Tuhé alternatívne palivo má konečne zelenú

Dôsledkom tohto rozhodnutia už SRF ako výsledok mechanicko-biologickej úpravy odpadov nie je odkázané len na klasické spaľovne či špeciálne "spoluspaľovanie", ale môže byť využité ako palivo v jestvujúcich elektrárňach (s tepelným výkonom nad 50 MW), či cementárniach (s kapacitou viac ako 500 t/deň). Samozrejme za dodržiavania ich emisných limitov a požiadaviek platnej národnej legislatívy.

Ako vyplýva z oznámenia TRIS č. 2012/480/I, Taliansko predložilo komisii na posúdenie ministerskú vyhlášku týkajúcu sa nariadenia upravujúceho end-of-waste kritériá pre tuhé alternatívne palivá (SRF). Vyhláška bola spracovaná so zreteľom na smernicu EPaR č. 2008/98/ES o odpade, najmä na jej článok 6 ods. 4 a tiež so zreteľom na nariadenie ApaR č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu, najmä na jeho článok 28.

Ako sa konštatuje v sprievodnom liste, tento návrh nariadenia predkladá talianske ministerstvo v rámci postupných krokov svojej politiky v oblasti životného prostredia, energie a priemyslu. Tieto opatrenia je potrebné realizovať s cieľom plniť záväzky v oblasti životného prostredia a energie na európskej aj medzinárodnej úrovni. Prijatie návrhu nariadenia v tomto kontexte prispieva k podpore využívania alternatívnych palív, najmä v prípade tuhého alternatívneho paliva a výrobkov vyrobených z odpadu, ako je stanovené v článku 183 ods. c) zákona o životnom prostredí.

Niektoré druhy tuhého alternatívneho paliva totiž v skutočnosti majú také charakteristiky, ktoré ich oprávňujú z hľadiska regulačných podmienok klasifikovať ako autentický palivový produkt t.j. ako výrobok a nie ako odpad. Z energetického pohľadu prispieva využitie odpadu na výrobu SRF aj k zníženiu spotreby prírodných zdrojov, podporuje trvalo udržateľné využívanie „prírodnej“ biomasy. Zároveň bráni narušeniu trhu s potravinárskymi výrobkami (obilniny, kukurica atď.) a trhu v niektorých výrobných oblastiach dôležitých pre národné hospodárstvo (papier, nábytok atď.)

Tento prístup k odpadom súčasne redukuje závislosť od dovozu palív a prispieva k dosahovaniu cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES. Návrh nariadenia v snahe dosiahnuť tento cieľ stanovuje špecifický právny režim inšpirovaný dvoma zásadami – zásadou vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zásadou administratívneho zjednodušenia.

Dokument predložený komisii sa skladá zo 17 článkov a je rozdelený do 5 kapitol a 4 príloh. Hneď na úvod sa konštatuje, že postup a metódy výroby a použitia palív TAP musia byť v súlade s výnosom č.152/2006 (Environmentálny kódex), bez ohrozenia zdravia ľudí a poškodenia životného prostredia, najmä bez vytvorenia rizika pre vody, vzduch, pôdu, faunu a flóru, bez vzniku hluku a zápachov a tiež bez poškodenia krajiny a miest mimoriadneho záujmu chránených súčasnými predpismi.

Napríklad v článku 3 sa popisuje vymedzenie pojmov ako cementáreň, spaľovacia elektráreň, tuhé alternatívne palivo, šarža, používateľ atď. Z hľadiska odpadovej legislatívy je fundamentálnym článok č. 4 (zánik klasifikácie ako odpad): "Na základe a podľa článku 184c legislatívneho výnosu č. 152 z 3. apríla 2006 sa pod šarža tuhého alternatívneho paliva (TAP) prestáva klasifikovať ako odpad pri vydaní vyhlásenia o zhode v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 2 tejto vyhlášky."

