S riaditeľkou Centra odpadového hospodárstva
a environmentálneho manažérstva (COHEM) Slovenskej agentúry
životného prostredia Ing. Elenou Bodíkovou, PhD. o úlohách
centra v odpadovom hospodárstve. Článok vyšiel v mesačníku
ODPADOVÉ
HOSPODÁRSTV0, 2013/02.
Slovenská agentúra životného prostredia existuje od roku 1993,
tohto roku bude mať 20 rokov. Ako dlho pôsobíte v organizácii?
Presne polovicu tohto obdobia, teda od roku 2003.
Agentúra je príspevkovou organizáciou, čo umožňuje agentúre
získavať príspevok z verejných zdrojov, no zároveň aj
podnikať, teda súťažiť na trhu so súkromnými firmami, ktoré príspevok
nedostávajú. Skúste opísať benefity takéhoto financovania pre úlohy,
ktoré má od ministerstva COHEM.
V rámci našej činnosti vieme zaistiť peniaze na aktivity,
ktoré priamo súvisia s potrebami rezortu, ale v štátnom rozpočte
na ne nie sú peniaze.
Napríklad?
Ide o projekty, na základe ktorých dostávame prostriedky z rôznych
iných zdrojov ? či už národných alebo
medzinárodných. V drvivej väčšine ide o úlohy, ktoré súvisia s plánom
úloh, ktoré od ministerstva máme. Napríklad všetky naše informačné
systémy boli financované z mimorozpočtových zdrojov. Okrem toho
viaceré verejné zdroje majú dokonca v podmienkach, že uchádzať sa o
ne môžu len subjekty verejnej správy.
Ktoré nosné projekty centra realizujete v súčasnosti z týchto
externých zdrojov?
Ide o dva projekty z Operačného programu životné prostredie, ich
cieľom je vytvoriť stratégie nakladania s nebezpečným odpadom.
Jeden s odpadom zo zdravotnej starostlivosti a druhý so siedmimi
prúdmi nebezpečných odpadov. Tieto stratégie by mali byť podkladom
pre tvorbu budúceho programu hospodárstva.
Čiže podstatne skôr ako súčasný program, ktorý sa schvaľoval
rok po začiatku jeho účinnosti.
Chceme na ňom pracovať už budúci rok, aby v procese posudzovania
bol v roku 2015, teda rok pred jeho začiatkom účinnosti.
Súčasný
POH SR vyhodnocujete?
V decembri by malo byť vo vláde prerokované priebežné plnenie
cieľov aktuálneho POH SR. Tento záväzok považujeme za veľmi dôležitý
a správny. Doposiaľ sa program priebežne nevyhodnocoval, na rozdiel
napríklad od Česka, kde tak vláda robí každoročne. Bolo by dobré,
keby tiež Slovensko prešlo na tento režim.
Prečo bol aktuálny program schválený tak neskoro?
Vedenie ministerstva do roku 2010 chcelo pôvodne dosiahnuť
predĺženie účinnosti programu, ktorý bol na roky 2006 – 2010,
až do roku 2013. Motiváciou bol fakt, že sa v roku 2013 končí
programovacie obdobie eurofondov a začína sa nové. Na druhej strane
program bol dosť zle nastavený, neplnil sa. Z hľadiska cieľov bol
neudržateľný. Takže až na jeseň roku 2010 bolo rozhodnuté, že sa
urobí nový program. Rozhodlo sa tiež, že sa pôjde cestou rozsiahlej
verejnej diskusie, čo opäť celý proces predĺžilo. Som však
presvedčená, že toto rozhodnutie bolo správne, pretože
v pripomienkovom konaní sa dokument podstatne vylepšil.
A čo slabiny súčasného programu?
Neobsahuje žiadne opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov. Tejto
kritike najmä zo strany environmentálnych združení celkom rozumiem,
na druhej strane však pripravujeme samostatný dokument, stratégiu
predchádzania vzniku odpadov.
Na jeho príprave sa už stretávame s relevantnými subjektmi a
ľuďmi, tak, aby tento rok bol dokument prerokovaný vo vláde. Opäť sa
bude posudzovať aj ako strategický materiál, čo by malo byť už
približne v júni.
Očakávate problémy s jeho prijatím?
Obávam sa, že verejnosť bude sklamaná. Stratégia predchádzania
vzniku s odpadmi nemá s odpadmi nič spoločné. Na plnenie cieľov nie
sú naviazané ani nijaké významné verejné zdroje. V prvom rade to bude
práca s verejnosťou, spotrebiteľmi, s obcami a tak ďalej.
Takže priemysel sa nemusí báť?
Priemysel môže zaujímať, že by mala byť väčšia podpora štátu pre
dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky, najmä zavádzanie
environmentálnych manažérskych systémov a vyššia podpora
environmentálneho označovania.
