Kedy odpad prestáva byť odpadom?

Už od januára 2013 je v zákone o odpadoch[i] definícia stavu konca odpadu. Avšak vždy pri čítaní a výklade príslušného ustanovenia je potrebné sa zamyslieť, či bola definícia z rámcovej smernice o odpade[ii] prevzatá správne a úplne.

Definícia v rámcovej smernici o odpade

V zmysle čl. 6 rámcovej smernice o odpade „Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:

• látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;

• pre túto látku alebo vec existuje trh, alebo je po nej dopyt;

• látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a

• použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že odpad prestane byť odpadom v prípade, ak (kumulatívne) prejde činnosťou zhodnotenia a zároveň spĺňa osobitné kritériá.

Tieto kritériá môžu byť konkrétne určené v súlade s vyššie uvedenými bodmi buď na úrovni Európskej únie nariadením[iii], alebo na úrovni členského štátu. Členské štáty môžu tieto kritériá vypracovať pre tie odpady, pre ktoré neboli stanovené na úrovni EÚ.

Členské štáty môžu kritériá stanoviť formou vyhlášky alebo rozhodnutiami[iv]. V prípade stanovovania kritérií vyhláškami[v] sú členské štáty povinné ohlásiť tieto Európskej komisii. Ak sa však o dosiahnutí stavu konca odpadu rozhodne formou rozhodnutia (napr. v súhlase na zhodnocovanie odpadov), nie je potrebné kritériá ohlasovať.

Definícia v zákone o odpadoch

„Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom, ak prejde niektorou činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ak boli ustanovené. Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom aj vtedy, ak prejde prípravou na opätovné použitie alebo sa odovzdá ako odpad vhodný na využitie v domácnosti. Ustanovenie odseku 1 sa vtedy nepoužije.[vi]“

Z vyššie uvedenej definície sa možno domnievať, že odpad prestane byť odpadom potom, ako prešiel činnosťou zhodnocovania alebo prípravou na opätovné použitie. Splnenie ďalších kritérií nie je nevyhnutnou podmienkou.

Príprava na opätovné použitie je špecifický druh činnosti zhodnocovania. Ide o jednoduché činnosti ako kontrolu, čistenie alebo opravu.

Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR“) sa v jednom zo svojich rozsudkov[vii] venoval okrem iného otázke, kedy odpad prestáva byť odpadom. Vzhľadom na to, že u nás v zákone spomínané osobitné kritériá ustanovené neboli (len na úrovni EÚ pre niektoré druhy odpadov), odkazuje NS SR na rámcovú smernicu o odpade, ktorá všeobecne stanovuje podmienky na vypracovanie týchto kritérií. Či tým NS SR mal záujem uplatniť kritériá priamo zo smernice, bez transpozície do zákona o odpadoch, sa vzhľadom na nejednoznačné znenie rozhodnutia možno len domnievať.

Tento judikát Najvyššieho súdu SR však poukazuje na to, že pre správne orgány môže byť rozhodovanie, či ide o odpad, alebo o látku, ktorá už odpadom prestala byť, problematické. Správne orgány musia skúmať každý prípad osobitne a v závislosti od konkrétnych okolností. V prípade takéhoto rozhodovania budú musieť úrady pravdepodobne uplatňovať aj podmienky uvedené v rámcovej smernici o odpadoch a to i napriek tomu, že v našom zákone nie sú uvedené.

Usmernenie Ministerstva životného prostredia SR

K téme stav konca odpadu vyšlo v apríli 2013 usmernenie MŽP SR[viii], ktoré malo za cieľ ozrejmiť, kedy odpad prestáva byť odpadom.

Podľa názoru ministerstva odpad prestáva byť odpadom v týchto dvoch prípadoch:

1. ak má zariadenie na zhodnocovanie odpadov udelený súhlas na kód R3, R4 alebo R5 atď., ide o recykláciu, výsledkom ktorej má byť výrobok;

2. ak má zariadenie na zhodnocovanie odpadov udelený súhlas na kód R12 a zároveň spĺňa podmienky európskeho nariadenia ku stavu konca odpadu konkrétneho druhu odpadu, z odpadu sa stal výrobok.

Z uvedeného výkladu vyplýva, že v niektorých prípadoch nie je potrebné spĺňať žiadne ďalšie podmienky. Tie je potrebné spĺňať len vtedy, ak ide o tzv. predbežné zhodnocovanie, po ktorom spravidla nasleduje tzv. konečné zhodnocovanie činnosťami R1 – R11. Ak konečné zhodnocovanie nenasleduje, ale sú splnené kritériá uvedené v nariadení, ide už o výrobok.

Či je tento výklad správny, je potrebné zvážiť. Ako príklad možno použiť kompostovanie, ktoré je činnosťou zhodnocovania R3. Výsledkom kompostovania je hnojivo – výrobok vtedy, ak je certifikovaný podľa zákona o hnojivách[ix] a spĺňa tam stanovené podmienky. Nejde teda automaticky o výrobok.

Okrem toho sa na úrovni EÚ pripravuje nariadenie na stanovenie kritérií, po splnení ktorých biologicky rozložiteľný odpad prestane byť odpadom. Tu sa zvažuje definovanie vstupných látok, ako aj následného postupu zhodnocovania, po ktorom sa dosiahne stav konca odpadu. Z toho vyplýva, že nie každá recyklácia má mať v zmysle rámcovej smernice o odpade za výsledok výrobok.

(Článok vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo.)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.