Elena Bodíková: Chceme uľahčiť plnenie povinností

Slovenská agentúra životného prostredia existuje od roku 1993, tohto roku bude mať 20 rokov. Ako dlho pôsobíte v organizácii?

Presne polovicu tohto obdobia, teda od roku 2003.

Agentúra je príspevkovou organizáciou, čo umožňuje agentúre získavať príspevok z verejných zdrojov, no zároveň aj podnikať, teda súťažiť na trhu so súkromnými firmami, ktoré príspevok nedostávajú. Skúste opísať benefity takéhoto financovania pre úlohy, ktoré má od ministerstva COHEM.

V rámci našej činnosti vieme zaistiť peniaze na aktivity, ktoré priamo súvisia s potrebami rezortu, ale v štátnom rozpočte na ne nie sú peniaze.

Napríklad?

Ide o projekty, na základe ktorých dostávame prostriedky z rôznych iných zdrojov  ?  či už národných alebo medzinárodných. V drvivej väčšine ide o úlohy, ktoré súvisia s plánom úloh, ktoré od ministerstva máme. Napríklad všetky naše informačné systémy boli financované z mimorozpočtových zdrojov. Okrem toho viaceré verejné zdroje majú dokonca v podmienkach, že uchádzať sa o ne môžu len subjekty verejnej správy.

Ktoré nosné projekty centra realizujete v súčasnosti z týchto externých zdrojov?

Ide o dva projekty z Operačného programu životné prostredie, ich cieľom je vytvoriť stratégie nakladania s nebezpečným odpadom. Jeden s odpadom zo zdravotnej starostlivosti a druhý so siedmimi prúdmi nebezpečných odpadov. Tieto stratégie by mali byť podkladom pre tvorbu budúceho programu hospodárstva.

Čiže podstatne skôr ako súčasný program, ktorý sa schvaľoval rok po začiatku jeho účinnosti.

Chceme na ňom pracovať už budúci rok, aby v procese posudzovania bol v roku 2015, teda rok pred jeho začiatkom účinnosti.

Súčasný POH SR vyhodnocujete?

V decembri by malo byť vo vláde prerokované priebežné plnenie cieľov aktuálneho POH SR. Tento záväzok považujeme za veľmi dôležitý a správny. Doposiaľ sa program priebežne nevyhodnocoval, na rozdiel napríklad od Česka, kde tak vláda robí každoročne. Bolo by dobré, keby tiež Slovensko prešlo na tento režim.

Prečo bol aktuálny program schválený tak neskoro?

Vedenie ministerstva do roku 2010 chcelo pôvodne dosiahnuť predĺženie účinnosti programu, ktorý bol na roky 2006 – 2010, až do roku 2013. Motiváciou bol fakt, že sa v roku 2013 končí programovacie obdobie eurofondov a začína sa nové. Na druhej strane program bol dosť zle nastavený, neplnil sa. Z hľadiska cieľov bol neudržateľný. Takže až na jeseň roku 2010 bolo rozhodnuté, že sa urobí nový program. Rozhodlo sa tiež, že sa pôjde cestou rozsiahlej verejnej diskusie, čo opäť celý proces predĺžilo. Som však presvedčená, že toto rozhodnutie bolo správne, pretože v pripomienkovom konaní sa dokument podstatne vylepšil.

A čo slabiny súčasného programu?

Neobsahuje žiadne opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov. Tejto kritike najmä zo strany environmentálnych združení celkom rozumiem, na druhej strane však pripravujeme samostatný dokument, stratégiu predchádzania vzniku odpadov.

Na jeho príprave sa už stretávame s relevantnými subjektmi a ľuďmi, tak, aby tento rok bol dokument prerokovaný vo vláde. Opäť sa bude posudzovať aj ako strategický materiál, čo by malo byť už približne v júni.

Očakávate problémy s jeho prijatím?

Obávam sa, že verejnosť bude sklamaná. Stratégia predchádzania vzniku s odpadmi nemá s odpadmi nič spoločné. Na plnenie cieľov nie sú naviazané ani nijaké významné verejné zdroje. V prvom rade to bude práca s verejnosťou, spotrebiteľmi, s obcami a tak ďalej.

Takže priemysel sa nemusí báť?