Ing. Elena Bodíková, PhD. vyštudovala
Chemickotechnologickú fakultu SVŠT v Bratislave, odbor
technológia vody. V rokoch 1995 – 2003 poskytovala
poradenské služby ako SZČO v oblasti ochrany životného
prostredia. Od roku 2003 pôsobí v SAŽP, s prerušením
počas rokov 2007 – 2009, keď pôsobila na STU
v Bratislave a ako environmentálny manažér v SEWA,
a. s. Od roku 2010 pôsobí na pozícii riaditeľky COHEM SAŽP.
|
Vo vašom centre máte aj odbor environmentálneho manažérstva,
ktorý sa tomu zrejme venuje.
Áno. Pre ministerstvo robíme servis v oblasti environmentálneho
označovania a EMAS, teda Schéma EÚ pre environmentálne
manažérstvo a audit . Od 1. decembra sme pre EMAS príslušný
orgán, takže budeme vydávať certifikáty. Plánujeme, že budúci rok by
mala vláda schváliť stratégiu podpory EMAS.
Aký je záujem firiem o získanie certifikátu EMAS?
Veľmi malý. V súčasnosti sú to len štyri firmy. Problém je práve v
tom, že na rozdiel od iných krajín im z certifikátu nevyplývajú
nijaké významné výhody, čo je pri nákladoch na získanie značky dosť
demotivujúce.
Ako chcete firmy motivovať, aby mali záujem získať túto značku?
Už teraz je možné držiteľov EMAS zvýhodniť vo verejnom
obstarávaní, iba sa málo využíva. Chceme však vytvoriť podmienky pre
benefity držiteľov značky napríklad vo vzťahu k rôznym povinnostiam,
ktoré im vyplývajú z legislatívy.
Pod COHEM patrí aj Odbor hodnotenia environmentálnych rizík
chemických látok. Z názvu nevyzerá, že by sa zaoberal odpadmi. Čomu
sa venuje?
Zastrešuje problematiku perzistentných organických látok (POPs, z
angl. Persistent Organic Pollutants – pozn. red.) ako národný
kontaktný bod Štokholmského dohovoru. Zbiera údaje o POPs na
Slovensku. Hlavne však odbor sleduje riziká chemických látok a
biocídnych prípravkov.
Čo to znamená?
Ak chce niekto uviesť na trh chemickú látku alebo biocídny
prípravok, potrebuje prejsť celým hodnotiacim procesom. U nás sa
hodnotia jeho environmentálne riziká.
V čom spočíva gro činnosti centra odpadového hospodárstva?
Vytváranie odborných podkladov pre rozhodovaciu činnosť MŽP SR,
najmä prevádzkovanie informačných systémov RISO, pre elektro a obaly,
batérie a akumulátory a informačného systému kontaminovaných
zariadení PCB.
Teda aj databázy povinných osôb vo vzťahu k zhodnocovaniu
odpadov. Viaceré kolektívne systémy tvrdia, že na trhu je ešte veľa
povinných osôb, ktoré nie sú zaregistrované. Tým pádom sa vyhýbajú
povinnostiam vo vzťahu k odpadom.
Je to pravda. Situácia sa trochu zlepšila tým, že zákon č.
119/2010 o obaloch podnietil najmä veľké reťazce, aby
kontrolovali svojich dodávateľov. Stále však ostávajú mnohé malé
firmy a e-shopy, ktoré o svojich povinnostiach často ani
netušia. Máme tiež indície, že register výrobcov a dovozcov
batérií a akumulátorov ani zďaleka neeviduje všetkých účastníkov
trhu.
Prečo?
Ten istý problém. Na trhu pôsobí množstvo firiem, ktoré predávajú
elektrozariadenia so zabudovanými batériami. Taktiež veľa firiem,
ktoré predávajú samostatné batérie, alebo akumulátory. Mnohí o
svojich povinnostiach ani netušia.
Informačný systém RISO je objektom značnej kritiky najmä zo
strany priemyslu, ktorý musí zasielať hlásenia na papieri, čo je v
súčasnej ére veľmi zaťažujúce.
Projekt RISO vznikol v roku 1995. V tých časoch bol svojou
komplexnosťou získavania dát veľmi progresívny a inovatívny. Po
nástupe internetu sa nám darilo držať krok v tom, že už na začiatku
minulej dekády sa proces zasielania hlásení zmodernizoval tak, že
hlásenia, ktoré prišli na úrady životného prostredia, nám úradníci už
nemuseli nosiť fyzicky na disketách, ale údaje priamo zapisovali cez
internet. Vlastne sme v tomto odbore zaviedli moderný eGovernment
ešte dávno predtým, než začal byť vládnou stratégiou.
Takže to uľahčilo prácu úradníkom, ktorí sa následne mohli
venovať dôležitejšej práci, najmä kontrole.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.