Tomáš Antal: Verejné zdroje často deformujú trh

.A.S.A. SLOVENSKO sa zaraďuje k najväčším spoločnostiam pôsobiacim na trhu s odpadmi v SR. Spoločnosť patrí do rakúskej vetvy environmentálnych služieb, ktorých matkou je španielska skupina FCC. Paradoxne však skupina v tomto segmente nepôsobí v Španielsku, ale najmä v strednej a východnej Európe. Čím to je?

.A.S.A. vstúpila na stredoeurópsky, respektíve česko-slovenský trh začiatkom 90. rokov prostredníctvom rakúskej spoločnosti .A.S.A. AG, čo bola vtedy štátna firma, ktorá patrila do konglomerátu ÖIAG. V roku 1993 odkúpila rakúsku spoločnosť francúzska EDF (Eléctricité de France – pozn. red.).

Teda veľká štátna energetická firma.

Áno. To bola éra, keď významné energetické spoločnosti zakladali aj svoje environmentálne divízie, najmä pre vodu alebo odpady (podobne funguje i francúzska skupina Veolia Environnement S.A., ktorá pôsobí na Slovensku – pozn. red.). FCC je majiteľom skupiny až od roku 2006.

Špecifikom pôsobenia vašej skupiny na Slovensku je to, že komunálny odpad nepatrí k jeho významným častiam portfólia.

.A.S.A. na Slovensku má trochu iné portfólio zákaziek ako napríklad v Čechách, pretože sme nerobili žiadne veľké akvizície do komunálnej sféry. Na Slovensku má firma silnejšie postavenie v priemysle, kde sme zachytili vstup zahraničných investorov na Slovensko.

Z hľadiska obratu skupiny na Slovensku je teda priemysel podstatne silnejším klientom? O koľko percent?

Odhadujeme to tak na 60:40 v prospech priemyslu.

Viacero z najväčších firiem na Slovensku, ktoré nakladajú s odpadmi, uvažovalo minulý rok o odpredaji svojich materských firiem alebo regionálnych zložiek. Ako je na tom .A.S.A.?

V médiách sa síce objavili zmienky aj o odpredaji .A.S.A., ale majitelia FCC vydali jednoznačné stanovisko, že firma nie je na predaj. Takže niekto to o nás tvrdí, ale my to nevieme.

Minulý rok prebehli dve významnejšie zmeny vlastníctva firiem nakladajúcich s odpadmi v Žiari nad Hronom a v Topoľčanoch. .A.S.A. o nákupe akvizícií neuvažuje?

Stratégia nakupovania akvizícií bola rozšírená najmä pred rokom 2009, ale netýkalo sa to len odpadov. Kríza v roku 2009 však mala aj na tento segment taký zásadný vplyv, že si viaceré firmy uvedomili, že tadiaľto cesta nevedie. Nevylučujeme však, že ak sa na trhu objaví vskutku zaujímavá ponuka, tak sa ňou budeme zaoberať.

Čo spôsobila finančná kríza v odpadovom sektore?

Nastal radikálny pokles cien, kvôli ktorému sa napríklad trh s druhotnými surovinami stal v tom čase nerentabilný. Producenti odpadov, teda konkrétne tí, ktorí niečo vyrábajú, sa naučili hľadať riešenie, ktoré je najlacnejšie. Problémom dnešnej doby je práve to, že sa hľadá najlacnejšie riešenie často bez ohľadu na kvalitu. Naša firma však disponuje takými technológiami, ktoré jej umožňujú spracovať odpad tak, ako sa podľa zákonných noriem má, resp. v pomere kvality k cene najvýhodnejšie.

Čo to znamená pre firmu, ktorá chce komplexne nakladať s odpadmi?

Triediace linky, výrobu alternatívneho paliva, spaľovňu nebezpečných odpadov, zariadenie na likvidáciu nebezpečných tekutých odpadov, samozrejme, skládky odpadov, kompostáreň atď.

Teda investične náročné projekty. Je k tomuto servisu odpadové hospodárstvo dostatočne kapitalizované povinnými platbami, ktoré by stanovila vláda?

Myslím, že legislatíva v tomto smere zatiaľ rozvoju nepraje.

To znamená, že by vláda mala zvýšiť poplatky za uloženie odpadu na skládku?

Predovšetkým by mala stanoviť, akými technológiami bude na Slovensku nahradené skládkovanie. Napríklad prostredníctvom dlhodobej koncepcie. Nemyslím si, že riešením je len zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládku. Poplatky nevyriešia vôbec nič, pokiaľ štát nepovie koncepciu nakladania s odpadmi. Iba sa prvotne zvýšia ľuďom náklady. Môže sa tiež stať, že budú zvýšené poplatky, ale keďže v tom období nebudú na trhu v prevádzke iné kapacity, bude sa skládkovať ďalej. Tak je to napríklad v Čechách.

Čo znamená koncepcia v praktických krokoch?

Pre nás by bolo ideálne, keby vláda napríklad stanovila termín, od ktorého sa má odkláňať odpad zo skládok a odkedy sa nebude skládkovať žiaden komunálny odpad. Alebo že sa bude skládkovať iba po vytriedení všetkých energetických zložiek. Alebo že pôjdeme cestou materiálovej recyklácie. Možností je viac. Mal by byť daný jasný smer, či Slovensko pôjde smerom k energetickému zhodnocovaniu, alebo k materiálovej recyklácii. Ak sa pôjde smerom k energetickému zhodnocovaniu, musí byť jasne povedané, kto bude zariadenie financovať. K tomu je potom potrebné nastaviť ceny, pretože spaľovanie odpadov vyjde nákladovo na 80 – 120 eur za tonu odpadu.