Dôležitý je aj článok č. 6, ktorý klasifikuje odpad, z ktorého je možné TAP vyrábať. V odseku 1 tohto článku sa uvádza: " Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, možno na výrobu palív TAP použiť iba komunálny a zvláštny odpad, ktorý nie je nebezpečný.“ Odsek 3 tohto článku potom znie:“ Výroba palív SRF z odpadov, ktoré nie sú nebezpečné, vymenovaných v prílohe 2 nie je povolená. Možnosť použiť materiály, ktoré nie sú klasifikované ako odpad, sa nevylučuje, ak tieto materiály nie sú nebezpečné v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) 1907/2006."

Príloha č.2 tohto predpisu, na ktorú sa uvedený článok odvoláva, obsahuje zoznam ostatných odpadov podľa európskeho katalógu odpadov, z ktorých je zakázané vyrábať TAP. Sem patria napr. všetky odpady označené posledným dvojčíslom 99 (odpady inak nešpecifikované). Ďalej zahŕňa táto príloha zoznam zakázaných odpadov pre výrobu TAP zo skupín 1,6,8,9,11,13,14 a 18. A tiež vybrané odpady z podskupín 10, 12,16,17 a 19. Nakoniec príloha vymenováva celkom 90 konkrétnych odpadov podľa ich katalógových čísel, z ktorých je zakázaná výroba SRF.

Finálny dokument schválený EK obsahuje niektoré zmeny oproti pôvodne predloženému návrhu, ktoré však nie sú zásadného charakteru. Na základe tohto rozhodnutia EK už talianske Ministerstvo životného prostredia vydalo príslušný predpis, ktorým stanovuje podmienky výroby SRF ako aj legislatívne nastavuje EoW pre tento druh odpadu. Ako konštatuje český portál EnviWeb.cz, Taliansko tak využilo európsku odpadovú smernicu na racionálnu a zmysluplnú cestu:

"Cesta, ktorú zvolilo Taliansko, je využitie európskej smernice o odpadoch ES 98/2008. Európska legislatíva stanovuje možnosť vybratia niektorých komodít z odpadového režimu za účelom ich efektívnejšieho surovinového a energetického využitia. A to za splnenia prísnych environmentálnych požiadaviek definovaných právnym predpisom, ktorý by stanovil konkrétne kvalitatívne kritéria. Takýto predpis môže vydať samotná EU. Pokiaľ však EU kritéria nestanoví na úrovni Spoločenstva, môžu tak urobiť i jednotlivé členské štáty. Takéto rozhodnutie však členský štát oznámi Komisii v súlade so smernicou 98/34/ES. Na základe tejto smernice musia členské štáty oznámiť EK každý návrh technického predpisu ešte predtým, ako je schválený a implementovaný do národného práva. Počas schvaľovacieho predpisu môžu členské štáty, EK ako aj jednotliví podnikatelia zasielať svoje pripomienky k danému predpisu. Talianske nariadenie tak stanovuje konkrétne požiadavky na niektoré druhy alternatívnych palív z odpadov (SRF), pri splnení ktorých už potom prestavajú byť tieto palivá považované za odpady. Cieľom tohto predpisu je možnosť efektívne a tiež environmentálne bezpečne využívať palivo z odpadov v jestvujúcich energetických prevádzkach napr. typu elektrárni, teplárni či cementárni. "

V ďalšej časti tohto príspevku na českom webe sa konštatuje, že vzhľadom na to, že uvedený taliansky predpis schválila EK a jeho podstata vychádza z platnej európskej legislatívy a smernice o odpadoch je zrejmé, že podobný predpis by mohol byť vydaný aj v ČR. Podobné konštatovanie môžeme doplniť aj za Slovensko. V súvislosti so schválením uvedeného predpisu EK vychádzajú na povrch ešte niektoré ďalšie zaujímavé skutočnosti a nové fakty. Napríklad nedávny príspevok v časopise Odpadové hospodárstvo (11/2013) s popredným českým odborníkom na spaľovanie odpadov vo svetle nových skutočnosti tak trochu vyvracia konštatovanie, že MBU je slepá ulička vývoja odpadového hospodárstva. Schválený predpis totiž umožňuje využívať SRF ako palivo aj v jestvujúcich energetických zariadeniach bez nutnosti nových investičných nákladov pre špeciálne spaľovne vysoko výhrevnej frakcie. Samozrejme len za predpokladu, že sa českej alebo slovenskej odbornej verejnosti podarí prijať podobný technický predpis pre SRF na národnej úrovni. Precedens z Talianska ju už schválený EK.

