Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Dušan Jurík: Rozšírená zodpovednosť firiem je neodvratný proces

Legislatívny zámer zákona o odpadoch vytvoril základ na to, aby sa príprava nového zákona nerozbila na celkom protichodných názoroch, konštatuje Dušan Jurík, generálny riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia MŽP SR.

Dušan Jurík: Rozšírená zodpovednosť firiem je neodvratný proces

redakcia

  • Publicistika |  29.10.2013 |  Radovan Kazda, Ľubomír Augustín

V súčasnosti je najaktuálnejšou legislatívnou zmenou v procese schvaľovania zákon o poplatkoch za uloženie odpadov na skládku. Ako sa budú meniť poplatky za uloženie odpadu v porovnaní s prvým návrhom z ministerstva?

Udialo sa niekoľko menších zmien na základe pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní. V prílohách 4 a 5, ktoré obsahovali zoznam odpadov s vyšším nárastom ceny za uloženie odpadov na skládku, došlo k úprave niektorých odpadov i cien. Považujeme to za kompromis medzi zamestnávateľmi a ministerstvom.

Ministerstvo životného prostredia ešte pod predchádzajúcim vedením viackrát avizovalo zvyšovanie poplatkov za uloženie odpadov. Napokon však Slovenská republika uzavrela memorandum s U. S. Steel Košice, ktoré zvyšovanie poplatkov načas zmrazilo.

Situáciu viac ovplyvnilo memorandum so Združením miest a obcí Slovenska, v ktorom sa vláda zaviazala nepredkladať návrhy, ktorých následkom by sa zvyšovali náklady na verejnú správu.

Poplatok za komunálny odpad však platia občania, nie verejná správa.

To si uvedomujeme. Je však známe, že mnohé zastupiteľstvá sa k zvyšovaniu poplatkov na úroveň nákladov stavajú dosť odmietavo.

Európska komisia však tlačí na členské štáty, aby odkláňali odpad od skládkovania. Zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládku sa považuje za jeden z účinných nástrojov.

Je to možnosť, ako zvýšiť motiváciu občanov k separovaniu. Zvyšovanie poplatkov však nie je účinné, ak občania nemajú k dispozícii alternatívu nakladania s odpadmi, napríklad vo forme energetického zhodnocovania odpadov. Tieto kapacity nemá Slovensko dostatočne vybudované, čo je evidentné aj v porovnaní s ekologickým Rakúskom.

Ako však dosiahnuť zvýšenie miery energetického zhodnocovania odpadov?

Ministerstvo musí vytvoriť nástroje, či už stimuly na súkromné investície, alebo priamo na podporu výstavby týchto zariadení vo verejnom vlastníctve. To je otázka ešte na dlhšiu diskusiu. Ministerstvo deklaruje podporu tomuto spôsobu nakladania s odpadmi, nástroje však ešte nie sú jasné.

Voči spaľovniam je na Slovensku  dosť veľká opozícia zo strany verejnosti.

Tento problém sa vyskytuje aj v komunikácii so ZMOS-om. Zjednodušene povedané, nikto nemá problém so spaľovňou, pokiaľ nie je v jeho blízkosti. Paradoxne energetické zhodnocovanie je veľmi rozšírený spôsob nakladania s odpadmi práve v krajinách, ktoré si na ekológiu potrpia. Či už ide o Rakúsko, Švajčiarsko, alebo škandinávske krajiny.

Výstavbu by mohli podporiť aj štrukturálne fondy EÚ.

Štát nemá dostatok prostriedkov na priamu podporu výstavby, takže eurofondy by boli jednou z možností. V súčasnosti sa pripravuje materiál na nové programové obdobie na roky 2014 - 2020, prebiehajú zložité rokovania s Európskou komisiou. Podpore výstavby spaľovní však zatiaľ Komisia nie je veľmi naklonená, nakoľko sa domnieva, že týchto zariadení je v Európe už dostatočné množstvo.

To by znamenalo transport odpadu na dlhšie vzdialenosti.

Snaha zabezpečiť dostatok odpadového paliva pre existujúce spaľovne v Európe je zo strany Komisie evidentná. Napríklad tepelné hospodárstvo v Škandinávii je postavené do výraznej miery práve na spaľovniach odpadu.

Nebola by to aj cesta pre tepelné hospodárstvo na Slovensku, ktoré je do veľkej miery rozvinuté práve na centrálnom zásobovaní teplom?

Teplárňam by stačilo zmeniť palivovú základňu, samozrejme, s nemalými investičnými nákladmi. Uvažujeme aj týmto smerom, ale problémov v odpadovom hospodárstve na Slovensku je toľko, že momentálne toto nie je priorita.

Zvyšovať mieru zhodnocovania odpadov možno aj zvýšením miery triedenia odpadov. Aké nástroje plánujete využiť?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
Rozhovory

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Predstavuje priemyselný odpad väčší problém ako odpad z domácností? Je to na polemiku, píše expert na odpadové hospodárstvo Marek Hrabčák.

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Zálohovanie si vyžiada zberné automaty. Niektoré vyzbierajú sklo, PET aj plechovky (VIDEO)

Obchodníci sa môžu rozhodnúť tiež pre nové zberné automaty výlučne na PET flaše a plechovky, pričom spätný odber sklenených fliaš naďalej zabezpečia klasické „fľaškomaty.“

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Je alebo nie je čistiarenský kal použitý na výrobu pary odpadom?

Touto otázkou sa vo svojom nedávnom rozhodnutí zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-629/19 zo 14. 10. 20201. Článok Annamárie Tóthovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/05.