustila koncom roku 2011 projekt spoluspaľovania biomasy.

Teplárne sa orientujú podobným smerom.

Stále je tu však možnosť radikálne zvýšiť poplatky za uloženie odpadu na skládku. To by mohlo zásadne zmeniť prístup výrobcov energie.

To však zároveň znamená výrazne zvýšiť výdavky občanov.

Aké riešenie vidíte?

Najprv vybudovať koncové zariadenia na zhodnotenie RDF. V tomto má štát možnosť využiť potenciál, ktorý má vo vlastných teplárňach.

Viacerí veľkí hráči na slovenskom trhu už s výrobou alternatívneho paliva začali. Vy o tom neuvažujete?

Na príprave RDF už čiastočne participujeme aj my, so spoločnosťou ecorec, ktorá je v tomto segmente lídrom na trhu.

Intenzívne tiež rokujeme s teplárňami, pričom využívame poznatky zo spolupráce českej skupiny Marius Pedersen s ČEZ-om, ktorí majú za sebou už prvé skúšky primiešavania RDF do hnedého uhlia.

A čo priame investície do RDF?

Máme pripravené vlastné projekty, ale myslíme si, že ešte neprišiel správny čas. Keď nastane, potom zakúpenie technológie nie je nijakým zásadným problémom.

Na ťahu sú spomínaní výrobcovia elektriny a tepla, ktorí sa musia rozhodnúť, či "vsadia" aj na odpady ako alternatívne palivo. Buď si to trh vypýta, alebo bude musieť vláda hľadať iné riešenie.

Aké?

Má svoj vplyv v teplárňach i u dominantného výrobcu elektriny na Slovensku.

Vláda však nemusí byť tomuto riešeniu naklonená. Najmä kvôli jej snahe udržať odbyt uhlia zo slovenských baní.

Toto rozhodnutie leží na nej.

V pracovnej skupine pri príprave zákona o odpadoch sa podľa našich informácií objavil i zámer vybudovania štátnej spaľovne.

V prípade takýchto veľkých projektov by si vláda mala dať pozor na ich kapacitu a umiestnenie. Preprava na veľké vzdialenosti je nielen drahá, ale aj neekologická. Nehovoriac o preťaženosti dopravných uzlov v tesnej blízkosti spaľovní, ktorá s ekológiou súvisí.

V čom vidíte úskalia pre budovanie spaľovní?

Je ich viacero. Tieto projekty budú narážať na odpor samospráv. Nielen zo strany občanov. Obce, na ktorých území sa nachádzajú skládky, nebudú súhlasiť s tým, aby sa uzavrela ich skládka bez toho, aby sa tam postavila spaľovňa, ktorá im nahradí stratené príjmy.

Ďalším problémom je to, že investícia do spaľovne je výhodná vtedy, ak má investor zazmluvnené mesto na veľa rokov, napríklad na dvadsať. Pri verejných obstarávaniach na štyri roky je to veľmi riskantné. Nehovoriac o tom, že na Slovensku máme veľký počet samospráv a vyjednávanie s nimi je veľmi náročné.

Odpadové firmy boli historicky predovšetkým prepravnými spoločnosťami, ktoré naviac disponovali skládkou. V súčasnosti je trendom ich vstupovanie aj do odvetvia výroby druhotných surovín, teda stávajú sa akousi "dopravno-priemyselnou" spoločnosťou. Týka sa to aj vašej slovenskej skupiny?

Našim prestupom do recyklačného priemyslu je najmä regranulačná linka na plasty v Galante. S ňou súvisí aj triediace centrum na plasty v Šulekove pri Hlohovci.

Vo svete nie je výnimkou ani to, že odpadové firmy majú vlastné spaľovne. Uvažujete na Slovensku podobným smerom?

Skôr sa vnímame ako strategický partner pre komplexné riešenia, ktoré by zahŕňali napríklad skládku, spaľovňu a regionálnu kompostáreň.

A čo expanzia v komunálnej sfére? Vyvíjate aktivity smerom k odkúpeniu niektorej samosprávnej, alebo inej firmy?

Áno. Nie sme v tomto limitovaní.

Oproti zástancom spaľovania stoja na druhej strane barikády tí, ktorí presadzujú čo najvyššiu miery mechanického triedenia zmesového komunálneho odpadu. Oba tábory si navzájom vyčítajú neekologické riešenie a vysoké náklady. Kam by ste sa zaradili Vy osobne?

Triedený zber naráža na vysoké výkyvy v cenách. Často je stratový. Ak z komunálneho odpadu vyzbierate čo najviac papiera a plastov, nezostane v ňom nič vhodné pre spaľovanie. Separovaný zber môže byť ekonomicky zaujímavý, ale musí sa začať už "v kuchyni", teda priamo v domácnosti. To je motor pre získanie vyššej výťažnosti druhotných surovín.

Uvažujme o situácii, že by v systéme rozšírenej zodpovednosti firiem boli výrobcovia majiteľom odpadu zo smetných košov určených na separovaný odpad. Ako by to zmenilo Vaše financovanie?

Pre nás by sa nič podstatné meniť nemalo. Sme servisnou organizáciou, ktorá zabezpečuje komplexné služby. Zásadnejší dopad to bude mať na výdavky občanov, ktoré by sa mali z poplatku za komunálny odpad preniesť do ceny výrobku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.