Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

WMW: Je energetické zhodnocovanie odpadov riešením?

Portál Waste Management World priniesol 4. júla 2013 zaujímavý príspevok od Davida Lerpiniereho, britského ekológa a odpadového hospodára s dlhoročnou praxou. Vo svojom príspevku „Je WtE odpoveďou pre Indiu?“ sa zamýšľa nad budúcnosťou odpadového hospodárstva tejto najľudnatejšej krajiny sveta s prudko sa rozvíjajúcou ekonomikou, kde produkcia odpadov rastie exponenciálne.

WMW: Je energetické zhodnocovanie odpadov riešením?

V súčasnosti produkuje táto krajina 67 mil. ton komunálneho odpadu ročne, ktorý sa skoro absolútne skládkuje na tzv. otvorených skládkach (open dump). Pri rastúcej produkcii tohto odpadu do roku 2030 nastáva potreba zvýšiť kapacitu takýchto skládok skoro trojnásobne, čo je ale kapacitne aj logisticky nereálne. Hľadanie iného spôsobu nakladania s MSW je kľúčovým problémom indických miest a názory či postrehy popredných odborníkov môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

Bude teda spaľovanie komunálnych odpadov najlepšou technológiou pre indické odpadové hospodárstvo? Ako píše D. Lerpiniere, odpoveď je ako vždy zložitá, pretože WtE je veľmi atraktívnou voľbou. „Táto technológia nakladania s komunálnym odpadom má potenciál na odklonenie tohto odpadu zo skládok, čím sa výrazne znižuje objem odpadu, ktorý je potrebné zlikvidovať. Zároveň môže byť zdrojom energie. Toto je zase kľúčovým faktorom v krajine, v ktorej energetické nároky prudko rastú zo dňa na deň,“ píše Lerpiniere.

Z rozsiahlej úvahy autora vyberáme podstatné časti (medzititulky redakcia – pozn. red.).

Dilema medzi spôsobmi energetického zhodnocovania

Tvárou v tvár súčasného pokroku a dostupných technológií pre energetické zhodnotenie odpadu - čo je dnes najlepšia voľba? Konvenčné spaľovanie, pyrolýza, plazmové splyňovanie? A potrebujeme najprv nejako mechanický pred-spracovať tento odpad, aby sme získali vhodné palivo pre spaľovne?

Do úvahy treba vziať mnoho faktorov, tým prvým a najdôležitejším je chápať odpadové hospodárstvo ako komplexný systém. Ktoré faktory spoločenského vývoja budú mať podstatný vplyv na komunálne odpadové hospodárstvo z pohľadu jeho množstva a zloženia? A je vôbec WtE s kontinuálnou potrebou prísunu odpadu pre výrobu energie lepším riešením, ako napríklad kompostovanie či recyklácia?

Výhrevnosť odpadu môže trendovo klesať

Po druhé, je potrebné si uvedomiť, aké bude zloženie odpadu v čase. Výhrevnosť (kalorická hodnota) odpadu je rozhodujúcim faktorom každého WtE zariadenia na svete. Ak táto hodnota klesne pod 6 MJ/kg, potom je okrem odpadu potrebné pri spaľovaní pridávať ďalšie doplnkové palivo. Konkrétne zloženie MSW v jednotlivých mestách sa môže výrazne líšiť, pričom podiel inertného odpadu často nie je zanedbateľný a znižuje výhrevnosť odpadu.

Za tretie je potrebné si uvedomiť aj zmenu zloženia komunálneho odpadu v čase. Akú bude správanie obyvateľov a spotrebiteľov v mestách a na vidieku pri meniacej sa ekonomickej situácií? Bude prevládať papier, plasty, bioodpad ? Momentálne sme svedkami neustáleho nárastu podielu a tiež rozmanitosti rôznych typov plastov v indickom komunálnom odpade. To by mohlo pomôcť udržať kalorickú hodnotu pre WtE odpadu v strednodobom horizonte, pokiaľ však nedôjde vplyvom ekonomických faktorov k radikálnemu zberu týchto plastov a zvýšeniu ich recyklácie. (Môžeme tu do nekonečna diskutovať o výhodách a nevýhodách materiálovej recyklácie odpadu v porovnaní s energetickým zhodnocovaním...)

