Švajčiarsko odmietlo povinné zálohy za nápojové obaly

Návrh predložila parlamentná iniciatíva na „zavedenie povinnej zálohy na nápojové obaly“ na čele s Alois Gmur zo strany CVP (Kresťanský demokrati).  Od zavedenia povinných záloh si totiž táto iniciatíva vo Švajčiarsku sľubuje vyriešenie problémov s tzv. litteringom (pohodený odpad), stúpajúcim množstvom odpadov v prírode či horských strediskách a nakoniec aj zvýšenie miery recyklácie.

Toto rozhodnutie privítali najmä veľké recyklačné spoločnosti - Swiss Recycling, IGORA a PET-Recycling Schweiz, ktoré v spoločnom tlačovom prehlásení poukázali najmä na riziko zálohových systémov. Zodpovednosť za zber obalových odpadov by sa totiž preniesla len na obchodníkov. V súčasnosti existuje vo Švajčiarsku 65 000 odberných miest na tieto odpady, po zavedení zálohového systému by toto množstvo kleslo na cca 6 000 obchodných prevádzok.

Ostáva otázne, či vysoká miera recyklácie a súčasný systém môže byť zachovaný pri 10-násobnom znížení odberných miest pre spotrebiteľov. Prieskum vykonaný v marci 2013 ale poukázal, že súčasný systém spotrebiteľom vyhovuje a väčšina respondentov povinný zálohový systém odmietla.

Nová analýza údajov objasnila negatívne účinky zálohového systému, ktorý je  oproti súčasnému stavu oveľa nákladnejší. Prieskum zároveň poukázal, že obyvatelia nechcú žiadny úverový či hypotekárny experiment so zálohami, ale pohodlie súčasného systému s veľkým množstvom odberných miest.

Švajčiarsky Federálny úrad pre životné prostredie vypočítal, že povinný zálohový systém pre nápojové obaly by ročne vyžadoval 280 mil. frankov (asi 230 mil. EUR), čo je asi 4x viac ako súčasný systém. Zároveň zálohový systém nerieši napr. prepravné obaly či iné špecifické druhy obalov, alebo poškodené či rozbité obaly. Takže by zálohový systém nakoniec zahŕňal len 13 % z celkového množstva súčasných odpadov z obalov.

Analýza recyklačných spoločností zároveň poukázala, že povinný zálohový systém obalov bude mať aj ďalšie negatíva. Niektoré minoritné frakcie odpadového skla či hliníka, ktoré sa teraz zbierajú spoločne s dominantnými obalmi, sa po zavedení zálohového systému prepadnú medzi zvyškový zmesový odpad. Vzhľadom na ich množstvo bude samostatný zber absolútne neekonomický a nerentabilný. Po zavedení zálohového systému táto časť odpadov vypadne zo súčasného systému separovaného zberu a ostane na obtiaž len samosprávam.

Littering je problém, ktorý sa začal objavovať už aj vo Švajčiarsku a spôsobuje obciam veľké problémy a vysoké finančné náklady pri jeho odstraňovaní. Keďže sa jedná o zložitý spoločenský problém, neexistuje žiadne jednoduché riešenie, ako sa javí napríklad povinné zálohovanie. Oveľa dôležitejšia  je preto výchovná kampaň už od základných škôl a dôsledná prevencia. Na rizikových miestach so zvýšeným výskytom litteringu je potrebné práve posilniť  množstvo nádob, zber  a intenzitu odvozu odpadu pre zaistenie poriadku, uvádzajú v spoločnom vyhlásení recyklačné spoločnosti.

Podľa RECYCLING magazín spracoval Ing. Marek Hrabčák – Geosofting, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.