Eversheds Sutherland

Hry

Dynamika na domácom odpadárskom poli opäť pripomína uhorkovú sezónu a dé javu súčasne. Zmena legislatívy sa v miestnych končinách považuje sa jav trvalý. Nikoho preto neprekvapuje, keď rezort rutinne pripravuje dvadsiatuôsmu úpravu zákona o odpadoch.

Hry
Táto situácia však zakaždým pokropí sťaby živou vodou miestnych lobistov. Štartujú svoje terénne vozy a intenzívne rokujú vo všakovakých zväzoch, združeniach, na ministerstvách, Úrade vlády, v kabinetoch a keď treba – hoci aj pod mostom. Slovenským lobistom vždy ide o verejné blaho – zachovanie pracovných miest, či slovenského recyklačného priemyslu. So starostlivosťou hospodára dobromyseľne upozorňujú, že schválenie nového zákona narušuje status quo, čo by okamžite znamenalo likvidáciu podnikov a zavedených zberových systémov v SR. Sodoma a Gomora.

Lobista však nie je ten, čo by iba negoval. Má hneď naporúdzi kopec originálnych riešení, zlepšovákov, ba priam by sa žiadalo povedať patentov, ktoré celú situáciu zachránia. Väčšinou ide o špecifické slovenské riešenia, aké by ste v celej Európe nenašli (možno s výnimkou Islandu).

Medzi skutočné klenoty patria osvedčené schémy clearing house-ov, princíp rozšírenej zodpovednosti spracovateľov, metodiky na spracovanie plastov, recyklačných fondov a podobné best available riešenia. Lobisti, aj keby boli iba dvaja, robia dojem, že sú ich tisíce. Spoločnou koordináciou spustia riadenú mediálnu paľbu a jeden minister by sa čudoval, odkiaľ sa nabralo toľko spolkov, ktoré sa hotujú zachraňovať slovenský odpad, zamestnanosť, sociálne istoty. A všetky majú unisono jednotný názor na vec.

Nuž, ako z tejto prekérnej situácie vybŕdnuť? Každá rada ťažká. Rysujú sa tri možné riešenia.

Vyhovieť „záchranárom“, nevyhovieť im, alebo nájsť kompromis. Prvý scenár je u nás udomácnený – lobisti vždy presadili v legislatíve, čo potrebovali. To je aj dôvod všetkých pretrvávajúcich deformácií trhu s odpadmi. Scenár druhý nás prenáša na nevychodené chodníčky, ale tiež má svoje úskalia. Pokiaľ mal však predkladateľ zákona nejaké vízie, ktorými chcel dosiahnuť novú kvalitu, asi by sa ich nemal vzdať. Kompromis – je politicky najobľúbenejší. Výsledkom sú však neuchopiteľné, zmutované riešenia, s ktorými nakoniec nie je nikto spokojný.

Hľadanie správneho riešenia pripomína hru so škrupinkármi. Pod ktorým pohárom sa skrýva to, čo hľadáme? To vie naozaj len dobrý pozorovateľ.


Diskusia(0)