To by znamenalo zvýšenie nákladov pre občanov.

Odpadové firmy sa flexibilne prispôsobujú legislatívam krajín, v ktorých pôsobia. Sú schopné na to nastaviť nakladanie s odpadom. Slovenská republika má v súčasnosti ceny nastavené akurát na svoje súčasné podmienky. Zmena vždy prinesie zvýšené náklady, s tým treba počítať. S týmto názorom asi nezožnete potlesk u tých, ktorí by Slovensko videli najradšej na technologickej, teda nákladovej špičke sveta.

Nakladanie s odpadmi musí byť pre občanov alebo zákazníkov cenovo dostupné, čo sa odvíja aj od jeho kúpyschopnosti. Existujú dokonca aj vyspelé krajiny, ktoré nespaľujú, teda väčšinu odpadov dodnes skládkujú (napríklad Veľká Británia – pozn. red.).

Na druhej strane v Rakúsku sa v roku 1992 vo veľkom skládkovalo, no po dvadsiatich rokoch je situácia úplne opačná. Je to na vláde, aby povedala, či bude odkláňať odpad od skládkovania, avšak za cenu zvýšenia nákladov pre občana.

To znamená, že regulácie v odpadovom hospodárstve by mali korelovať s hospodárskou úrovňou krajiny?

Typickým indikátorom je napríklad hrubý domáci produkt alebo priemerná mzda. Ak by vláda ľuďom povedala, že sa im zdvihne poplatok za komunálny odpad dvojnásobne, vyvolá to pnutie. Vláda by mala túto úroveň neustále vyhodnocovať. Až keď sa Slovensko viac priblíži k ekonomickej úrovni západných krajín, môže plynulo a bez zásadných negatívnych súvislostí prejsť napríklad na spaľovanie komunálnych odpadov v spaľovniach.

Aj bez existencie vládnej koncepcie sa však činu môžu chopiť súkromní investori. Viacero záujemcov o budovanie spaľovní sa na trhu už objavilo. Ide však väčšinou o celkom neznáme firmy.

Mnoho miest a obcí už navštívili zástupcovia firiem, ktorí im predložili projekty na energetické zhodnocovanie odpadov. Tieto často vychádzajú len z jednoduchých prepočtov vyrobenej energie a ceny, ktorú im stanoví regulačný úrad. Nepočítajú však s obrovskými vstupnými nákladmi. Skúsenosti z trhu sú také, že s týmito projektmi nechodia väčšinou žiadne odpadové firmy.

Čiže sú to v podstate díleri, ktorí predávajú mačku vo vreci?

Často sú to zástupcovia firiem, ktoré chcú predať samotnú inovatívnu technológiu. To však neznamená, že to bude automaticky fungovať. Materiál je potrebné najprv zobrať, vytriediť, nachystať do požadovanej formy, dodať a až potom spáliť.

Chýba im teda zabezpečenie odpadu ako zdrojového paliva.

To sa môže prejaviť až vtedy, keď sa to stane realitou. Niečo podobné sa stáva pri projektoch napríklad na spaľovanie drevoštiepky, keď je tohto materiálu regionálny nedostatok a musí sa potom dovážať na dlhšie vzdialenosti.

V Česku je o energetické zhodnocovanie odpadov záujem najmä zo strany teplární. Niektoré projekty sú už vo vysokom štádiu rozpracovanosti.

Očakávam tento vývoj aj na Slovensku. Sú tu prinajmenšom štyri teplárne, v ktorých je podobný projekt zmysluplný. Nevytriedené komunálne odpady sú surovina vhodná najmä na energetické využitie.

Čo myslíte pod pojmom nevytriedené?

Dodávatelia týchto inovatívnych technológií si často neuvedomujú, že ich zdrojový odpad je už prostredníctvom separovaného zberu oddelený od plastov, skla a papiera. Teraz sa má odkláňať bioodpad. Potom už v zmesovom komunálnom odpade veľa energie neostane.

Keby ste boli ministrom životného prostredia, tak sa rozhodnete pre energetické zhodnocovanie odpadov alebo materiálovú recykláciu?

Európa má všeobecne nedostatok vlastných surovín na ekologickú výrobu energie. Môj súkromný názor je využiť čo najviac energetický potenciál tých odpadov, ktoré ho majú. Čokoľvek navyše je nadstavba, ktorá sa však musí dôkladne vyhodnocovať.

Európska komisia však razí politiky recyklačnej spoločnosti.

Otázne je, či jej koncepcie vznikajú na základe ekonomických, alebo iných kritérií. Ja som zástanca voľného trhu, na ktorom rozhodujú ekonomické motivácie.

Vaša spoločnosť má prevádzky aj na prípravu alternatívneho paliva z komunálneho odpadu. Aký potenciál na slovenskom trhu v tom vidíte?

Vidíme v tom perspektívu, ale naozaj to závisí od budúceho dopytu po neskládkovaní. Ak nebude, potom je možné, že naše prevádzky nebudú vyťažené na sto percent. Opäť je tu citeľný nedostatok koncepcie. Je potrebné zainteresovať vyššie územné celky, ktoré by mohli rozhodovať o dostatočnom množstve odpadu. Podobné je to aj napríklad v prípade kompostární. Viaceré z nich majú kapacitu vysoko prevyšujúcu zdroje bioodpadu z nákladovo dostupnej vzdialenosti.

Vaše linky na prípravu alternatívneho paliva vozia a spracovávajú aj odpad zo zahraničia?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.