Priemysel môže zaujímať, že by mala byť väčšia podpora štátu pre dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky, najmä zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov a vyššia podpora environmentálneho označovania.

Vo vašom centre máte aj odbor environmentálneho manažérstva, ktorý sa tomu zrejme venuje.

Áno. Pre ministerstvo robíme servis v oblasti environmentálneho označovania  a EMAS, teda Schéma EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit . Od 1. decembra sme pre EMAS príslušný orgán, takže budeme vydávať certifikáty. Plánujeme, že budúci rok by mala vláda schváliť stratégiu podpory EMAS.

Aký je záujem firiem o získanie certifikátu EMAS?

Veľmi malý. V súčasnosti sú to len štyri firmy. Problém je práve v tom, že na rozdiel od iných krajín im z certifikátu nevyplývajú nijaké významné výhody, čo je pri nákladoch na získanie značky dosť demotivujúce.

Ako chcete firmy motivovať, aby mali záujem získať túto značku?

Už teraz je možné držiteľov EMAS zvýhodniť vo verejnom obstarávaní, iba sa málo využíva. Chceme však vytvoriť podmienky pre benefity držiteľov značky napríklad vo vzťahu k rôznym povinnostiam, ktoré im vyplývajú z legislatívy.

Pod COHEM patrí aj Odbor hodnotenia environmentálnych rizík chemických látok. Z názvu nevyzerá, že by sa zaoberal odpadmi. Čomu sa venuje?

Zastrešuje problematiku perzistentných organických látok (POPs, z angl. Persistent Organic Pollutants – pozn. red.) ako národný kontaktný bod Štokholmského dohovoru. Zbiera údaje o POPs na Slovensku. Hlavne však odbor sleduje riziká chemických látok a biocídnych prípravkov.

Čo to znamená?

Ak chce niekto uviesť na trh chemickú látku alebo biocídny prípravok, potrebuje prejsť celým hodnotiacim procesom. U nás sa hodnotia jeho environmentálne riziká.

V čom spočíva gro činnosti centra odpadového hospodárstva?

Vytváranie odborných podkladov pre rozhodovaciu činnosť MŽP SR,  najmä prevádzkovanie informačných systémov RISO, pre elektro a obaly, batérie a akumulátory a informačného systému kontaminovaných zariadení PCB.

Teda aj databázy povinných osôb vo vzťahu k zhodnocovaniu odpadov. Viaceré kolektívne systémy tvrdia, že na trhu je ešte veľa povinných osôb, ktoré nie sú zaregistrované. Tým pádom sa vyhýbajú povinnostiam vo vzťahu k odpadom.

Je to pravda. Situácia sa trochu zlepšila tým, že zákon č. 119/2010 o obaloch podnietil najmä veľké reťazce, aby kontrolovali svojich dodávateľov. Stále však ostávajú mnohé malé firmy a e-shopy, ktoré o svojich povinnostiach často ani netušia. Máme tiež indície, že register výrobcov a dovozcov batérií a akumulátorov ani zďaleka neeviduje všetkých účastníkov trhu.

Prečo?

Ten istý problém. Na trhu pôsobí množstvo firiem, ktoré predávajú elektrozariadenia so zabudovanými batériami. Taktiež veľa firiem, ktoré predávajú samostatné batérie, alebo akumulátory. Mnohí o svojich povinnostiach ani netušia.

Informačný systém RISO je objektom značnej kritiky najmä zo strany priemyslu, ktorý musí zasielať hlásenia na papieri, čo je v súčasnej ére veľmi zaťažujúce.

Projekt RISO vznikol v roku 1995. V tých časoch bol svojou komplexnosťou získavania dát veľmi progresívny a inovatívny. Po nástupe internetu sa nám darilo držať krok v tom, že už na začiatku minulej dekády sa proces zasielania hlásení zmodernizoval tak, že hlásenia, ktoré prišli na úrady životného prostredia, nám úradníci už nemuseli nosiť fyzicky na disketách, ale údaje priamo zapisovali cez internet. Vlastne sme v tomto odbore zaviedli moderný eGovernment ešte dávno predtým, než začal byť vládnou stratégiou.

Takže to uľahčilo prácu úradníkom, ktorí sa následne mohli venovať dôležitejšej práci, najmä kontrole.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.