Cieľom je znížiť množstvo použitých plastových tašiek o
80 percent. (Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2014/01 - pozn. red.)
Obyvatelia Únie použijú, podľa informácií Európskej
komisie, každý rok takmer 100 miliárd plastových tašiek. V
prípade neprijatia žiadnych opatrení stúpne v roku 2020 spotreba
plastových tašiek na 111 miliárd za rok. Európska komisia preto
predstavila návrh novely smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov, ktorej cieľom je do dvoch
rokov od vstupu smernice do platnosti znížiť množstvo používaných
plastových tašiek v Únii o 80 %.
Jedným z hlavných navrhnutých opatrení je zákaz poskytovať k
nákupu ľahké plastové tašky zadarmo.
Druhým opatrením je zavedenie povinnosti pre všetky členské
krajiny znížiť, za dva roky od vstupu novely smernice do
platnosti, množstvo plastových tašiek uvedených na trh o 80 %
oproti množstvu uvedenému v roku 2010.
Zákaz bezplatne poskytovať plastové tašky, ako i povinnosť
znížiť množstvo použitých plastových tašiek, sa bude dotýkať
tzv. ľahkých plastových tašiek s hrúbkou materiálu, z ktorého
sú vyrobené, 10 – 49 mikrónov.
Zo zákazu budú vyňaté tzv. veľmi ľahké tašky (s hrúbkou
materiálu pod 10 mikrónov), ktoré slúžia predovšetkým na
balenie voľných potravín, ako napr. na pečivo alebo ovocie,
pretože používanie týchto tašiek má hygienické a zdravotné
výhody. Odporúčaním komisie však je, aby i tieto tašky boli
postupne nahrádzané taškami vyrobenými z recyklovaného papiera
alebo iných materiálov vyrobených na biologickom základe.
Dôvodom na zavedenie opatrení na obmedzenie používania ľahkých
plastových tašiek je, že až 89 % plastových tašiek je v EÚ
použitých len jedenkrát a následne sa stanú odpadom. Plastové
tašky tvoria veľkú časť voľne pohodeného odpadu a sú veľkým
problémom predovšetkým v súvislosti so znečistením vodných
tokov a morí.
Európska komisia vidí možnosť zmiernenia vplyvu používania
jednorazových tašiek i v propagácii a podporovaní subjektov,
ktoré uvádzajú na trh tašky vyrobené z tzv. biodegradovateľných
materiálov. Poukazuje však na fakt, že treba rozlišovať
medzi biodegradovateľnými materiálmi, to znamená materiálmi,
ktoré sú vyrobené z prírodných látok, plne biologicky
rozložiteľné a v určitú dobu považované za biologicky odbúrané
(doba rozkladu maximálne 1 rok) a oxo-biodegradovateľnými
materiálmi, ktoré sa v prírode neodbúravajú, ale len rozkladajú
na tzv. sekundárny mikroplast (drobné plastové čiastočky).
Komisia taktiež odporúča, aby v členských štátoch, ktoré
majú zavedený triedený zber bioodpadu (na Slovensku od roku 2012),
boli ceny za nákupné tašky vyrobené na báze prírodných
materiálov nižšie oproti ľahkým plastovým taškám o 50 %.
Na Slovensku už v súčasnosti nie je veľký obchodný reťazec,
ktorý by poskytoval plastové tašky k nákupu zadarmo. Podľa
zverejnených informácií množstvo ľahkých plastových tašiek,
ktoré si spotrebitelia odniesli s nákupom, kleslo po zavedení
poplatku medziročne o 70 % v prípade obchodného
reťazca METRO a o 75 % v obchodnom reťazci TESCO.
Miroslav Jurkovič,
výkonný riaditeľ
SLICPEN - Slovenské
priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.