Portál Waste Management World priniesol 4. júla 2013
zaujímavý príspevok od Davida Lerpiniereho, britského ekológa
a odpadového hospodára s dlhoročnou praxou. Vo svojom
príspevku „Je WtE odpoveďou pre Indiu?“ sa zamýšľa nad
budúcnosťou odpadového hospodárstva tejto najľudnatejšej
krajiny sveta s prudko sa rozvíjajúcou ekonomikou, kde
produkcia odpadov rastie exponenciálne.
V súčasnosti produkuje táto krajina 67 mil. ton
komunálneho odpadu ročne, ktorý sa skoro absolútne skládkuje na tzv.
otvorených skládkach (open dump). Pri rastúcej produkcii tohto
odpadu do roku 2030 nastáva potreba zvýšiť kapacitu takýchto skládok
skoro trojnásobne, čo je ale kapacitne aj logisticky nereálne.
Hľadanie iného spôsobu nakladania s MSW je kľúčovým problémom
indických miest a názory či postrehy popredných odborníkov môžu
byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
Bude teda spaľovanie komunálnych odpadov najlepšou technológiou
pre indické odpadové hospodárstvo? Ako píše D. Lerpiniere, odpoveď je
ako vždy zložitá, pretože WtE je veľmi atraktívnou voľbou. „Táto
technológia nakladania s komunálnym odpadom má potenciál na
odklonenie tohto odpadu zo skládok, čím sa výrazne znižuje objem
odpadu, ktorý je potrebné zlikvidovať. Zároveň môže byť zdrojom
energie. Toto je zase kľúčovým faktorom v krajine, v ktorej
energetické nároky prudko rastú zo dňa na deň,“ píše
Lerpiniere.
Z rozsiahlej úvahy autora vyberáme podstatné časti (medzititulky
redakcia – pozn. red.).
Dilema medzi spôsobmi energetického zhodnocovania
Tvárou v tvár súčasného pokroku a dostupných technológií pre
energetické zhodnotenie odpadu - čo je dnes najlepšia voľba?
Konvenčné spaľovanie, pyrolýza, plazmové splyňovanie? A potrebujeme
najprv nejako mechanický pred-spracovať tento odpad, aby sme získali
vhodné palivo pre spaľovne?
Do úvahy treba vziať mnoho faktorov, tým prvým a najdôležitejším
je chápať odpadové hospodárstvo ako komplexný systém. Ktoré faktory
spoločenského vývoja budú mať podstatný vplyv na komunálne odpadové
hospodárstvo z pohľadu jeho množstva a zloženia? A je
vôbec WtE s kontinuálnou potrebou prísunu odpadu pre výrobu
energie lepším riešením, ako napríklad kompostovanie či recyklácia?
Výhrevnosť odpadu môže trendovo klesať
Po druhé, je potrebné si uvedomiť, aké bude zloženie odpadu
v čase. Výhrevnosť (kalorická hodnota) odpadu je rozhodujúcim
faktorom každého WtE zariadenia na svete. Ak táto hodnota klesne pod
6 MJ/kg, potom je okrem odpadu potrebné pri spaľovaní pridávať ďalšie
doplnkové palivo. Konkrétne zloženie MSW v jednotlivých mestách
sa môže výrazne líšiť, pričom podiel inertného odpadu často nie je
zanedbateľný a znižuje výhrevnosť odpadu.
Za tretie je potrebné si uvedomiť aj zmenu zloženia komunálneho
odpadu v čase. Akú bude správanie obyvateľov a spotrebiteľov
v mestách a na vidieku pri meniacej sa ekonomickej
situácií? Bude prevládať papier, plasty, bioodpad ? Momentálne sme
svedkami neustáleho nárastu podielu a tiež rozmanitosti rôznych
typov plastov v indickom komunálnom odpade. To by mohlo pomôcť udržať
kalorickú hodnotu pre WtE odpadu v strednodobom horizonte,
pokiaľ však nedôjde vplyvom ekonomických faktorov k radikálnemu
zberu týchto plastov a zvýšeniu ich recyklácie. (Môžeme tu do
nekonečna diskutovať o výhodách a nevýhodách materiálovej recyklácie
odpadu v porovnaní s energetickým zhodnocovaním...)
Pred-úprava odpadu
Kľúčovou otázkou bude zrejme pred-úprava odpadu pred spaľovaním,
čo bude podstatou technickej realizovateľnosti budúcich WtE. Zloženie
odpadu sa s časom mení a tým aj zloženie výstupných emisií.
Je preto potrebné, aby sme na túto zmenu pripravili aj technológie
a prevádzkovateľov budúcich WtE. Aby sme už dnes pripravovali
systémy, ktoré budú generovať palivo z odpadu spáliteľné vo
vyhradených spaľovniach, alebo aj iné alternatívy: spoluspaľovanie s
inými druhmi palív v cementárenskom odvetví či v konvenčných
fosílnych kotolniach alebo kotolniach na biomasu.
Sporná ekonomika WtE
A nakoniec kľúčová otázka: bude WtE ekonomicky životaschopné?
WtE nie je lacná metóda odpadového hospodárstva. Samozrejme, že
výroba energie (tepelnej aj elektrickej) je zdrojom finančných
príjmov. Okrem toho aj poplatok od producentov odpadu za jeho
zneškodnenie či zhodnotenie generuje nejaký zisk. Ale na druhej
strane je potrebné uvážiť relatívne vysokú náročnosť prevádzky
a údržby tohto sofistikovaného zariadenia.
Typické WtE zariadenie, ktoré vyrába energiu z odpadov bude
generovať asi polovicu svojich finančných príjmov z poplatkov za
odber odpadu a druhú polovicu z predaja energie. Ale bude to
stačiť na chod prevádzky, údržbu zariadení a vytvárať ešte potrebné
príjmy pre vlastníka? Vysoké investičné náklady a pomalá
návratnosť je kľúčovým faktorom pri rozhodovaní potenciálnych
investorov.
Preto je potrebný holistický prístup: najprv musíme sa pozrieť na
systém komplexne a starostlivo zvážiť všetky ďalšie kroky, ktoré
možno ešte vykonať. Napríklad znížiť množstvo odpadu priamo pri
zdroji a presmerovať časť odpadov = materiálov do iného prúdu v rámci
hierarchie odpadového hospodárstva. Len správnou kombináciou
predchádzajúcich činností, ako sú iniciatívy na minimalizáciu
odpadov, účinné oddelenie materiálov pre recykláciu a tiež
technológie na úpravu odpadu, ktoré zabezpečia plnohodnotné palivo
pre spaľovanie vo WTE zariadeniach, je možné vypracovať funkčný
systém nakladania s odpadmi.
Systém, ktorý bude zároveň trvale udržateľný a bude mať aj
ďalšie výhody - obmedzovanie znečistenia, podporí rast pracovných
miest a tiež výrobu energie. Ako z toho vyplýva, riešenie
nikdy nebude jednoduché.
„Dnes však potrebujeme smerovať k rozvoju takých systémov
nakladania s odpadmi, ktoré funkčne obstoja v skúške časom,“
uvádza na záver príspevku Lempiere.
(Preklad a úvodný komentár Marek Hrabčák)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.