Pred-úprava odpadu

Kľúčovou otázkou bude zrejme pred-úprava odpadu pred spaľovaním, čo bude podstatou technickej realizovateľnosti budúcich WtE. Zloženie odpadu sa s časom mení a tým aj zloženie výstupných emisií. Je preto potrebné, aby sme na túto zmenu pripravili aj technológie a prevádzkovateľov budúcich WtE. Aby sme už dnes pripravovali systémy, ktoré budú generovať palivo z odpadu spáliteľné vo vyhradených spaľovniach, alebo aj iné alternatívy: spoluspaľovanie s inými druhmi palív v cementárenskom odvetví či v konvenčných fosílnych kotolniach alebo kotolniach na biomasu.

Sporná ekonomika WtE

A nakoniec kľúčová otázka: bude WtE ekonomicky životaschopné? WtE nie je lacná metóda odpadového hospodárstva. Samozrejme, že výroba energie (tepelnej aj elektrickej) je zdrojom finančných príjmov. Okrem toho aj poplatok od producentov odpadu za jeho zneškodnenie či zhodnotenie generuje nejaký zisk. Ale na druhej strane je potrebné uvážiť relatívne vysokú náročnosť prevádzky a údržby tohto sofistikovaného zariadenia.

Typické WtE zariadenie, ktoré vyrába energiu z odpadov bude generovať asi polovicu svojich finančných príjmov z poplatkov za odber odpadu a druhú polovicu z predaja energie. Ale bude to stačiť na chod prevádzky, údržbu zariadení a vytvárať ešte potrebné príjmy pre vlastníka? Vysoké investičné náklady a pomalá návratnosť je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní potenciálnych investorov.

Preto je potrebný holistický prístup: najprv musíme sa pozrieť na systém komplexne a starostlivo zvážiť všetky ďalšie kroky, ktoré možno ešte vykonať. Napríklad znížiť množstvo odpadu priamo pri zdroji a presmerovať časť odpadov = materiálov do iného prúdu v rámci hierarchie odpadového hospodárstva. Len správnou kombináciou predchádzajúcich činností, ako sú iniciatívy na minimalizáciu odpadov, účinné oddelenie materiálov pre recykláciu a tiež technológie na úpravu odpadu, ktoré zabezpečia plnohodnotné palivo pre spaľovanie vo WTE zariadeniach, je možné vypracovať funkčný systém nakladania s odpadmi.

Systém, ktorý bude zároveň trvale udržateľný a bude mať aj ďalšie výhody - obmedzovanie znečistenia, podporí rast pracovných miest a tiež výrobu energie. Ako z toho vyplýva, riešenie nikdy nebude jednoduché.

„Dnes však potrebujeme smerovať k rozvoju takých systémov nakladania s odpadmi, ktoré funkčne obstoja v skúške časom,“ uvádza na záver príspevku Lempiere.

(Preklad a úvodný komentár Marek Hrabčák)


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Knihy nepatria do triedeného zberu. Rešpektujú obyvatelia túto skutočnosť?

Na túto otázku sme hľadali odpoveď v rámci analýz zberných nádob na odpady, kde organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len OZV) NATUR-PACK zabezpečuje a financuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi neobalových výrobkov z triedeného zberu komunálneho odpadu v zazmluvnených obciach.

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Odpadová legislatíva sa často mení a OZV nemotivujú obce triediť odpad, sťažujú sa samosprávy

Triedený zber má podľa názoru obcí veľké rezervy z viacerých dôvodov. Aké riešenia pre triedenie odpadu navrhujú?

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálna schéma v Nórsku, vďaka ktorej recyklujú 97 % plastových fliaš

Radikálny recyklačný program v Nórsku prináša takmer stopercentné výsledky. Ostatné krajiny sa ku nim chodia učiť “škandinávsky model“.