Ako už bolo konštatované, v súvislosti so schvaľovacím procesom tohto národného legislatívneho predpisu v súlade so smernicou 98/34/ES zaslali pripomienky k nej viaceré dotknuté strany. Mimoriadne "zaujímavý" prístup v tejto otázke zaujalo European Environmental Bureau (EEB). EEB predstavuje federáciu 140 ekologických organizácií. Na svojej webovskej stránke sa EEB charakterizuje ako "Hlas životného prostredia európskych občanov. Presadzujeme environmentálnu spravodlivosť, trvalo udržateľný rozvoj a participatívnu demokraciu. Našim cieľom je zabezpečiť, aby EU zabezpečila zdravé životné podmienky a bohatstvo biodiverzity pre všetkých". Vo svojom liste zo dňa 5.11.2012 adresovanom EK táto federácia uvádza:

Dôrazne nesúhlasíme s kritériami EoW, ktoré navrhuje Taliansko pre SRF, kedy sa z odpadu stáva výrobok/palivo. Tieto kritéria neberú do úvahy negatívne vplyvy na životné prostredie, ako je požadované podľa rámcovej smernice i odpadoch v článku 6. Tento návrh talianskeho právneho predpisu môže spôsobiť ďalšie oneskorenie prijatia SRF na európskej úrovni a podkopať dôveryhodnosť európskej normy prijatej na tento účel v roku 2012. Vyzývame EK, aby sa postavila proti tejto talianskej právnej úprave a dokončila prebiehajúci proces štúdie v rámci JRC na stanovenie EoW pre SRF. Toto je jediný spôsob, ako umožniť prijatie spoločnej pozície EU k tejto otázke."

Pre úplnosť je potrebné ešte doplniť, že poslaním JRC je poskytovať vedeckú a technickú podporu pre tvorbu, rozvoj, realizáciu a monitorovanie politík EÚ. Ako služba Európskej komisie, funguje JRC ako referenčné centrum vedy a techniky pre Úniu. V rámci procesu tvorby politík, slúži spoločným záujmom členských štátov a je nezávislé od osobitných záujmov, či už súkromných alebo národných.

Na webovských stránkach JRC (posledná aktualizácia z 8.3.2013 tiež o niečom svedčí) sa môžeme dočítať o stave prípravy EoW kritérií pre jednotlivé špecifické druhy odpadov - železný šrot, hliník, meď, sklo či bioodpady. Komisia môže v budúcnosti vyvíjať kritériá EoW aj pre ďalšie prúdy, ako kamenivo a palivá vyrobené z odpadov. Pre získanie lepšieho prehľadu o uskutočniteľnosti týchto dokumentov pre stanovenie EoW stavu, JRC-IPTS začala dve štúdie ešte v roku 2010. Vzhľadom na lehoty spracovania pri predošlých EoW kritériách, je predpokladaný termín ukončenia prác veľmi neistý a časovo neohraničený.

V tejto súvislosti sa potom natíska otázka efektívnosti práce poradných a výskumných orgánov EK a hlavne ich tempo výskumu a vývoja. Ak by totiž Thomas Alva Edison čakal pri vývoji žiarovky na schválenie EK, či nebodaj na nejaký grant z Operačného programu, tak dodnes chodíme v noci do kadibúdky so sviečkami!

Spracoval Ing. Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o. Prešov

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.